Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 17. kapitola

30.11.2011 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 51× • zobrazeno 5502×

Bella:

Snažila som sa zjesť všetko, čo mi prišlo pod ruky. Už som mala pocit, že celý deň nič iné nerobím, len jem. Vôbec mi to nechutilo. Všetko malo chuť blata, ale jedla som. Dojedala som chlieb so zeleninou, keď si ku mne sadol Edward. Zvláštne sa usmial a položil vedľa mňa malú taštičku. Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Darček,“ pošepol. Usmiala som sa a doslova tú tašku zdrapla. Otvorila som ju a vybrala voňavku. Pozrela som sa na svojho manžela a on sa len pousmial.

„Páči sa ti?“ Otvorila som flakónik a privoňala. Bola to luxusná voňavka a ja som sa nadšene usmiala a nahla sa k Edwardovi. Neviem, čo ma to napadlo. Bolo to automatické. Edward sa odtiahol a pre mňa to bola studená sprcha. Stiahla som sa.

„Ďakujem. Je úžasná,“ pošepla som. Edward sa roztržito postavil a odišiel. Vzala som flakónik a odniesla ho do izby.

„Čo to máš?“ opýtala sa zrazu Alice za mojím chrbtom a ja som podskočila.

„Bože, Alice, zľakla som sa. Dostala som parfém,“ šepla som a otrčila na ňu fľaštičku. „Nie, že mi ju vyhodíš,“ povedala som ironicky.

„Mrzí ma to, Bella. Už nevyhodím absolútne nič. Edward vyvádzal a mala si počuť, ako mi nadával. Nebudem riskovať. Vieš, bola som vtedy dosť nahnevaná, ale aj tak som na to nemala právo. Hrozne ma to mrzí a hanbím sa,“ šepla. Otočila som sa a Alice objala. Prekvapilo ju to, ale ja som jednoducho potrebovala nejaký fyzický kontakt. Alice ma pevne zovrela v náručí a vtedy sa moje bruško zas zavlnilo. Alice šokovane vypískla. Už som mala predstavu, čo ten zvuk vyvolá v dome. Ozval sa buchot, rozleteli sa dvere a vo dverách sa doslova zrazili Edward, Rose a Emmett. Jasper za nimi vplával a bol jediný nad vecou. To už sa Alice nadšene smiala, tlieskala rukami a nadskakovala ako koza.

„Ono sa hýbe. To je úžasné,“ spievala. Rose ku mne hneď priskočila a odstrčila Alice. Priložila ruku na moje brucho.

„No tak chrobáčik. Tu teta Rose, pohni sa,“ povedala naliehavo, na čo sa Emmett rozosmial.

„Tu teta Rose? Ty telefonuješ, zlatko?“ smial sa zo svojej ženy. Dieťa sa zas zavlnilo a Rose nadskočila.

„Super. To je úžasné,“ vypískla. Emmett sa hneď prestal smiať a natlačil ruku vedľa svojej ženy.

„No tak, krpec, pohni sa,“ pobádal moje brucho. Edward len krútil hlavou. Potom pozrel na Jaspera.

„Ty si nechceš priložiť ruku na moju ženu?“ opýtal sa Jaspera so zdvihnutým obočím. On sa len usmial a pristúpil ku mne bližšie. Teraz som valila oči ja. Rose ustúpila a Jasper sa ku mne natiahol.

„Môžem?“ opýtal sa trocha neisto. Pozrela som na Edwarda, ktorý bol momentálne bez výrazu. Prikývla som teda a Jasper položil ruku na moje brucho.

„Nič necítim,“ šepol.

„Musíš chvíľu počkať. Možno sa mu už nechce,“ šepla som. Jasper pritlačil ruku silnejšie na môj pupok a vtedy sa bruško znova zavlnilo.

„Na to, že je tak malé, má celkom silu,“ poznamenal Emmett. Aj on pritlačil ruku silnejšie na bruško a zasiahol presne hojacu sa modrinu. Trocha som bolestne sykla. V sekunde bol Emmett preč a Edward pred ním stál v mierne prikrčenej pozícii.

„Dávaj pozor!“ zasyčal na svojho brata. Rýchlo som chytila Edwarda zozadu za ruku.

„On nechcel. Nemohol vedieť, že tam mám modrinu,“ šepla som zmierlivo.

„Nemajú sa ťa čo dotýkať,“ prskol Edward ponad rameno. Pretočila som oči rovnako ako ostatní členovia rodiny.

„A sme doma. Zas nám Edward začína vyvádzať. Všetko sa vracia do starých koľaji,“ poznamenal Emm, keď odchádzal z izby. Zostali sme tu behom chvíle sami dvaja. Držala som sa za bruško a jemne ho hladila. Edward sa ku mne otočil.

„Stále sa hýbe. Našťastie to nebolí,“ povedala som, akoby sama pre seba. Edward pristúpil bližšie. Natiahol ruku a jemne sa dotkol mojej. Uhla som a on pritlačil dlaň na brucho a bez pohybu čakal. Prikryla som jeho dlaň svojou a zatlačila. Dieťatko sa pohlo a ja som sa usmiala. Edward sa mi zadíval do očí.

„Volal mi Carlisle. Má už výsledky. Máš privysokú hladinu protilátok. Jeho teória sa žiaľ potvrdila. Mala by si sa pozhovárať s Jacobom. Pre teba by bolo najlepšie, aby si zvážila...“ Dieťa sa znova pohlo, ale intenzívnejšie. Dokonca to trocha zabolelo. Edward spozornel.

„Edward, cítim pohyby a rozprávam sa sním. Ako by som mohla niečo také urobiť? Viem, že to nechápeš, ale ja to dieťa milujem. Milujem ho preto, že je časťou mňa. Je to moje telo a ja viem, že to zvládnem,“ povedala som smutne.

Edward:

Netvrdím, že nebolo fascinujúce, ako sa to dieťa hýbe. Bol som namäkko a to hlavne kvôli Belle. Ona ho vážne miluje, ale zabíja ju. Bella bola vychudnutá a slabá. Bolo mi až zle, keď som videl, ako na silu všetko je, a pritom jej to očividne nechutilo. O koľko jednoduchšie by to bolo, ak by tu to dieťa nebolo. Neveru by som jej odpustil a vlastne som jej to dávno odpustil. Problém bol u mňa s tým dieťaťom. Nevedel som sa preniesť cez to, že je Jacobovo. On bol však v tejto situácii jediný, kto mohol pomôcť. Ak by ho dala Bella preč, vzal by som ju do Karibiku alebo kamkoľvek by chcela a začali by sme znova. Už by som bol obozretnejší.

Vybehol som pred dom s mobilom v ruke a zavolal zas tomu psovi. Zazvonilo to dvakrát a ozval sa mi ženský hlas. Trocha ma to zaskočilo.

„Prosím?“ ozvalo sa.

„Edward Cullen, potrebujem hovoriť s Jacobom,“ povedal som rýchlo. Žena bola chvíľu ticho a potom sa trocha chvejúcim hlasom znova ozvala.

„Ja som April. Jacob je v dielni. Odnesiem mu mobil.“ Jej hlas sa stále chvel. Bolo mi úplne jasné, že vie, kto som.

„Dobre. Ďakujem,“ povedal som a snažil som sa znieť milo.

„Je Bella v poriadku?“ opýtala sa a mňa to trocha zaskočilo. Nečakal som, že budeme komunikovať, kým ten telefón odnesie.

„Áno, teda nie.“ Zaskočilo ma to.

„Tak áno alebo nie?“ opýtala sa namrzene.

„No, Bella má zle výsledky a chcem sa o tom s Jacobom pozhovárať.“ Myslel som, že to tým hasne.

„Zlé? To je hrozné. O čo ide?“ opýtala sa zdesene. Zdalo sa mi to dosť zvláštne. Nedalo mi to.

„No, má vysoké protilátky. Je to pre ňu nebezpečné,“ povedal som trocha znechutene, lebo sa mi nepáčilo vybavovať sa s cudzou ženou.

„Bože, to je veľmi zlé. Chceš, aby šla na potrat?“ opýtala sa bez okolkov.

„Ja chcem len hovoriť s Jacobom,“ prskol som už trocha nahnevane.

„Pozri, ja viem, že si myslíš, že mi do toho nič nie je, ale je. Som v rovnakej situácii ako ty. Môj milovaný muž čaká dieťa s inou. Veľa som o tom premýšľala a vážne klobúk dole, že si sa k nej vrátil a obzvlášť, keď ty si upír a čaká dieťa s meničom. To je tak divné, že mi to nejde ani na jazyk. Veľa som uvažovala a ak by šlo o mňa, ja by som Jacobovo dieťa prijala a milovala ho. Netvrdím, že mi nevadí, že ho má s inou, ale už sa stalo. Jacoba milujem a preto milujem aj to, čo sa z neho zrodilo. Preto sa ma týka všetko, čo súvisí s Bellou a jej dieťatkom.“

„April, s kým telefonuješ,“ ozvalo sa v pozadí.

„Volá ti Edward Cullen,“ povedala April a predala telefón Jacobovi.

„Čo je?“ opýtal sa nahnevane, ale mal som pocit, že ten tón skôr patril April za to, že sa so mnou baví.

„Bella má zlé výsledky. Carlisle ti minule hovoril, o čo ide, a potvrdilo sa to. Má vysoké protilátky. Snažil som sa s ňou hovoriť. Neustále chudne a dieťa je vážne silné. Bojím sa, že...“ Nedokázal som dokončiť vetu.

„Čo chceš odo mňa?“ opýtal sa Jacob sucho.

„Chcem, aby si aspoň raz myslel a skúsil ju presvedčiť, aby myslela na svoje zdravie,“ šepol som, lebo keby som hovoril nahlas, tak kričím.

„Je to až tak zlé?“ opýtal sa.

„Ty si ju nevidel? Je kosť a koža a pritom neustále niečo je. Je celá ubolená a bude to len horšie. Ak jej dohovoríš, tak možno sa rozhodne, že to tak bude lepšie. Mňa nepočúva a nechcem na ňu tlačiť. Aj tak je to medzi nami na tenkom ľade.“ Odmlčal som sa.

„Dobre. Prídem k vám alebo sa stretneme mimo?“ opýtal sa ma Jacob.

„Bolo by dobré, aby si prišiel. Sľubujem, že sa budeme správať slušne,“ ubezpečil som Jacoba.

„Tak o hodinu u vás. Tak sa maj.“

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 17. kapitola: