Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 12. kapitola

21.11.2011 (16:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 5568×

Bella:

„Jacob, čo sa stalo?“ opýtala som sa a snažila sa mu nadvihnúť hlavu. Chvíľu sa ani nepohol a potom sa znova prudko postavil. Stále držal moje ruky.

„Bella, do rezervácie sa vrátila Marry Blaketová aj s manželom a dcérami. Pomáhali sme im na dome,“ povedal a potom si ku mne znova kľakol. Prikyvovala som. O tom som vedela, a preto som nechápala, o čo mu ide. Povzbudivo som sa na neho usmiala. Najprv som sa zľakla, že sa hádam niečo stalo s Billym.

„Bella, oni majú dve dcéry. Rosemary chodí na strednú a April skončila minulý rok.“ Pozerala som na Jacoba ako na blázna. Neviem, prečo mi tu vykladá o nejakej rodine, ktorú nepoznám. Potom mi to ale ťuklo.

„Mal si niečo s niektorou z tých dievčat?“ opýtala som sa trocha šokovane. Jacob vyvalil oči. Spustil ramená a hlasno vydýchol.

„Bella, je to ďaleko horšie. Pripútal som sa k April. Ja sám neviem, ako sa to stalo. Pozrel som sa na ňu a bolo to tak, akoby celý svet prestal existovať. Zatemnilo sa mi v hlave a svet sa so mnou točil. Bella, ja to nemôžem ovplyvniť. Neviem, čo mám teraz...“ Priložila som mu prst na ústa. Bola som šokovaná, prekvapená, zranená, nedokážem opísať, čo som v tej chvíli cítila. Necítila som však to, čo som čakala, že ucítim. Žiadna bolesť, ľútosť a ani sklamanie. Jacobovi sa pri pohľade na mňa z očí vykotúľali ďalšie slzy. Postavila som sa a prešla rýchlo do rohu miestnosti. Tuho som privrela viečka a potom som oči zas otvorila. Otočila som sa na Jacoba.

„Viem dobre, aké silné je to puto, keď sa k niekomu pripútaš. Ona je tvoja druhá polovica,“ šepla som. Jacob sa zachvel.

„Povedal som jej, že s ňou nemôžem byť. Bella, zaslúžila si si vedieť pravdu a preto ti ju hovorím, ale nič sa nemení. Čakáme dieťa a ja sa o vás postarám.“ Jacob ku mne podišiel a objal ma. Uložila som sa do jeho náruče a zopla ruky za jeho chrbtom.

„Jacob, pôjdeš teraz za April a budeš s ňou. Ja ťa nikdy nebudem milovať tak, ako by si si zaslúžil a ty mňa očividne tiež nie. Budeme obaja nešťastní,“ šepla som. Jacob zaboril tvár do mojich vlasov.

„Som taký kretén. Dostal som ťa do nešťastia. Ty tú pijavicu vážne miluješ. Keby sa April a jej rodina prisťahovali skôr alebo vôbec. Ja...“

„Nebudeme riešiť žiadne keby. Ja sa na teba nehnevám. Vďaka tebe budem matkou. Nezostanem sama. Jacob, malo to tak byť,“ povedala som so slzami na krajíčku. Hrozne som chcela plakať, ale musela som sa držať. Dosť, že bol z toho Jacob úplne mimo.

„Bella, skúsim nájsť Edwarda a porozprávam sa s ním,“ šepol a bola to tá najväčšia hlúposť, akú kedy vypustil z úst. Čo by mu povedal? Ahoj, Edward. Ja som sa pripútal k April, a tak, ak chceš Bellu, je tvoja... Bolo mi hrozne zle.

„Jacob, nič nerob. Všetko bude tak, ako má byť,“ povedala som nakoniec.

„Rozvedieš sa s ním?“ opýtal sa roztraseným hlasom.

„O tri týždne máme pojednávanie.“ Pousmiala som sa.

„Bella, budem stále pri tebe. Je to aj moje dieťa a na tom sa nič nemení. Postarám sa o teba.“ Jacob ma pohladil po vlasoch a odišiel.

Hľadela som na neho ešte z okna. Vyzeral, akoby mu spadol zo srdca kameň. Mne však jeden balvan pribudol. Nikdy som si nepripúšťala, žeby sme boli s Jacobom ozajstný pár, no preplakala som celú noc. Charlie už do mojej izby ani nechodil. Najprv ma vždy prišiel chlácholiť, no robil by to každú noc, a tak to vzdal.

Nikomu som o Jacobovi nepovedala. Ani Alice som nespomenula nič. Vedela som, že čo sa týka Jacoba, nič neuvidí. Prešiel týždeň a ja som sa ako-tak vyrovnala s tým, že sa Jacob pripútal k inej žene. Dokonca som sa s April zoznámila. Bola prekrásna. Nedivila som sa, že sa do nej zahľadel. Najprv nám to všetkým pripadalo hrozne divné, ale keď odchádzali, mala som pocit, že mám priateľku. Prekvapivo chápala celú situáciu, teda až na fakt, že som si vzala upíra. To jej nešlo do hlavy.

Deň za dňom mi bežal rýchlejšie, než mi bolo milé. O štyri dni som mala mať rozvodové pojednávanie. Ozval sa mi môj právnik. Chcel si so mnou prejsť požiadavky a podmienky rozvodu. Stretli sme sa v meste. Bol to podobný typ ako Barns. Mal na sebe neskutočne drahý oblek a ešte drahší úsmev. Odviedol ma do ich kancelárií. Bola to celá budova. Príjemná sekretárka mi urobila čaj a ja som sa usadila v mäkučkej, koženej sedačke. Teo, ako sa mi muž familiárne predstavil, si sadol oproti a vybral veľkú kopu papierov.

„Dovolil som si zavolať aj právnika protistrany. Prejdeme si to tu a nič nás na súde neprekvapí. Nie je to štandardný postup, ale ani nič výnimočné.“ Behom minútky prišiel aj Barns. Pozdravili sme sa. Premeral si ma a usmial sa.

„Veľmi vám to pristane, pani Cullenová,“ skonštatoval a ja som sa zapýrila.

„Tak, máte rozmyslené požiadavky, Bella?“ opýtal sa ma môj právnik. Zahryzla som si do pery a ostýchavo spustila.

„Ja by som si chcela nechať auto,“ šepla som. Obaja si niečo zaznačili do papierov a pozreli na mňa, akoby čakali, že budem pokračovať, no ja som bola ticho.

„A ďalej?“ opýtal sa Edwardov právnik.

„To je všetko,“ povedala som opatrne. Obaja na seba pozreli, a potom Teo prevrátil pár listov vo svojich papierov.

„Takže. Nevlastníte žiadny dom, nemáte žiadne peniaze a ani prácu, čakáte dieťa a vy nechcete od svojho manžela viac, než jedno hlúpe auto. Tak s tým som sa ešte nestretol.“ Ten chlap nebol tak taktný ako Barns. Barns sa na svojho kolegu nahnevane pozrel, ale pokračoval tam, kde on prestal.

„Čo robí ten muž, s ktorým čakáte dieťa? Je mechanik, že? Koľko vám bude platiť na dieťa? Ak si vás aj vezme, tak asi nebudete žiť nejako nadštandardne. Môj klient chce, aby ste boli zabezpečená.“ Ja som sa usadila hlbšie do sedačky.

„Je od Edwarda úžasné, že ma chce zabezpečiť, ale ja sa o seba postarám,“ povedala som rázne.

„Smiem teraz čisto súkromne vedieť ako?“ opýtal sa Barns. Tých jeho súkromných otázok som mala dosť už od minula.

„Po tom, ako nás rozvedú, predám auto a presťahujem sa k matke. Tam porodím. To auto bolo drahé, a tak budem mať nejaké peniaze na začiatok. Vo Phoenixe si prácu určite nájdem a uživím sa,“ šepla som. Barns si ma premeral.

„A čo ten muž, pre ktorého sme vlastne tu?“ Zdalo sa mi, že sa už pýta priveľa, ale vlastne mi to bolo jedno.

„Bude sa ženiť a prajem mu to,“ prskla som. Nechcela som byť nezdvorilá, ale bolo mi hrozne teplo, lepila som sa na sedačku a už som chcela mať všetko za sebou.

„Navrhujem, aby sme žiadali byt na Junken Street. Môžete ho výhodne predať. Váš manžel toho vlastní tak veľa, že mu ten byt určite chýbať nebude. Keďže, ako pozerám do papierov, počas vášho manželstva zakúpil dohromady štyri vozidlá. Jedno je to vaše, potom Aston Martin, Porsche GT3 a Mercedes Guardian. Naozaj krásne autíčka. Mali by ste si žiadať dve autá,“ povedal môj právnik s hlavou v listoch papiera.

„Ani som netušila, že Edward vlastní nejaký byt na tej ulici. Porsche kúpil Edward sestre. Mercedes je v Riu, aby sme tam mali nejaké auto a na Astonovi jazdí manžel.“ Myslela som, že to tým hasne.

„Navrhujem, aby sme žiadali vyplatiť cenu Astona alebo nech vám ho manžel dá. Musíte sa zabezpečiť, ak zostanete s dieťaťom sama,“ povedal Teo. Prudko som sa postavila.

„Viete čo? Chcem len to svoje hlúpe auto a nič viac. Chcem už mať pokoj! Chcem ísť domov! Dohodnite sa vy dvaja. Mne je všetko jedno. Uvidíme sa o tri dni,“ prskla som a obaja sa na mňa prekvapene pozreli. Barns sa predo mňa postavil.

„Bella, nemusíte chodiť na ten súd. Váš onedlho bývalý manžel sa tam aj tak nechystá,“ povedal pokojne, no mňa nahneval.

„Prídem. Niekto na vás dvoch musí dozrieť. Dovidenia,“ prskla som a prefrčala okolo nich von.

Večer som už bola konečne pokojná. Charlie išiel do služby a ja som sedela na posteli a jedla chrumky. Viem, že by som ich nemala, ale mala som na ne neskutočnú chuť. Zazvonil mi mobil. Utrela som si zamastené ruky do županu a zodvihla to.

„Ahoj, Alice,“ povedala som vyrovnane.

„Ahoj, Bella. Ako to dnes dopadlo?“ opýtala sa, ale podľa jej tónu mi bolo jasné, že už všetko vie a najskôr od Edwarda. Už som sa nepýtala, či je doma. Radšej som to nechcela vedieť.

„No, dozvedela som sa, že má Edward byt, že právnici nie sú moja krvná skupina a pojednávanie je o tri dni o desiatej a Edward sa tam nechystá. Ja tam ale idem. Nechceš sa pridať?“ povedala som uvoľnene. Nebolo mi to jedno, ale už som nechcela viac plakať.

„A Jacob s tebou nepôjde?“ opýtala sa zvláštne.

„O čo ti ide?“ Chvíľu bolo ticho.

„Dobre. Opýtam sa na rovinu. Čo je pravda na tom, že sa ten pes bude ženiť s nejakou indiánkou?“ Alicin hlas bol zrazu drsný. Zhlboka som sa nadýchla.

„Jacob sa bude ženiť. Bude si brať istú April a je to milé dievča.“ Hlas sa mi trocha chvel, ale nie preto, že som s tým nebola vyrovnaná, ale skôr preto, že som sa bála Alicinej reakcie.

„Ten chlap sa ťa takto zbavil?“ vyprskla a ja som dostala záchvat hnevu.

„Alice, dočerta! Ako zbavil? Ja som si s Jacobom nič nesľúbila. Pripútal sa a on za to nemôže. Bol ochotný zostať so mnou, ale ja som to nechcela. Som tomu vlastne rada. Ja už chcem mať od všetkých a od všetkého pokoj. Vyriešim potrebné veci a odletím za matkou. Veľa som nad všetkým uvažovala. To bude najlepšie pre všetkých.“

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 12. kapitola: