Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 16. kapitola

29.11.2011 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 62× • zobrazeno 6989×

Bella:

Rose stála pri mne a robila mi spoločnosť. Emmett sa tváril, akoby sa nikdy nič nestalo a rovnako tak aj Esme a Carlisle. Alice bola milá, ale cítila som odstup, no a Jasper sa mi vyhýbal. Nemusel mi nikto vysvetľovať prečo. Sama som najlepšie poznala svoje pocity a on z toho musel byť pekne zmätený a otrávený. Edward sa snažil, ale naše momentálne spolužitie pripomínalo skôr fungovanie dvoch cudzích ľudí vedľa seba. Vyhýbal sa akémukoľvek dotyku a rozhovory obmedzil len na veci, ktoré som potrebovala alebo čo potreboval zariadiť on. Sedela som v obývačke a jedla hrozno. Carlisle sa akurát vrátil z práce.

„Zajtra prídeš na kontrolu. Dobre?“ opýtal sa a ja som sa usmiala.

„Áno,“ šepla som.

„Pribrala si za ten týždeň niečo alebo nie? Mne sa zdá, že nie,“ povedal kriticky a premeral si ma.

„Určite som niečo pribrala,“ povedala som uvoľnene. Ťarbavo som sa postavila a všimla som si Edwardov pohľad. Stál na chodbe do kuchyne a jeho výraz bol kamenný.

„Pôjde s tebou zajtra Jacob?“ opýtal sa a ja som sa zachvela.

„Nie. Nemôže,“ povedala som chvejúcim sa hlasom. Edward pôsobil dosť nahnevane a tak som sa radšej rýchlo otočila a šla hore. Carlisle spustil zas jednu zo svojich prednášok. Vedela som, o čom Edwardovi zas káže a musím povedať, že mi to aj trocha prekážalo, že ho stále napomínajú.

Išla som rovno do kúpeľne a posťahovala som zo seba veci. Zostala som len v tričku a ponožkách a postavila som sa na váhu. Zalapala som po dychu. Mala som o dve kilá menej. Šokovane som sa dívala na to číslo a tak som z váhy zas zliezla a znovu sa na ňu postavila. Tento úkon som zopakovala aspoň desaťkrát. Nedokázala som to pochopiť. Bruško mi určite podrástlo a aj napriek tomu vážim menej.

„Je všetko v poriadku?“ ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa zľakla. Schmatla som župan a navliekla sa do neho. Otočila som sa k svojmu manželovi.

„Iste,“ šepla som chvejúcim hlasom.

„Nehovor, že je všetko dobré, keď sa chveješ. Mám zavolať Carlislea?“ opýtal sa a v očiach mu bolo vidno, že sa o mňa bojí.

„Zas mám o dve kilá menej,“ šepla som, aj keď ho to najskôr zaujímať nebude.

„Menej? Veď už nezvraciaš.“ Pôsobil prekvapene.

„Tiež tomu nerozumiem. Carlisle povedal, že ak nepriberiem, strčí ma do nemocnice. Ja tomu nerozumiem, veď sa snažím jesť, aj keď mi nechutí,“ vzdychla som a prešla okolo Edwarda. Ten ma chytil a jediným rýchlym pohybom mi roztiahol župan a prezrel si ma. Ten pohľad mi nahnal do tváre rumenec.

„Si vážne chudá. Koľko si schudla za ten čas?“ Naozaj ho to zaujímalo. Trocha ma to aj potešilo.

„No, okolo šesť kíl.“ Edward si ma stále prezeral.

„To je zvláštne. Ak si k tomu pripočítaš, koľko si nabrala na dieťati, tak to možno bude aj desať,“ šomral si popod nos. Nechápavo som sa na neho dívala. Ozvalo sa zaklopanie a potom sa dvere otvorili.

„Čiže stále chudneš,“ poznamenal Carlisle a už tu predo mnou stáli dvaja a nehanebne študovali moje telo v úzkom tričku a nohavičkách. Začervenala som sa a župan rýchlo stiahla. Ešte aj Carlislove oči už na mňa boli priveľa.

„Všetky výsledky sú v poriadku? To sa mi nezdá. Reálne schudla omnoho viac. Akoby vôbec nedostávala živiny.“ Začali hovoriť tak rýchlo, že sa slová zmenili na zvláštne bzučanie a ja som len pohľadom lietala z jedného na druhého.

„Hej! Dosť! Keď už sa bavíte o mne, tak chcem aspoň vedieť o čom,“ prskla som. Carlisle sa zadíval na Edwarda, akoby čakal na nejaké zvolenie.

„Bella, aj keď výsledky vyzerajú normálne, nie je to tak. Zajtra ti urobím protilátky. Niektoré ženy si tvoria protilátky proti plodu a keďže je organizmus ženy silnejší, tak dochádza k potratu. Vlčie gény sú silné a možno si plod tvorí protilátky proti tebe a keďže je silnejší, tak...“

„Tak on zabíja mňa?“ skočila som mu do reči a intenzívne som pri tom kývala hlavou sprava doľava.

„To zistíme,“ šepol Carlisle takmer nepočuteľne.

„A ak by to tak bolo, tak čo sa s tým dá robiť?“ opýtala som sa a pozrela na svojho svokra, ktorý sa mi pohľadom neustále vyhýbal. Pozrela som teda na Edwarda. Ten sa rozhodne nadýchol.

„Ak je to tak... tak dieťa musí preč, inak ťa zabije,“ povedal tvrdo a ja som v tú chvíľu bola na skolabovanie.

„To nie! Na to zabudnite. To nedovolím!“ štekala som po oboch striedavo.

„Bella, mala by si zavolať Jacobovi a mal by tam ísť zajtra s tebou,“ dodal Edward a mňa zapálilo na hrudi.

„Nie. Pôjdem sama,“ šepla som. „Nechajte ma samú,“ povedala som naliehavo a obaja v sekunde zmizli.

Sadla som si na posteľ a intenzívne som si hladila bruško. To predsa nie je možné. Aké protilátky. Ja nepôjdem na potrat len preto, že som schudla.

Rose chcela ísť so mnou a dokonca sa ponúkla aj Alice. Keď som odmietla, tak nastúpil Edward.

„Pôjdem s tebou, ak chceš,“ povedal mi už na dverách.

„Nie, ja to zvládnem,“ odbila som ho.

Do nemocnice som doslova dobehla. Nerada meškám. Prišla som na chodbu a už z diaľky som zbadala Jacoba. Vyvalila som oči. Prišla som k nemu a on sa usmial.

„Ahoj, kráska,“ šepol. Ja som sa na neho vyčítavo pozrela.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa šokovane.

„Volal som tej tvojej pijavici, lebo ty máš mobil neustále vypnutý,“ povedal akoby nič.

„Takže ty si mal tú drzosť a volal si Edwardovi? To si mu akože čo povedal?“ Bola som neskutočne nahnevaná.

„To som tam mal za tebou prísť? Nedala si mi ani vedieť, že sa tam vraciaš,“ šepol a ja som len pokrútila hlavou.

„Začínam mať pocit, že si s Edwardom rozumieš. Telefonuješ s ním nejako často. Keď stopol rozvod, povedal, že si mu volal. Zaujímalo by ma, ako vyzeral váš rozhovor. Ja už Bellu nechcem, lebo som sa pripútal, tak sa môžeš vrátiť a je tvoja, alebo čo vlastne? Niekedy si myslím, že si totálny cvok,“ hovorila som jedovato.

„Myslel som, že si rada, že sa vrátil. Veď si naspäť u pijavíc. Ja som chcel napraviť aspoň, čo sa dalo a...“

„Jacob, chcem vedieť, čo presne si Edwardovi povedal!“ štekla som.

„Vážne to chceš vedieť? Doslovne?“ opýtal sa a ja som rázne prikývla.

„Povedal som mu, že je kretén, že ťa nechal ísť a že o teba ani nezabojoval. Opýtal som sa ho, či si uvedomuje, komu ťa nechal a zložil som. Do pár sekúnd volal späť.“ Jacob sa zazubil.

„Volal späť?“ opýtala som sa šokovane.

„Áno. Zavolal, aby mi povedal, že ak ti ublížim, tak ma stiahne z kože. Povedal som mu, že už je neskoro, lebo som ti už ublížil. Povedal som mu, že ohľadom toho rozvodu som na teba tlačil ja a že je mi to všetko ľúto, lebo ty si ma nikdy nemilovala a ja teba vlastne tiež nie. Tak sme sa chvíľu rozprávali a poviem ti, že ak by nebol pijavica, tak by sa mi možno celkom páčil.“ Jacob sa zamyslel. „Nie, nepáčil. Neznášam ho,“ dodal rozhodne. Sadla som si na lavičku a Jacob si ku mne kľakol.

„Ako to dopadlo? Teda, viem, že zastavil rozvod a že si u nich, ale ako sa správa?“ Jacob ma pohladil po ruke.

„Vážne sa snaží, ale ani sa ma nedotkne. Bavíme sa len o nutných veciach a obchádzame sa. Chýba mi,“ šepla som skľúčene.

„Potrebuje čas. Všetci potrebujeme. Táto situácia je hrozne komplikovaná. Ber si napríklad April. Žiarli na teba a naše dieťa. Nedokážem jej vysvetliť, aké trvácne je pripútanie sa. Aj tak je veľmi tolerantná, že to tak prijala.“ Jacob si povzdychol.

„Žiarli na mňa? Bože...“ vydýchla som.

„No, a chce silou mocou dieťa. Je ako posadnutá.“ Zasmial sa a natiahol ruku k môjmu bruchu. Len čo dlaň tesnejšie pritlačil, ozvala sa zvláštna bolesť. Dieťa sa bolestivo pohlo. Všetky mamičky hovoria o tom, aké je to príjemné a mne vytreskli slzy. Jacob vyskočil na nohy. Zľakol sa rovnako ako ja a očividne aj Carlisle, ktorý doslova rozrazil dvere na svojej kancelárii.

„Bella?“ Carlisle ma vzal na ruky a vniesol ma k sebe. Jacob šiel za nami. „Čo sa stalo?“ opýtal sa Jaka.

„Pohlo sa,“ šepol Jacob a ja som si stále bolestne pritláčala ruky na brucho. Carlisle mi ich stiahol dole a rýchlo prezrel to miesto. Bolo červené. Nechápala som to.

Doktor ma vyšetril. Znova mi vzal krv, na tie protilátky a vysvetlil aj Jacobovi celú situáciu, ale o potrate nepadlo ani slovo. Nakoniec aj môj svokor usúdil, že bude lepšie mať najprv v rukách výsledky a potom riešiť situáciu. S Jacobom sme sa na chodbe ešte chvíľu zhovárali. Edward mu doslova prikázal, aby sem dnes šiel a nakoniec som tomu bola aj rada. Zas sme sa bavili ako kamaráti.

Domov som sa vrátila spolu s Carlislom, ktorý skončil zmenu. Keď som vystúpila z auta, Rose hneď dobehla, čo nové. Ukázala som jej ďalšiu z nepodarených fotiek z ultrazvuku a ona na nej nadšene hľadala hlavičku, nožičky a čokoľvek. Ja som tam videla poriadne veľký, čierny fľak.

Keď som vošla do domu, začala som Rose rozprávať, ako sa dieťa pohlo a ako to príšerne bolelo. Povytiahla som tričko, aby som jej ukázala to miesto a zalapala som po dychu. To začervenanie sa zmenilo na fialovo-bordovú modrinu.

„To nevyzerá dobre,“ šepla švagriná a chladnou rukou mi pohladila bok brucha.

„Ou. Až tak zle to nevyzeralo,“ šepla som. Carlisle sa nahol ku mne a znova to miesto skontroloval.

„Tak, to nie je vážne normálne,“ šepol. Očividne to vzbudilo aj Edwardovu pozornosť. Zostal stáť na okraji schodiska a sledoval nás. Bol bez výrazu, ale zaujato sledoval môj bok.

„Potrebuješ vitamín C a donesiem ti niečo na modriny,“ povedal Carlisle a odbehol. Edward podišiel bližšie.

„Hovorila si s Jacobom?“ opýtal sa a tá otázka sa mi zdala absurdná. Jasne, že som s ním hovorila, keď ho za mnou poslal na kontrolu. Skôr som mala pocit, že sa chce Edward opýtať, či sme vraveli o niečom konkrétnom.

„Len hlúposti. Má nejaké naťahovačky s April.“ Usmiala som sa. Edward nezúčastnene prikývol a šiel do kuchyne.

Sadla som si na pohovku. Edward si po chvíli prisadol a podal mi pomaranč rozdelený na mesiačiky a zbavený tej priesvitnej šupky.

„Vitamín C,“ povedal s úškrnom. Otvoril si knihu a začal čítať. Chcela som si sadnúť pohodlnejšie. Vedľa Edwarda bol vankúš a tak som sa cez neho nahla. Neuvedomila som si, že som sa na neho pritlačila bruchom. Vzala som vankúš a Edward sebou silno mykol. Pozrela som mu do tváre.

„Čo je?“ opýtala som sa prekvapene. Nervózne sa pozrel na moje brucho.

„Pohlo sa,“ šepol. Prekvapene som sa chytila dlaňami, no nič som necítila, okrem tepajúcej bolesti v tej modrine.

„Necítim nič,“ pípla som. Edward natiahol ruku k mojim, no potom ju zas stiahol. Bolo na ňom vidieť, ako váha, či sa ma má dotknúť. Ja som sa zrazu začala vnútorne modliť, aby to urobil. Prelomilo by to tú bariéru, ktorá nás tak rozdeľovala. Zrazu sa ma dotkol končekmi prstov a ja som mu uvoľnila priestor. Pritlačil dlaň na bok môjho brucha. Bol to veľmi jemný dotyk, ale ucítila som slabé brnenie. Edward sa uprene díval na svoju ruku. Jemne ňou pohol, akoby ma troška pohladil a mravenčenie sa zopakovalo. Bolo to príjemné, nie ako v nemocnici.

Edwardovi sa trocha zodvihol kútik pier do naznačeného pokriveného úsmevu, ktorý som tak milovala. Trocha sa nahol a druhú ruku tiež priložil na môj pás. Ten pohyb v mojom lone bol ako nepatrné vlnenie, ale bolo to úžasné. Nebolelo to.

„To je úžasné,“ šepol môj manžel. Tiež sa mi to zdalo úžasné, ale to, že sa ma dotkol.

„Nakrémuj jej to,“ ozval sa Carlislov hlas vedľa nás a ja som trocha nadskočila. Carlisle mi strčil do ruky mastičku a ja som si bez okolkov povytiahla tričko. Edward sa zadíval na modré miesto a neveriacky pokrútil hlavou.

„Je to dosť škaredé,“ šepol. Otvorila som tubu. Vzal mi ju a jemne mi vtieral krém do pokožky. Bolo to príjemne chladivé. Najradšej by som Edwardovu dlaň zovrela do svojej a nepustila. Nie, ešte radšej by som ho celého zovrela v objatí a nepustila a ďaleko lepšie by bolo, keby to urobil on. Tak neskutočne som túžila po jeho dotykoch a objatí. Dala by som všetko na svete, aby ma objal a bozkával ma do vlasov, ale zatiaľ stačilo aj toto.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 16. kapitola: