Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 6. kapitola

01.11.2011 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 44× • zobrazeno 5099×

Bella:

Všetko ma ubíjalo. Nevedela som, čo robiť. Hrdosť musela ísť stranou. Nemala som si čo obliecť a už ani peniaze. Mohla som zavolať Rose, aby mi všetko priniesla, ale chcela som si zobrať len to, čo potrebujem a hlavne niečo pohodlné. Ešte než som odišla z domu, zhlboka som to predýchavala. Na stretnutie s Edwardom sa musím pripraviť. Radšej som nevolala, aby neodišiel. Sadla som do auta a šla k domu môjho manžela. Okamžite, ako som zaparkovala, sa z domu vyrútila Rose. Pribehla k autu.

„Dostala si rozum? Sláva,“ zatrilkovala. Žiarivo sa usmiala.

„Rose, prišla som si len po veci. Edward je doma?“ opýtala som sa a jeho meno ma zapálilo pri srdci. Bolo to akoby sa mi otvorila stará rana, ale v mojom prípade to bolo veľmi čerstvé poranenie. Najviac ma ubíjal fakt, že Edward je na tom najskôr horšie.

„Edward je preč. Na nejaký čas sa išiel prevetrať. Môžeš pokojne zostať doma. Hovorili sme o tom a si jeho žena. Mala by si byť doma,“ povedala a objala ma okolo ramien. Spolu sme šli k dverám.

Pripadalo mi to choré, že práve Rose sa tvári, že sa nič nedeje. Došlo mi, že za tým sú jej materské inštinkty, ktoré sú priam patologické. Ak by jej osud postavil do cesty aj dieťa samotného diabla, ona by sa potešila. Pomalým krokom som vyšla k dverám.

„Alice je tu? Rada by som s ňou hovorila.“ Rose pretočila oči.

„Alice je nemožná. Radšej sa s ňou nechci baviť. Bude ťa to mrzieť.“ Voviedla ma do obývačky. Okamžite pribehla Esme.

„Bella, rada ťa vidím, zlatko. Chýbaš nám,“ povedala milo, ale mala ten zvláštny strnulý výraz.

„Nebudem dlho. Vezmem si len pár vecí,“ povedala som pokojne.

„Najprv sa pozhovárajme.“ Esme ku mne prešla a vzala ma za ruku. Vzala ma zas von a šli sme mlčky dosť ďaleko od domu. Keď som už dom takmer nevidela, otočila sa ku mne.

„Čo plánuješ robiť?“ opýtala sa strnulo.

„Neviem,“ šepla som.

„Mali by ste sa obaja upokojiť a chvíľu si oddýchnuť, alebo chceš byť s tým mužom?“ Esme pôsobila nervózne.

„Esme, ja Edwarda milujem. Povedala som mu, že dám dieťa preč, ale zamietol to. Chce, aby som dala otcovi dieťaťa šancu, ale ja to nechcem. Chcem byť s Edwardom. Urobila som chybu a urobila by som čokoľvek, aby ma vzal tvoj syn na milosť.“ Zhlboka som sa nadýchla.

„Takže sa nechceš rozvádzať?“ opýtala sa a ja som vyvalila oči. Rozvod ma doposiaľ ani nenapadol.

„Edward sa so mnou chce rozviesť?“ zalapala som po dychu a prišlo mi náhle zle. Svet sa so mnou zatočil a Esme ma obratne chytila.

„Bella, si v poriadku?“ opýtala sa Esme vydesene a ja som trpko zaplakala.

„On sa chce...“ zarazila som sa. Oči ma pálili od neustáleho plaču.

„Nie, on to ani nespomenul, ja len, že či nechceš ty?“ Esme ma podopierala a pôsobila dosť vystresovane. Snažila som sa pozbierať. To, čo som spravila, sa dotklo celej rodiny.

„Ja nechcem. Bez Edwarda umriem.“ Pozrela som do očí, ešte do nedávna, aj mojej matke. Pohladila ma po vlasoch.

„Mala by si zostať tu a nejako bude. Edward ťa miluje a tiež bez teba nedokáže existovať. Neboj sa.“ Šli sme k domu a keď sme vstúpili, bolo tu až prílišné ticho. Vyšla som po schodoch. Rose už stála v mojej izbe.

„Zostávaš?“ opýtala sa s neskrývaným záujmom.

„Nie. To nemôžem.“ Položila som na posteľ tašku a spolu s Rose sme začali na posteľ ukladať veci. Bola som pobalená za pár minút.

„Alice je u seba v izbe?“ opýtala som sa. Rose prikývla a ja som s malou dušičkou šla k jej dverám. Zaklopala som a čakala. Dvere sa otvorili. Alice mala mŕtvy výraz. Ustúpila a pustila ma dnu.

„Alice, viem, že ma považuješ za netvora. Ja som to pokašľala a je mi ľúto, že sa na mňa hneváš. Ja som...“

„Mne sa ospravedlňovať nemusíš. Edwardovi si ublížila, nie mne. Mne ubližuje to, že je môj brat smutný. Sklamala si nás. To som od teba nečakala. Nič som vo svojich víziách nevidela a nevidím ani teraz. Vlkov nedokážem vidieť, čiže ani to šteňa, čo čakáš. Keď som sa dozvedela, že si tehotná, bolo mi to jasné.“ Znechutene ohrnula peru.

„Alice, povedala som už veľakrát Edwardovi a poviem to aj tebe - mrzí ma to. Ak by sa to dalo napraviť, tak urobím všetko.“ Natiahla som k nej ruku, no ona pred mojim dotykom cúvla.

„Považovala som ťa za sestru a také veci sa v rodine nerobia,“ šepla. Sklopila som pohľad. Nemalo cenu sa s ňou ďalej baviť. Naozaj by mi mohla povedať niečo, čo by ma bolelo. Rezignovane som vyšla z izby a vzala som svoje veci. Bolo mi trápne pýtať peniaze. Nedokázala som to.

„Ak budeš niečo potrebovať, stačí povedať,“ povedala mi Rose pri aute, keď som si nakladala tašku.

„Vlastne, niečo by som potrebovala.“ Celá som očervenela. Bolo mi to trápne. Ako pýtať peniaze? Cítila som sa ako posledná žobráčka.

„No, hovor,“ nabádala ma Rose.

„Ja nemám žiadne... Vieš, je mi to trápne, ale ja nemám žiadne...“ Pozrela som Rose do tváre. Zhlboka som sa nadýchla.

„Potrebuješ peniaze?“ opýtala sa, akoby hovorila o počasí. Zahanbene som prikývla. Rose na sekundu zmizla a vrátila sa s hrubým zväzkom bankoviek. Strčila mi ich do auta a ja som sa rozpačito usmiala.

„Všetko vrátim,“ šepla som.

„Neblázni. Keď budeš potrebovať ďalšie, zavolaj.“

„Ja si nájdem prácu. Potrebujem len niečo na začiatok.“ Rose sa usmiala, akoby som povedala nejaký vtip. Natiahla ruku a pohladila ma po bruchu. Stuhla som a vyvalila oči. Moja sestra stiahla okamžite ruku späť a ospravedlňujúco mykla ramenami.

Hneď, ako som zabočila na príjazdovú cestu k otcovmu domu, všimla som si Jacobovo auto. Najradšej by som to hneď otočila, ale musím si pohovoriť aj s ním. Keď som vystúpila, pribehol ku mne.

„Kde si bola?“ povedal namiesto pozdravu.

„Bola som si po nejaké veci. Nemala som si už čo obliecť,“ odvrkla som.

„Aha. Bella, vzali sme to za zlý koniec. Porozprávajme sa.“ Jacob mi vzal tašku a šiel so mnou k domu. Pustila som ho do vnútra. Bolo treba si pohovoriť. Sadli sme si v obývačke. Jacob pôsobil poriadne nervózne, nie tak, ako minule. Pôsobil na mňa aj trochu detsky. Prehrabol si vlasy a spustil.

„Bella, čakáme dieťa. Viem, že si vydatá, ale nemôžeš ignorovať fakt, že dieťa je moje a mám právo sa k tomu vyjadriť. Spali sme spolu a do ničoho som ťa nenútil. Ja to dieťatko chcem a milujem vás oboch. Edward sa s tým nikdy nezmieri. Mala by si sa rozviesť a dať mi šancu. Ja sa o vás postarám. Nedám ti luxus, ktorý si mala tam, ale budem skvelým otcom a milujúcim manželom. Bella, prosím. Dovoľ mi stáť pri tebe.“ Hlas sa mu chvel pod návalom emócií. Bolo pre mňa ťažké s ním hovoriť.

„Jacob, všetko je hrozne čerstvé. Ja Edwarda milujem. Je pre mňa celým svetom. To, čo sa medzi nami stalo, bola chyba. Prečo to nechceš pochopiť?“ Jacob sklonil hlavu.

„A čo chceš teda robiť?“

„Neviem. Chcela by som sa vrátiť k Edwardovi,“ šepla som roztrasene. Na to Jacob reagoval presne tak, ako som čakala. Vyletel z kresla.

„Nedovolím, aby moje dieťa vychovávala tá pijavica. To by som nikdy nedovolil!“ vrieskal. Adrenalín nabudil aj mňa a tiež som vyskočila na nohy.

„Neboj sa! Nebude tvoje dieťa vychovávať. Dám si ho zobrať,“ povedala som tvrdo. Jacob razom úplne zmeravel. Uprel na mňa svoje tmavé oči a neveriacky zakýval hlavou.

„Bella, to by si predsa neurobila. Nezabila by si dieťa, tomu neverím. Taká ty nie si. Zabilo by ťa to, zabilo by to tvoju dušu.“ Krútil hlavou a ja som si trpko uvedomovala, že má pravdu.

Začala som jemne vzlykať. Snažila som sa neplakať, no išlo to mimo mňa. Jacob ma opatrne objal okolo ramien a pritiahol ma k sebe. Normálne by som protestovala, ale zúfalo som potrebovala rameno, na ktorom by som sa mohla vyplakať.

Chytila som do pästí jeho košeľu a kŕčovito zaťala prsty do dlaní. Jacob ma pevne objal a podoprel. Moje vnútro sa zrútilo ako skladačka. Prepadala som sa do seba. Deštrukcia vychádzala z môjho vnútra a prepadala som sa do seba ako čierna diera. Jacob si so mnou sadol. Chlácholivo ma hladil po chrbte a bozkával do vlasov. Nemala som ani silu protestovať. Potrebovala som útechu.

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 6. kapitola: