Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 2. kapitola

20.10.2011 (17:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 5973×

Bella:

Keď Carlisle vyslovil tie šialené slová, celé moje telo oťaželo. Na plecia mi sadlo niečo ťažké a tlačilo ma k zemi. Zbledla som a kolená sa mi podlomili. Carlisle ma bleskovo chytil a položil na pohovku. Díval sa mi do očí a to, čo som v nich videla, ma zraňovalo viac, než moje vlastné svedomie. Podal mi pohár vody.

„To nie je možné,“ šepla som. Carlisle sa napriamil. Vzal stoličku a prisunul ju ku mne.

„Bella, tie testy som nechal trikrát zopakovať. Si v druhom stave. Bella, ako si mohla.“ Pozrel sa na mňa a v jeho tvári sa usídlila bolestná grimasa. Z očí mi už dávno tiekli horúce slzy. Chvela som sa.

„Carlisle, ja...“ Nevedela som, čo mám povedať.

„Vieš, v ktorom si týždni?“ opýtal sa po chvíli. Vyvalila som oči. Stále som si v hlave nedokázala priznať, že je to pravda. Šlo to akoby mimo mňa.

„Asi v štvrtom,“ šepla som. Carlisle sa nervózne oprel o operadlo. Čakala som, že sa začne vypytovať, no mlčal. Hľadel na mňa a ja som sa pokúšala upokojiť.

„Je Edwardovo,“ vyprskla som bez rozmyslu. Carlisleov výraz sa rýchlo zmenil z prekvapeného na nahnevaný.

„Bella, upíri deti mať nemôžu. Je mi jasné, že si Edwarda podviedla.“ Namosúrene sa postavil a prešiel k oknu. „Dalo sa to čakať,“ povedal zrazu a mne tá veta vrazila do srdca dýku.

„Čo sa dalo čakať?“ Vybuchla som ako sopka. „Čakal si, že tvojho syna podvediem?“ Carlisle sa na mňa otočil.

„Ľudské city sa menia. Edward to vedel. Preto ťa nechcel premeniť. Chcel ti dať možnosť. Ty si ju využila. Bude to pre neho hrozné. Celý čas veril, že to tak nebude a že sa aj o dva roky budete milovať tak veľmi, ako na začiatku. Buď k nemu úprimná.“ Hľadela som na Carlislea a nemohla sa nadýchnuť.

„Stalo sa to raz a veľmi trpko som to oľutovala. S tým mužom som sa od vtedy nestretla. Bola to tá najväčšia chyba v mojom živote. Ja Edwarda milujem, ale...“ Zrazu som nevedela, čo povedať ďalej.

„Zavolaj mu a porozprávajte sa. Asi by ste to nemali riešiť doma, ale napríklad tu.“ Carlisle mal pravdu. Nie je to však jednoduché. Mám sa pozrieť do očí svojmu mužovi a povedať mu, že som pokĺzla a čakám dieťa? Nemala som ani pár minút na to, aby som sa s tým vyrovnala sama a už to mám povedať jemu. Veď to dieťa možno ani nechcem. Ja nechcem Jacobovo dieťa. Zaborila som svoju hlavu do dlaní. Carlisle rýchlo pochopil moje rozpoloženie a preto ma nechal chvíľu samú. Myslela som, že sa zbláznim. Pred štyrmi týždňami som sa za svoju neveru hanbila a chcela som na to zabudnúť, no dohnalo ma to. Mám pod srdcom dieťa. Živého tvora. Horúčkovito som premýšľala.

Carlisle sa vrátil asi po pol hodine. Za ten čas som len plakala a plakala. Podišiel ku mne a chytil ma za rameno.

„Zvolaj Edwardovi a porozprávajte sa.“ Prikývla som.

„Idem mu zavolať z auta. Nechcem sa s ním zhovárať tu. Pozvem ho niekam do kaviarne,“ šepla som a tackavo sa postavila. Šla som po chodbe a opätky mi na dlažbe hlučne klopkali. Bolo to ako tlkot srdca. Šla som k autu a sadla si. Chvíľu som civela na display telefónu a potom som ho zbabelo hodila do kabelky. Nedokázala som to.

Naštartovala som a vyrazila. Volant som stočila na diaľnicu a šla. Po takmer dvoch hodinách začala blikať kontrolka benzínu a ja som si až v tejto sekunde uvedomila, že zbabelo utekám. Zastavila som na pumpe a natankoval plnú nádrž. Auto som odstavila na kraj a rozmýšľala, čo robiť. Urobila som hroznú chybu a teraz sa tomu čo som urobila, musím postaviť čelom. Desila ma však predstava, že o Edwarda prídem. Doslova mi po chrbte prebehol chlad a hrôza a zimomriavky som mala na celom tele.

Toto mi Edward neodpustí. Ani by som to od neho nemohla chcieť. Len pokrytec by chcel odpustenie. Čo ak mi ale odpustí? Miluje ma, ale ja nebudem schopná sama sebe odpustiť. Všetko som zničila. Edward mal pravdu, stretávať sa s Jacobom bola chyba. On ma chcel od prvej chvíle a ja som si naivne myslela, že keď sa mu naskytne príležitosť, z priateľstva sa jej vzdá. Jacob sa zachoval ako obyčajný chlap a využil príležitosť dostať, čo chcel. Pristihla som sa pri tom, že vlastne uvažujem, kto z nás je obeť. Znova mi oči zalievali potoky sĺz.

Vzala som do ruky mobil a pozrela na display, ktorý sa razom rozsvietil. Veľké písmená písali meno môjho manžela. Zrazu sa mi strašne ťažko dýchalo. Bola to vina, čo mi nedovoľovala, aby sa môj hrudný kôš roztiahol a nasal do seba kyslík. Zaťala som zuby a zdvihla to.

„Bella, kde si? Carlisle povedal, že si odišla pred troma hodinami a že si mi chcela volať. Stalo sa niečo? Si v poriadku?“ chŕlil zo seba.

„Edward, ja som sa potrebovala trocha previesť.“ Snažila som sa znieť pokojne.

„Bella, niečo sa deje?“ opýtal sa už trocha zarazene.

„Prídem domov tak o dve, možno tri hodiny. Dobre?“

„Dobre. Choď opatrne,“ šepol a zložil. Otočila som to späť domov a po troch nekonečných hodinách som zastavila pred domom. Všade bola tma. Tie tri hodiny som si dodávala odvahu. Opatrne som vystúpila z auta a šla k dverám. Vošla som do domu. Nikto tu nebol. V krbe prašťali polienka a bolo tu príjemne teplo. Po takmer šiestich hodinách za volantom ma bolelo celé telo. Mala som chuť padnúť do postele, ale dnes ma čakalo niečo hrozne ťažké. Zrazu som sa začala báť, že možno Edward vybuchne. Začala som mať obavu, že ma vyhodí. Čo poviem svojmu otcovi? Poviem mu, že som fľandra, ktorá pol roka po svadbe podviedla svojho milujúceho, dobrého manžela, ktorý by pre ňu aj dýchal, zomrel by za ňu. Opatrne som našľapovala po schodoch. Dvere na izbe boli pootvorené a presvital cez ne prúžok svetla. Opatrne som ich otvorila. Edward stál pri okne a pozeral do tmi vonku. Pomaly sa otočil so širokým úsmevom na perách. Okamžite, ako zbadal môj výraz, celý skamenel. Priskočil ku mne a náhlivo ma kontroloval.

„Čo sa ti stalo?“ Zatriasol mnou. Musela som mať celú tvár a oči opuchnuté od plaču. Zrazu som mala pocit, že si nezaslúžim mať jeho ruky na sebe. Sklopila som oči a začala znova plakať. Edward ma aj napriek môjmu odporu zodvihol do náručia a sadol si so mnou na posteľ.

„Čo sa stalo, miláčik,“ opýtal sa vystrašene.

„Kde sú všetci?“ opýtala som sa plačlivo.

„Odišli. Carlisle ich všetkých vzal na lov. Myslel som, že nám chce dopriať súkromie,“ šepol mi do vlasov.

„Chcel nám dopriať súkromie,“ potvrdila som jeho slová a snažila sa mu vymaniť z náručia. Po chvíli sa mi to podarilo. Zhlboka som sa nadýchla a postavila som sa pred svojho manžela. Sedel na posteli a upieral na mňa karamelové oči. Prestal dýchať. Očividne mu došlo, že chcem povedať niečo, čo sa mu nebude páčiť. Kŕčovite sa chytil okraja postele.

„Edward, ja ti musím niečo...“ Rozplakala som sa. Vedela som, že to musím povedať, a tak som si otrela slzy aj so špirálou do rukáva a pokračovala istejším hlasom.

„Edward, som tehotná,“ povedala som a hlas sa mi na konci zlomil a prepukla som v plač. Edward sa na mňa uprene díval. Jeho oči sčerneli v stotine sekundy. Vydala som sa mu na pospas. Hľadela som previnilo do jeho tváre. Urobil nepatrný, nervózny pohyb a doska z boku postele padla na zem na dve kusy. Rozdrvil jej časť v rukách. Jeho výraz bol kamenný.

„Edward, ja...“ Nedopovedala som to, lebo sa okolo mňa urobil prievan a Edward už na posteli nesedel. Zviezla som sa na kolená a zaborila svoju tvár do dlaní.

1. kapitola - 3. kapitola

Ďakujem, že ste dali poviedke šancu. Keď poznáte moje príbehy, je vám jasné, že to nebude ľahké, ale milujem šťastné konce a neodkloním sa od toho ani v tejto poviedke. Viac vám vážne neprezradím. Prosím o komentáre, aby som vedela, či sa oplatí písať ďalej. Vaša Lolalita.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 2. kapitola: