Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 22. kapitola

22.12.2011 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 5691×

Edward:

Bolo mi jasné, kde má moja manželka namierené. Šla tam, kam chodila stále, keď sme sa pohádali. Šla tam, kam ja nesmiem.

Vrátil som sa domov a keď sa ma Rose priamo pri dverách opýtala, kde je Bella, zaškrípal som zlostne zubami. Carlisle prišiel vzápätí po mne. Schmatol ma za ruku ako chlapca a vliekol k sebe do pracovne. Pokojne sme to mohli riešiť aj v obývačke. Aj tak to všetci počujú.

„Edward, hlavne nevyvádzaj,“ povedal pološeptom.

„Prečo by som mal vyvádzať? Moja žena je na umretie kvôli mne a ešte predo mnou zase ušla,“ prskol som namosúrene. Nehneval som sa na ňu a ani na Carlislea, ale na seba.

„Edward, nesmieš to tak brať. Ak sa to potvrdí, ak je to tak, ako si myslím, tak je to na jednej strane dobré. To dieťa nie je Jacobovo a...“

„Je skvelé, že ju zabíja to, čo nevieme ani pomenovať a ja som jej to urobil?“ Nahodil som ironický tón hlasu. Carlisle rezignovane spustil ramená. „V akom vesmíre je na tomto niečo dobrého?“ opýtal som sa jedovato.

„Edward, musíš sa upokojiť a aj Bella si to musí nechať prejsť hlavou. Obaja vychladnete a pozhovárate sa,“ šepol. Ja som už tie somariny nedokázal počúvať. Zbehol som do obývačky a bol som v túto sekundu rozhodnutý bežať do tej prekliatej rezervácie.

„Povie nám niekto, čo sa deje?“ vyštekla Rose a ja som bol len krok k tomu, aby som po nej vyštartoval. Carlisle priskočil a postavil sa pred moju sestru.

„Bella ušla z nemocnice do rezervácie. Vyšetrenia nedopadli najlepšie a je istá možnosť, že to dieťa by mohlo byť upírie,“ povedal Carlisle tak pokojne, že som na neho prekvapene pozrel. Esme šokovane klesla do sedu na pohovku. Nikto sa ani nepohol.

„Nemala by byť v rezervácii,“ povedal Emmett ešte stále dosť šokovane.

„Nemyslím si, že by jej tam niečo hrozilo. Bežne predsa ušla za Jacobom a nikdy sa jej nič nestalo,“ povedala Rose nechápavo svojmu mužovi.

„Iste, naposledy, keď ušla za Jacobom, sa s ním len vyspala,“ prskol som po nej. Rose sa hneď stiahla za Emmetta. Carlisle chodil nervózne hore a dole po miestnosti. Horúčkovito premýšľal. Najprv som jeho myseľ sledoval, no nakoniec som to nevydržal.

„Prestaň s tým!“ okríkol som ho. V hlave si dával dva a dva dokopy a stále mu to vychádzalo tak, že to dieťa je jednoducho moje.

Berie Belle živiny, je silné a rastie rýchlejšie. Na ultrazvuku ho nevidno a jeho plodové obaly mu takmer zlomili ihlu. Bol o tom na deväťdesiat percent presvedčený. Ja som tomu ale nemohol uveriť. Za to všetko, čo sa s Bellou deje, za to, že mi pred očami umiera, môžem ja. To zistenie neskutočne bolelo. Bolo by lepšie, ak by to dieťa bolo Jacobovo.

Bol som už rozhodnutý zavolať Belle na mobil, keď ma predbehol Jacob. Na displayi mobilu sa ukázalo jeho číslo a ja som rýchlo zodvihol.

„Povedz, že je v poriadku,“ šepol som.

„Spí. Je pri nej April. Máte ty a ten blondín rozum? Takto ju vyplašiť. Tá chudinka sa celá klepala a plakala ako pominutá, keď sem dobehla,“ povedal Jacob nahnevane.

„Bella zareagovala úplne šialene. Nečakal som to. Nenechala si nič vysvetliť a rozbehla sa, samozrejme a ako vždy, do rezervácie,“ povedal som nahnevane.

„To trdlo to pochopilo tak, že si myslíte, že je nejaká fľandra. Až April jej vysvetlila, že si pravdepodobne myslíte, že to dieťa bude malá pijavica,“ povedal Jacob trocha hrubším tónom.

„Carlisle si to vážne myslí a všetko tomu nasvedčuje,“ povzdychol som si.

„To je predsa sprostosť. Upíri nemôžu mať deti, alebo?“

„Jacob, neviem o žiadnom ďalšom, ktorý by si vzal človeka a žil s ním. Možné to asi je. Bella je tým pádom v ohromnom nebezpečenstve a potrebujem, aby si ju priviezol k nám,“ povedal som naliehavo.

„To je práve ten problém. Bella sa odtiaľ nechce pohnúť, lebo sa bojí, že jej to dieťa... No, bojí sa, že jej ho budete chcieť...“

„Iste, že jej ho budeme chcieť zobrať. Zabíja ju!“ vyštekol som hnevom bez seba.

„Vieš čo, upír? Vyspi sa na to, teda, skús sa na to prebehnúť, alebo čo to vlastne po nociach robíte a porozmýšľaj konečne tou vecou na tvojom krku. Bella by si ho nedala vziať, ani keď si myslela, že je moje a teraz, keď je hádam tvoje, tak si ho nedá vziať dupľovane. Miluje ťa, ty kôň. Aj keby si to dieťa malo z jej tela prehrýzť cestu von, tak ona ho bude milovať. Nemôžeš to urobiť na silu, lebo ti to nikdy neodpustí,“ povedal Jacob. Vlastne mi nepovedal nič nové. Všetko mi bolo jasné.

„Bude ma nenávidieť, ale bude živá,“ šepol som.

„Živá, ale bez dieťaťa a bez teba. Načo jej bude taký život?“ opýtal sa Jacob zvláštne. Chvíľu sme obaja mlčali.

„Zajtra ti ju priveziem na hranicu, ale musíš mi sľúbiť, že na ňu budeš dobrý, do ničoho ju nebudeš nútiť a nedotkneš sa jej dieťaťa. Súhlasíš?“ Na silu by som predsa nič neurobil. Nedokázal by som to.

„Iste,“ prskol som.

„O deviatej na hranici. Ja ju s April presvedčíme, ale nepokaz to. Inak, poriadny paradox. Celý čas sa trápiš nad tým, či budeš schopný prijať moje dieťa. Ja sa umáram predstavou, aby moje dieťa vychovávala pijavica a nakoniec je všetko inak. Bláznivý život,“ šepol a zložil. Obzrel som sa. Carlisle a vlastne celá rodina so zatajeným dychom počúvali môj rozhovor s Jacobom.

„Takže urobíme všetko pre to, aby sa dieťatko narodilo,“ povedala Rose rozcítene. Bola na mäkko už z toho, že bola moja žena tehotná, ale to, že je to dieťa najskôr moje ju dostalo do kolien. Všetci z toho boli otrasení. Ich mysle sa točili len okolo Belly a jej bruška.

Nechal som všetkých doma a ako mi poradil Jacob, šiel som sa prebehnúť. Bella by mala byť doma a mali by sme sa o všetkom pozhovárať. V hlave mi vŕtalo len to, že je to dieťa moje. Splodil som dieťa a moja žena ho udržuje pri živote na úkor svojho vlastného života. Ako by mohla milovať niečo, čo ju zabíja, ako by mohla milovať mňa, keď to ja som jej spôsobil tú bolesť a utrpenie. Ak by som tu bol od začiatku a chodil s Bellou na kontroly ja, možno by sme si skôr všimli, že to dieťa nebude pes, ale niečo ďaleko horšie.

Ulovil som jeleňa a bolo už takmer deväť, keď som dobehol na hranicu. Sadol som si do trávy a hľadel pred seba

Bella:

April mi urobila bábovku a ja som si trocha odlomila a strčila ju do úst. Zapíjala som to vodou a sledovala, ako sa vrtko točí po kuchyni. Bola okúzľujúca. Nedivím sa, že sa k nej Jacob pripútal. Bola pre neho ako stvorená. Prisahám, že je to najkrajšia indiánka, akú som videla. Pripomínala mi Pocahontas z kreslenej rozprávky. Úplne som sa zasnila. Vtedy sa s hrmotom rozleteli dvere a stál v nich Jacob. Bol celý špinavý od oleja a keď pozrel na April, kútiky úst sa mu dvihli do láskavého úsmevu. Potom sa pozrel na mňa a úsmev mu trocha pohasol.

„Volal som včera s Edwardom,“ oznámil mi namiesto ahoj. Hlasno som si vzdychla.

„Zúri trocha, dosť alebo veľmi?“ opýtala som sa, keď som si odlomila ďalší kúsok bábovky. Snažila som sa vyzerať uvoľnene, no srdce mi šprintovalo.

„Myslím, že zúril dosť a miestami aj veľmi.“ Jacob si sadol oproti a tiež si vzal trocha bábovky. „Chce, aby som ťa teraz priviezol na hranicu. Chce ťa mať doma a veľmi sa o teba bál.“ Jacob ma uprene sledoval, no ja som strčila nos do pohára a tvárila sa, že nehovorí so mnou. „Bella!“ okríkol ma a ja som sa na neho s nevôľou pozrela.

„Ja nechcem ísť domov,“ šepla som.

„Bella, sľúbil, že ťa do ničoho nebude nútiť. Myslím, že sa musíte len pozhovárať a vyjasniť si niektoré veci."

„Ty chceš, aby som šla k nemu?“ opýtala som sa neveriacky. Najprv ma nechce s Edwardom nechať a teraz, keď má April, na mňa kašle. Žiarlila som a to ma dosť udivovalo. Nežiarlila som ako žiarlia ženy na svojich milencov, ale ako kamarátka, ktorá prichádza o pozornosť a ochranu spriaznenej duše. Bolo to iracionálne, no aj tak som sa cítila ublížene.

„Bella, Edward je tvoj manžel a to dieťa...“

„Mne je absolútne jedno, čie je to dieťa!“ zakričala som na Jacoba a prudko sa postavila. Stolička padla na zem a April zhíkla. „Pre mňa je dôležité, že je moje. Je v mojom tele a žije vďaka tomu, že je moje telo schopné ho prijať. Milovala som to dieťa, aj keď som si myslela, že je tvoje a budem ho milovať úplne rovnako aj keď je možnosť, že je to malý upír. Mám ísť k Edwardovi? Dobre. Pôjdem, ak ma tu nechceš,“ prskla som. Trucovito som sa otočila a vyšla z kuchyne. Jacob vybehol za mnou a chytila ma za rameno.

„Dosť bolo scén, Isabella Maria Swanová Cullenová! Správaš sa ako sopľavé decko!“ Vyvalila som oči a prudko sa otočila na Jaka. „Bella, dennodenne si bijem hlavu o zem za to, čo sa stalo. Pokazil som všetko, čo sa dalo. Ja len chcem, aby si bola v poriadku.“ Jacob sa na mňa zadíval.

Hlasno som vydýchla a prešla k Edwardovmu autu. Pochopil to. Odbehol sa prezliecť a očividne volal Edwardovi, že vyrážame. Obávala som sa Edwardovej reakcie a toho, ako celú situáciu vyhodnotí. Čo urobím, ak na mňa bude tlačiť, aby som dieťa dala preč? Ako sa ubrániť upírovi? Neverím, že by bol násilný, ale teraz si už vlastne nie som istá ničím.

21. kapitola - 23. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 22. kapitola: