Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 6. kapitolka

01.12.2009 (15:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 880×

6. kapitolka

No v tom ma niekto zrazyl k zemi. Nie nebol to Logan. Nebola to moja jediná láska. Bol to Emmet.

„Zbláznila si sa Nessie?TY si snád úplný blázon. Ako si mohla ísť spraviť takú hlúpu vec?“ Ja som len nahlas vzlykala. Ked ma psutil zosunula som sa na kolená. Sedela som  za Loganom. Videla som ako tam stojí a päste zaťaté. Ako mu vystupujú šlachy. Bolo mu šuma fuk že som tam mohla horieť ja. Cítila som pokoj ale ani Jasperove schopnosti neumlčia takú bolesť. Ked vás znovu a znovu zrádza človek srdca najbližší pomaličky umierate. A toto teraz zažívam ja. Vnútro môjho tela  sa rozpadá na prach. Prosím nenechávaj ma tu len tak sedieť. Tipiť sa v tolkích mukách Logan. Stále tam iba stál. Ocko sa ku mne rozbehol.

„Nessie, Nessie to bude v poriadku. Teraz sa musíš ukludniť. Všetko bude ako pred tým.“ Presne tak ako predtým. Budem bez Logana. Ale prečo by som sa mu mala prosiť? JA ho nepotrebujem. Mám rodinu pre, ktorú tu som. Utrela som si slzy a vstala na vlastné nohy. Ocko sa na mňa usmieval. Kráčala som k Loganovi.

„Logan?“ šepla som. Stále ma jeho meno štípalo na jazyku.

„Hmm?“ sykol. No ON bude na mňa ešte odporný. Fajn!

Strhla som ho za rukáv trička.

„Končím.“ Vypľula som mu do tváre. Už už som šla dnu ked ma chytil on.

„Nessie, ja  prepáč. Nemôžeš ma takto odohnať. Milujem ťa.“ Ach jaké sladké rečičky ty PAKO!

„Vieš čo Logan? Nebaví ma to už. Neotravuj ma a nemišaj sa mi do života. Pracuj pre gardu užívaj si slobodu a rozdávaj si to s každou podobnej Tanye. Vieš ab yti tak moc nechýbala. Si si vedomí že som tam mohla horieť ja? Ale nié, mladému  pánkovi je to jedno.“ Posledné dve vety som už kričala. Snažila som sa upokojiť a dostať do mojej kamennej masky. Odráčala som preč a šla dnu.  S jednej izby hrala hudba. Samova. Tomu som sa nevenovala ani nepamätám. Hrala z nej pesníčka od Evanescence- Imaginary  naozaj veľmi krásna pieseň.  Zaklopala som no neozval sa. Tak no čo budem trošku drzá a vlezem mu tam bez dovolenia. No to čo som videla bolo. Ja neviem. Sam tam stál polonahý. Okolo pásu mal uterák. Bol otočený  k oknu. Leskol sa ako diamant a ešte  z neho odkvapkávali kvpaky. V tom sa otočil. Nevedel že som tu bola. Kusla som si do pery a červenala som. Prečo som si nikdy nevšimla aký je príťažlivý? Má čierne vlasy, ostré rysy, zlaté oči a veľké svlay. Bol nádherný. Ako nejaká socha bôžika lásky.

„Prepáč Sam. Ja.. ja nevedela som že tu.. no .. vieš.“ Koktala som. On sa začal smiať.

„To je v pohode. Počkaj oblečiem sa a hned som tu.“ Netrvalo mu to dlho. Dnu prišiel nie v čiernom plášti ale normálne oblečený. Prvý krát som ho takto videla. Mal pothané Džínsy a čierne obtiahnuté tričko. Na gatoch mal reťaz a na pravom pleci mal tetovanie. Tak toto je rocker? Mňam. Nahlas som sa zasmiala na mojich myšlienkach.

„Niečo sa stalo? “ pozrel sa na seba od nôh až po krk.

„Nie. Len si  taký iný. Neboj sa si neodolatelný.“ Kusol si do pery. Zlatý.

„Ani ty nie si na zahodenie.“ Povedal a už sa usmeival ako slniečko. No neviem či nie som ked ma Logan odhodil. Počkať, slúbila som sama sebe že ho už nespomeniem. On je pre mňa zabudnutá kapitola aj ked moje srdce patrí jemu.

„Nessie? Niečo si potrebovala ?“

„Och nie len som ťa chcela vidieť.“

„TY si chcela vidieť mňa.“ Smial sa. Zamračila som sa.

„Prečo je to smiešne?“

„Pretože tento posledný rok si si ma ani raz nevšimla.“

„Ja prepáč. Bolo toho veľa. Neviem ako som na teba mohla zabnúť. Vynahradím ti to.“ Mrkla som na neho.

„Okej takpod.“

„A kam?“

„Uvidíš. Myslím že budeš nadšená.  Čakám ťa v garáži.“

Uetkala som do svojej izby. Prezliekla som sa. Dala som si riflové kraťase a biele tričko na ramineka. A na nohy som si dala žabky. Utekala som do garážií. Už sedel vo svojom autíčku. Bolo čiernej farby. Naozaj pekné.

„Povieš mi už kam ideme ?“

„Nie, uvidíš sama.“ Usmieval sa. Dobre vedel ako nemám tajomstvá rada.

Cestovali sme asi hodinu ked sme zahli na útesy.

„Nebodaj chceš...“ vetu som nedokončila.  Nemám odvahu.

Vytúpili sme a on ma vzal za ruku.

Stáli sme na okraji útesu.

„Skoč.“ Povedal jednoducho.

„Sam, ty si blázon. Ja to nedokážem.“

„Ja viem že to dokážeš si silná. A tiež viem že si nešťastná. Pomáha to. Chodievam sem často.“smutne sa usmial. Čo sa mu stalo že mu srdce puká ako mne? To mu  tak na mne záleží? Pustila som sa jeho ruky a odstúpila o dva kroky. Musím to dokázať. Popasovať sa so strachom. Mal pravdu že mi to pomôže. Je to milý chlapec. Rozbehla som sa a skočila.

Celý pád som sa smiala. Ked som narazila do vody. Jej chlad mi neprekážal predsa som polo upír. Potom skočil on. Nevináral sa. Aj tak som sa nebála že sa mu neičo stalo.

Zrazu ma niečo stiahlo pod vodu. Usmieval sa ako slniečko . Plávali sme, bláznili sa pod vodou. Keby sme mohli prepávali by sme každí kúsok mora. Našli jeho tajomstvá.

„Tak čo páčilo sa?“

„Jasné, dakujem.“ Obajala som ho vo vode.Vyplávali sme z vody a sadli si do piseku.  Pozerali sme sa ako zapadá slniečko. Bolo to krásne na piesku sa odrážal jeho lesk. Niečo neuveritelné. Cítila som že tento chlapec bude pre mňa znamenať veľa. Alebo znamená už teraz ?

Ani som si neuvedomila že mi zahrabáva nohy.

„Sam!“ smiala som sa.

„No?“

„Ach, čo to robíš?“

„Nudím sa. Tak ťa zahrabávam aby si mi neutiekla.“

„Ako keby to pomohlo.“ Smiala som sa. V tom som si vykopala nohy a skočila na neho. Teraz som na ňom sedela obkročmo.

„Budem ťa tak otravovať že sa budeš každí deň modliť aby som ťa nechala tak.“

„To sa nestane.“ Škeril sa.

„Len aby ty púčik.“

„Púčik ?“

„Žiadne vhodné pomenovanie na teba ma nenapadlo. “

Vzal ma do rúk a utekal k útesu.

„To nemyslíš vážne. Nemôžeš ma hodiť z útesu samú. SAM!“ No on nič nehovoril. Sline ma stisol. A skočil so mnou. Tento pád bol iný ako ten pred tým. Bola som s ním. Neviem čo k nemu cítim no ked som s ním nemyslím na nič okolo. Ale pri tom viem že Logana stále milujem. Čo sa to so mnou deje? To musím každému len ubližovať? To som vytvorená len na účely bolesti, strachu a ničenia?

„Mali by sme ísť už domov.“

„Mhm.“ Šepla som. Sam bol nejaký zvláštny. Zaspala som v aute. Cítila som ako ma nesie.

„Uvedomuješ si že nesieš moje dievča?!“ vrčal Logan.

„Nerieš to teraz lebo ju zobudíš ty debil.“ Povedal Sam počula som  ako Logan vrčí a približuje sa.

„Logan, prestaň. Nie som tvoje dievča.“ Mrmlala som. Potom som len cítila ako ma Sam položil do postele.

Stála som na útese a pozerala na slnko.  Zrazu som počula hluk. Pozrela som sa dole a videla som malé biele bodky ako sa spolu hrajú. Chcela som sa k tomu priblížiť. Vidieť čo sa za tým ukrýva.

Zliezla som dole. Videla som len Logana a Sama ako sa mlátia. Obaja boli ranení.

„Prestaňte!“ kričala som no ani jeden nemal záujem ma počúvnuť. Otočila som sa k slnku a potom naspäť. Už tu nestáli. Stála som tam ja s Loganom pri vodopáde. Túlili sme sa a vyznávali si lásku. Jedným mrknutím sa mi zmenil sen. Sedela som obkročmo na Samovi a hladila ho po tváry. Potom sa prekulil a začal ma štekliť. No naše tváre boli príliš blízko. Cítila som jeho dych na mojej tváry. Spojili sa naše pery. Hladil ma po celom tele. Sen sa zmenil zas. Sedela som pri ich hroboch. A držala v rukách dve ruže.

V tom som sa zobudila. Viem čo to znamenalo. Ten sen mi ukazoval dve alternatívy.  Ja nemôžem byť s ani jedným. Musím byť sama.  Vstala som a mierila si to do obývačky.

„Ahojte.“ Usmiala som sa na rodinku. V tom mi zazvonil mobil.

„Mark?“

„Ahoj Nessie, všetci ideme večer na disco ideš s nami? Všetci by ťa radi videli.“

„Jasné o 22:00 som tam.“ Zaklapla som mobil. Treba sa aj tročšku uvolniť.

Sedela som na kresle a z ruky sa mi valila krv. Nešla zastaviť.

„Nessie, ako môžeš bojovať s vlkolakmi?“

„Carlisl, hlavne to nepovec rodičom. Ja chcela som chrániť Jacoba. On nechcel  aby mi niečo urobili tak sa postavil na moju stranu. No ja som to nemohla dovoliť.“

„Dobre zlatko, ale už  to nerob. Mohli sme o teba príjsť.“

Spomenula som si na Jacoba a na Carlisla. Carlisl sedel v kresle a čítal si knihu. Sadla som si k jeho kolenám.

„Carlisl.“ Usmiala som sa.

„Niečo potrebuješ Nessie?“ Ešte mu to nedošlo lebo som ich všetkých oslovovala menom.

„Neboj už sa nikdy nebudem biť s vlkolakmi.“ Povedala som so slzami v očiach. Spomenula som si na môjho deda. Na  hlavu našej veľkej rodiny.

„Och Nessie! Tak si i chýbala.“ Obíjmal ma. Tá žena spustila plač.

„Bella si v poriadku?“ opýtala som sa jej. Utiekla z izby a ocko šiel za ňou. Alice a Rose boli tiež smutné. Zase som to učinila ja.

„Ani na to nepomysli Nessie.“ Hrozila  mi Alice. A čo tu mám robiť? Ubližujem  vlastnej rodine. Som zabudnutá láskou. Do dverí vstúpil Logan.

„Nessie, môžeme sa porozprávať?“

„Nie. Nie je o čom. My už nemáme soplu nič spoločné.“

Smutne sa zahľadel do zeme a ja som šla von. Videla som celú gardu ako sa bije s vlkolakmi. No ja som ich poznala. Vyskočila som z okna a bežala im na pomoc. Medzi gardou bol aj Sam.

„Prestante!Stop.“ Videla som jak sa Jacob bije. Išli na neho štyria. Nemal šancu. To je tiež nápad vrhnúť sa na toľko upírov. Čo tu vôbec robia?

Skočila som pred Jacoba. A vlkolakov a gardu som dala do  dvoch bublín.

„Stačí. Nikto sa tu nebude biť. Vy chodte nsapäť do hradu a vy sa premente na ľudí.“

Všetci kývli v súhlas. Pustila somich z bublín. Ked garda chcela odísť. Vlci sa šli premeniť no Paul to nezvládol. Pustil sa do Sama. SAMA! Išiel ho roztrhať. No ja  som sa mi hodila do cety. Zasiahol mňa. Sam ma zachytil a Jacob sa pustil do Paula. Bili sa po celom dvore. Našťastie mi zasiahol lel chrbát. Tam si dočiahnem. Rukou som si nahmatala bod a uzdravila ho.

„Zbláznila si sa hádzať do cesty vlkolakovi?“ nadával mi Sam.

„Ešte si aj drzí.“ Smiala som sa. Vstala som na vlastné pobozkala ho na čelo a pošepla.

„Sľubovala som že s tebou budem až ťa budem otravovať. V zlom či dobrom. Teraz bež dnu s celou  gardou. Nepotrebujem ich všetkých zachraňovať.“

„Nepodceňuj nás toľko.“

„Prepáčte Mrs. Logane.“ Smiala som sa.  Vlci už boli premenení. Rozbehla som sa a skočila Jacobovi okolo krku...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 6. kapitolka: