Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 7. kapitolka

02.12.2009 (14:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 765×

7. kapitolka

Logan

„Nie je o čom. My už nemám spolu nič spoločné.“ Jej slová ma zaboleli. Odišla z miestnosti a ja tiež. Šiel som do svojej izby. Videl som všetko čo sa odhralo vonku. Ona je tak statočná a neuveritená. A ja sa chovám jak úplný pako. Ale neviem čo sa to so mnou porobilo. Nemohol som sa ubrániť toku mojich pocitov. Stále si kladiem otázku či mi na Tanyi predsa len nezáležalo. Som strašný sobec.  Stále som z okna pozoroval moju lásku. Moju... to už asi nie.  Stále sa mi vybavuje jej tvár. Nie teraz nemyslím Nessie.  Ona ju proste bezcitne zabila. Prečo si tu navrávam že monštrum som ja? Ona ju zavraždila!! Toto celé je jej vina. Zasa táram samé hlúposti. Ach prečo sa JA vždy chcem vihnúť tomu čo inak nejde? Stratil som všetko moju lásku Nessie a tiež Tanyu. Ona nebola zlá. Len ma veľmi milovala. A ja som učinil to že sa hodila do rúk smrti. Ach, zabil som ju ja. A teraz ubližujem aj Nessie. Ale ako vidím dobre sa zabáva s Jacobom. Hm, a že ja si mám užívať. Je to taký pokritec! Vyrazil som dvere a šiel za ňou. Mal som v sebe strašnú zúrivosť voči nej. Stála vo svojej izbe na balkóne. S vlasmi sa jej hral vietor a pospevovala si svoju obľúbenú pieseň. Strhol som ju za ruku. Asi príliš silno.

„Čo to stváraš Logan ? “ bola vyľakaná. To som nechcel. Nechcel som aby sa ma bála.

„Prečo si ju zabila?“ dostal som zo seba skrz zuby.

„Jejda, Logan prosím ťa neotravuj ma už s ňou.“ Toto ma rozpálilo ešte viac. Takže ja ju otravujem ?!! Pritačil som ju ku zábradliu balkóna. Odstrčila ma.

„Vypadni! Hned.“ Kričala. No máš smolu dvere sú zamknuté. Myslel som na všetko. Bude mi muieť vysvetliť veľa vecí!

„Zabila si ju! Prečo!“ teraz som kričal ja.

„Nenapadlo ťa že som v tom ohni mohla byť ja? Vypadni! Už ťa nechcem ani videť.“

„Vysvetli mi to! Neodídem. Nenávidím ťa Nessie. Si obyčajný bezcitný sadista.“ Hučal som a držal ju za ruky. Rozplakala sa a odostila ma no ona sa šmikla a vypadla z okna. Smozrejme sa jej nič nestalo. Ved je upír. Ale sedela na kolenách a vzlykala. Nechcel som ju takto videť ale bol som zúrivý. Som obyčajný hajzel! Utiekol so do garáže a mieril si to smer mesto.

Nessie

Sedela som na kolenách a vzlykala. On.. ma nenávidí. Že som zabila Tanyu. Ved mi vravel že ma miluje. Nemal by byť šťastný že som v poriadku? Nemal by byť teraz pri mne a upokojovať že to všetko bude dobré a že za to nemôžem. Že som spravila to čo som mala.  Nie on mi povie že som sadista. To človeka poteší.  Tam pri vodopáde to bolo také pekné. Tak krásne. Bolí to ked váš milovaný človek vám bodne dýku rovno do srdca.

„Ježiš, Nessie si v poriadku?“ kľačal pri mne Sam. Musel to všetko počuť celý hrad. Len som sa na neho pozrela. Poriadne ho nebolo videť cez toľké slzy. Hodila som sa mu okolo krku a vzlykala.

„Prečo?“ šepla som.

„Je to slepý hlupák, Nessie. Nevie o čo prichádza.“

„Vie. Mal pravdu. Ešte tu mohla byť a mohol byť šťastný. Som vrah. Toľko som už zabila a zabíjam aj moju rodinu. Vštkých okolo seba ničím.“ Plakala som .

„To nie je pravda a dobre to vieš. Všetci ťa milujú a ich život bez teba by už životom nebol.“ Upokojujúco ma hladil po chrbte. Snažila som sa vstať na nohy no nešlo to. Zobral ma do náručia a mieril si to dnu.

Sedela som na pohovke a čítala si svoju obľúbenú knihu Hostiteľ.

„Nessie, nepôjdeme do kina? Emmet ma zase naštval!“ vrčala Rose.

„Čo zase psravil?“

„Prišiel do spálne prezlečení za kurča. Rozumieš za kurča. Nič by som nepovedala keby bol ako lekár alebo ja neviem ako policajt ale kurča? To ma naozaj naštvalo!“

„Ach, Rose ja z vás nemôžem.“ Smiala som sa.

Sam ma niesol do izby.

„Sam prosím odnes ma do obývačky.“

„Naozaj?“ pozrel sa na mňa ustarane. Len som kývla.

„Už ma môžes položiť myslím že to zvládnem.“

Položil ma na nohy a ja som sa na neho vdačne pozrela. Naozaj mi pomáha no takú obludu ako ja si nezaslúži. Má na lepšie dievča.

Všetci  boli práve. Pozerali sa na mňa s ľútosťou. Počuli čo sa stalo. Ocko bol strašne nahnevaný bolo to videť lebo Bella ho upokojovala. Mal  napnuté šlachy na rukách.

„Posuň sa Emm.“ Sedel hned vedľa Rose.

„No bude to ?“  díval sa na mňa veľmi zvláštne. Sdala som si medzi tieto dve hrdličky a obajala som Rose.

„Konečne Nessie. Už som mala strach že si neposmenieš.“ Šepla mi do ucha tak aby osm to počula len ja.

„Aj ja Rose. Je mi tak ľúto že som si nespomenula na najlepšiu priateľku. Ale to hned napravíme. “ mrkla som .

„Alice? Nešli by sme dnes do nákupného centra?“ Alice sa rozžiarili očká.

„Že váhaš! “ s Rose sme sa zasmiali. Šla som sa obliecť do  izby. S babami sme sa dohodli že sa stretneme v garáži. Obliekla som si bledé džínsy a biele tričko na ramienka a na to  karamelovú košeľu. Dala som si čierne botasky a smchatla čiernu tašku. Utekala som k naším autám. Baby tu už samozreje boli.

„Tak do, ktorého ideme?“ spýtala som sa Alice. Bolo mi jasné že už ma nejaký veľký vybratý.

„Do La Vienta.“

„To nemyslíš vážne. Ten je taký veľký že tam budeme až do Vianoc Al.“  Rose sa začala smiať no ja som sa mračila. Vážne som mala strach o naše zdravie.

Vytúpili sme pred veľkým centrom. Mierili sme si to do hlavného vchodu. Vonku stáli veľký “frajeri“ .

Začali na nás pískať.

„Čo kočky nechcete tu s nami stráviť nejaku chvílku?“Mrkla som na nehoa  kráčala k nim. Rose ma schytila za rukáv.

„Čo blázniš? “ V myšlienkach som jej poslala že sa musím trošku zabaviť a že nech nemá strach že ich nevycucám. Ona sa nahlas zasmiala. Alice sa mračila lebo nevedela o čo ide. Posunula som sa k nej a položila jej ruku na líco. Poslala som jej presne to isté. V tom mala vidinu ako to dopadne. Usmievala sa ako malý nezbený čertík.

„No, čo chlapci. Čo budeme  robiť?“ mrkla som na neho a oblízla si pery.

„Na čo len máš chuť.“

„To nechceš vedieť.“dievčatá sa začali smiať.

Prišla som až k nemu a naše nosy sa až dotýkali. Cítila som horkosť jeho krvy. Jeho vôňu. Zbiehali sa mi sliny. Fuj!

Dotkla som sa ho a vstúpila som mu do mysľe. Vravela som mu nech  začne skákať na jednej nohe a vyzlečie si gate a mávať s nimi bude nad hlavou a pri tom bude havkať. A to všetko pekne naraz. ON to spravil baby sa začali smiať a ja som sa “akože“ udivene pozerala.

„No vy ste teda blázni. S vami nechcem mať nič spoločné. “ Bežala som od nich preč.

„Počkaj! Ved ja som nechcel..“a vetu nechal vo vetre. S babami sme sa smiali chytili sme sa za ruky a mierili do nákupného šialenstva. Dosť ma štvalo že som si ešte nespomenula na Alice ale možno sa práve tu zadarí si spomenúť.

Domov sme dorazlili okolo 22:00. Zavolala som Markovi že dnes nám to s tou disco nevijde ale že sa určite ukážem.

„Baby keby som mohla byť vyčerpaná tak už vypľúvam dušu.“ Smiala som sa.

„Som proste nákupný zabijak.“ Smiala sa na oplátku Alice. To mala teda pravud. Odniesli sme si tašky do izieb. Na moje prekvapenie na mojej posteli sedel Logan. Čo tu pon chce?

„Prepáč.“šepol.

„Vypadni.“ Zasyčala som. No to už som bola pritlačená pri stene.

„Ja ťa milujem Nessie. Neodháňaj ma od seba. “

„Ty.. TY si ma  odohnal Logan. Nemám sily na to aby si mi znovu ublížil!“ Vrešťala som ako pominutá. Nasilu ma pobozkal. Odostila som ho a drzo vyhodila z ozby. Za iných okolností by to bolo inak al etreza NIE!  Zabil ma. Zabil moje srce. Tak nech si to pekne vypije!

Dala som si sprchu  a vliezla do postele.

Túlala som sa lesom a počúvala kvapky dažda. Ako hovoria svoj vlastný príbeh.

Sadla som si na pláž do mokrého piesku, ktorý sa mi lepil na telo. Pozerala som sa ako rozbúrené more zúri. Tak ako moja duša.  Zrazu niekto  vychádzal z vody. Mala hrdzavé  vlasy a všetky jej zaktývali tvár. Pomaličky sa  blížila ku mne. Cítila som ako ma opantáva strach. Už stála nado mnou. Pomaličkým pohybom si sadola  oproti mne. Načiahla som ruku aby som jej ich dala preč z tváre. Celá sa mi triasla. No ked som jej ich dala preč žiadnu tvár som nevidela nič.  Nič som pod jej  vlasmi nenašla ako keby som blúdila  v temnom lese. Nič len vlasy. Naľakala som sa a utekala od nej čo najdalej no jej ak sa to dá nazvať tvár ma strašila.

Zobudila som sa. Eštre bola noc. Zrýchlene som dýchala. Chytila som sa za kolená a začala tlmene vzlykať. Neviem čo ten sen znamenal ale desil ma.  Až potom ma napadlo že som to bola ja. Ja som to dievča bez tváre. Ja som to! Rozplakala som sa ešte viac.  Cítim sa presne tak prázne. Tak bezmocne a utrápene.  Už Logana nikdy nechce vidieť.  Už nie. Neviem čo si o tom mám myslieť miluje ma alebo na mňa úplne kašle alebo ako to je ? Ja milujem ho ešte ? Zmenili sa moje city k nemu? NEVIEM! A to je môj najväčší problém. Nevyznám sa ani sama v sebe.

Plakala som niekoľko hodín ked som upadla do spánku. Teraz však do bezseného.

Zobúdzala ma sladká vôňa palaciniek. Ked som otvorila oči prvé čo som uvidela bola Samova tvár. Skryla som sa pod perinu.

„Zblznil si sa ved vyzerám strašne.“

„Ale prosím ťa. Videl som horšie veci ako teba ked ráno vstaneš.“ Smial sa. Stiahol mi perinu z tváre.

„Ty si mi spravil raňajky?“

„Jasné.“ Podal mi palacinky a ja som sa hned začala napchávať sadol si ku mne na posteľ a pozoroval ma sem tam som sa na neho usmiala.

„Chutili ti?“

„Veľmi.“ Hovorila som s plnou pusou. Dožúvala som totižto posledné sústo.

Poškrabal sa na hlave a začal.

„Nerobil som ich ja ale Esme.“

„Ty jedno klamárisko!“ smiala som sa a buchla ho vankúšm. Chvíľu sme sa len tak ohadzovali a potom ležal nadou mnou. Presne ako v tom sne len  to bolo v posteli a nie na pláži. Pomaličky sa ku mne približoval perami ked v tom ....

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 7. kapitolka: