Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 15. kapitola

27.11.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 68× • zobrazeno 7522×

Bella:

Edward vybral moje veci z auta a ja som opatrne vošla do domu. Bolo tu ticho. Na dverách som sa nervózne obzrela. Edward okolo mňa prešiel a zamieril si to ku schodom na poschodie. Vybehol hore a ja som šla previnilo za ním. Ten pocit domova sa mi stratil ako dym. Zrazu mi to tu prišlo ako dosť pusté a nehostinné prostredie. Vyšliapala som schody a keď som vstúpila do otvorených dverí na izbe, Edward ukladal do šatníka moje veci. Posteľ bola dokonalo ustlaná a bol tu až sterilný poriadok. Takto som si to tu ja udržať nevedela. V porovnaní s touto izbou a každým členom rodiny, som bola nemožná. Opatrne som podišla k posteli a sadla si na mäkkú matrac. Edward odložil kufor a pozrel na mňa.

„Napíš mi, čo budeš potrebovať a ja ti to pôjdem kúpiť,“ povedal môj manžel. Neisto som sa na neho pozrela.

„Mám všetko, čo potrebujem,“ šepla som váhavo.

„Myslím hygienické veci, a tak.“ Nechápavo som sa postavila a prešla do kúpeľne. Nebolo tu absolútne nič. Mala som zapratanú každučkú poličku, každé miestočko okolo vane a na umývadle bolo určené pre nejakú vec. Vzala som si k Charliemu len najzákladnejšie veci, ako bola pasta, kefka, kefa na vlasy a pár krémov a ostatné veci zostali tu. Šokovane som sa pozrela na Edwarda.

„Kde sú moje veci?“ vypískla som o poznanie vyššie, než je môj bežný hlas. Zaskočilo ma to. Až som začínala mať strach, pozrieť sa do šatníka.

„To je moja vina,“ ozvalo sa od dverí. Otočila som sa a prekvapene pozrela do očí Alice, ktorá sa zaknísala vo dverách.

„Vyhodila si to?“ vydýchla som.

„No, ja... Všetko ti pôjdem nakúpiť,“ povedala previnilo. Pozrela som na Edwarda. Čakala by som rozčúlenie alebo aspoň náznak toho, že ho to mrzí, ale nič. Mala som tam ešte polovicu parfému, čo mi kúpil. Môj obľúbený šampón, ešte aj moje kefky a hrebene boli preč. Sklopila som pohľad a pritisla k sebe viečka, aby som sa nerozplakala. Rozladilo ma to viac, než som si bola ochotná priznať.

„Vlastne, potrebujem len šampón, sprchový gél a pastu na zuby. Ďakujem,“ pípla som. Alice sa usmiala a vyšla pred izbu. Edward sa okolo mňa prešmykol a zavrel za sebou dvere. Počula som, že sa o niečom s Alice naťahuje, no nerozumela som im a ani som nechcela. Prešla som k šatníku a otvorila dvere. Mala som sa na to asi trocha upokojiť. Vybuchla som v záchvat srdcervúceho plaču. Edward prudko otvoril dvere a vletel do izby. Schmatol ma vystrašene za ramená.

„Čo je? Čo sa stalo?“ zatriasol mnou, no ja som sa mu vytrhla. Alice stála bezradne vo dverách.

„Kde sú moje veci? Kde sú knihy, časopisy, zošity? Kde je škatuľa s mojimi vecami z detstva?“ Hystericky som na Alice revala.

„Je to v garáži, Bella. Všetko ti donesiem späť. Chcela som tu len upratať, aby si mala miesto na nové veci, ktoré teraz budeš potrebovať.“ Snažila sa mi to vysvetliť, no mňa ovládli emócie.

„Chcela si upratať mňa. Vymazať ma,“ prskala som na ňu a oči mi zalievali slzy. Alice sa uprene dívala na Edwarda. Zas komunikovali bez slov a to som nenávidela.

„Upokoj sa, Bella. Nič také sa nedialo. Potrebuješ nové veci a Alice ich s tebou pôjde nakúpiť. Ak na tých haraburdách trváš, donesiem ti ich z garáže späť,“ povedal chladne a prešiel popri mne. Dverami na moje prekvapenie dosť buchol. Nadskočila som a trocha ma to prebralo z toho amoku. Šokovane som sa dívala na zatvorené dvere. Edward moje veci nikdy nepovažoval za haraburdy. Naopak, podporoval ma v tvorení spomienok. Zrazu sú moje veci nepotrebné, všetko, čím som si túto izbu zútulnila a prispôsobila, je preč. Ešte aj kvetovaná deka, ktorú mi dala René. Pripadalo mi to tak, že ma chceli vymazať, zabudnúť na to, že som tu bola. Fňukajúc som sa hodila na posteľ. Bolo mi jedno, že som oblečená a obutá.

Konečne som sa ako tak upokojila a otvorili sa dvere. Rozhodla som sa neotočiť. Počula som ešte otvorenie dverí na šatníku a dopad niečoho ťažkého na podlahu.

„Čo ti urobím jesť?“ opýtal sa môj manžel. Chvíľu som uvažovala, že s ním nebudem hovoriť, ale to by bola hlúposť. On vlastne robí láskavosť mne a ja si to musím patrične vážiť.

„Ja nie som hladná,“ šepla som do vankúša. Chvíľu bolo ticho a potom sa posteľ pod ťažobou tela môjho manžela prehla. Kľakol si za môj chrbát a nahol sa, aby mi videl do tváre. Hlavu som intenzívnejšie pritlačila do vankúša. Chytil ma za rameno a nasilu ma k sebe otočil.

„To budeš trucovať?“ opýtal sa a zodvihol obočie. Uprene sa mi díval do očí a ja som len zalapala po vzduchu ako kapor.

„Máte vôbec ľudské jedlo, alebo ste sa zbavili aj toho?“ povedala som uštipačne. Edward pokrútil hlavou.

„Ty si sa odtiaľto rozhodla odísť. Pokiaľ viem, nikto ťa nevyháňal. Alice nemala právo dotýkať sa tvojich vecí, ale stalo sa. Nestala sa žiadna škoda. Všetko ti nakúpi. Vie presne, čo si mala a aké značky.“ Tváril sa, akoby bolo všetko nahraditeľné.

„A čo voňavka od teba a čo ten olej do kúpeľa zo svadobnej cesty?“ Vyčítavo som sa na neho pozrela.

„Som si istý, že to Alice všetko zoženie.“ Edward sa stále tváril, že nevie, o čom hovorím.

„Lenže tá voňavka bola od teba a teraz bude od Alice,“ zakňučala som. Edward pokrútil hlavou.

„Dobre. Pôjdem ti kúpiť voňavku. Už je to dobré?“ Uprene mi hľadel do očí a vo mne vybuchoval ohňostroj trýznivých pocitov.

„Ja viem, že ja som tá zlá, ale netvár sa, že nevieš, o čom hovorím. Tu nejde o veci, ale o to, že som k nim mala vzťah a ten sa kúpiť nedá.“ Prudko som sa posadila. Stiahla som si z ruky snubný prsteň a otrčila ho na Edwarda.

„Ten prsteň je po tvojej matke. Ak by som ho stratila, zlatník by urobil nový, ale nebol by to ten istý, však?“ povedala som vyčítavo. „Hrebeň mal odlomené zuby. Chcela som ťa učesať a ty si... Pamätáš?“ Tá otázka, či si pamätá bola zbytočná, lebo on si pamätá všetko.

„Tie veci ma mrzia, ale nič sa s tým už nedá robiť. Kúpia sa nové. Čo iné si chcela počuť?“ Jeho odmeranosť ma vyvádzala z kontextu. Tak neskutočne som sa tešila z toho, že je späť, že bude so mnou, ale teraz sa cítim mizerne. Beriem to tak, že ma chce nechať vydusiť sa vo vlastnej šťave, a tak som už radšej zostala ticho.

Edward mi doniesol nejaké jedlo z reštaurácie, čo ma priviedlo k tomu, že sa zbavili aj ľudského jedla, čiže som mala pravdu. Alice bola na mňa predtým pekne napálená a bolo mi jasné, že to všetko má na svedomí ona. Bolo mi to ľúto, ale zaslúžila som si to. Všetko som bez reptania zjedla a bola som spokojná, že som to hneď nevyvrátila. Dole som ani nezišla. Bolo mi jasné, že budem musieť, ale pre dnešok som sa vyhla ďalším trápnym situáciám.

Okolo deviatej mi Rose doniesla tri tašky kozmetiky. Šla som za ňou do kúpeľne a začala som postupne všetko vykladať a zapratávať každučké miestečko. Keď som skončila, Rose sa rozhliadla a pozrela sa mi do tváre.

„Skvelé, nie je sa kde pohnúť, čiže si asi spokojná. Počkať, na tomto rohu vane nič nie je,“ povedala sarkasticky. Rozhliadla som sa a znova pozrela na Rose, ktorej už krútilo kútiky úst.

„Mne sa to tak páči,“ povedala som akože urazene. Rose sa zachichúňala.

„To som rada. Pokojne sa osprchuj. Nechám ti na posteli župan. Ešte som ho na sebe nemala. Je tvoj a zajtra by sme mohli zájsť do obchodu a dokúpiť, čo budeš potrebovať. Už sa začínaš pekne zaobľovať,“ povedala a na perách jej zahral úsmev. Natiahla ruku k môjmu bruchu, ale potom ju stiahla. Bola zrazu ako iná osoba. Položila mi ešte na skrinku uterák a šla preč, no ja som ju zastavila.

„Rose, ďakujem ti.“ Nechápavo zodvihla obočie. „Ďakujem, že sa tu aspoň vďaka tebe cítim tak, že ma tu niekto chce,“ šepla som najtichšie, ako som vedela. Zvláštne sa usmiala.

„Je to dar, čakať dieťa a Edward si to uvedomí,“ šepla mi pri uchu a končekmi prstov sa dotkla môjho malého bruška.

Osprchovala som sa a trvalo to dlhšie, lebo som všetko, čo som chcela použiť, musela najprv odbaliť a namáhavo otvoriť. Zabalila som sa do osušky a vyšla z kúpeľne. Edward sedel pod oknom a listoval nejaký časopis. Skĺzol po mne pohľadom. Trocha som sa zachvela. Predstavila som si, aké to bolo predtým. V tejto sekunde by som už na sebe osušku nemala. Prešla som k posteli a chvíľu uvažovala, či sa mám ísť prezliecť do kúpeľne alebo tu. Mala som na sebe nohavičky. Vzala som svetlo modrý župan a roztiahla ho. Nešikovne som si do neho navliekla ruky a chrbtom k Edwardovi som zo seba stiahla ručník a poriadne sa zabalila do županu. Prešla som k šatníku, ale ako som hľadala, tak som hľadala, nič na spanie tu nebolo. Vzala som teda z Edwardovej poličky tričko a obliekla si ho. Vyšla som von a on si ma premeral.

„Nemám pyžamo,“ šepla som. Obehla som posteľ a vliezla pod chladnú perinu. Edward zhasol lampu.

„Dobrú noc, Bella,“ šepol. Ja som sa trocha pomrvila.

„Budeš tu?“ opýtala som sa trocha neisto. Prikývol.

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 15. kapitola: