Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 5. kapitolka

30.11.2009 (21:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 781×

5. kapitolka

Načo sa vôbec nad tým pozastavujem? Dobre viem že  ma nemiluje. Ale aj tak pohľad na to bolí. Bolí to strašne moc. Opierku kresla som zvierala v rukách. Drevo pomaličky začalo pukať. Ten chlapec sa na mňa pozeral a cítila som pokoj.

„Môžeš s tým prestať ? Inak rozlámem teba a nie to kreslo.“ Vrčala som. Smutne sa zatváril. Strašne ma ten podľad bolel.

„Prepáč nechcela som.“ Usmiala som sa na neho.  Otočila som sa iným smerom. Nemohla som už vidieť ako sa cmúľajú. Vstala som a utekala do  siene kde vždy sedával Aro, Caius a Marcus.

Nikto tu však nebol.  Vzadu bola presklenná stena. Videla som celú Volteru. Bola okuzlujúca. Nemohla som tu tráviť veľa času  lebo tu mali vždy veľa práce. Ale teraz tu môžem ostať pokojne koľko budem chcieť.

Skúšala som si spomenúť. Ved je to predsa moja rodina. Môj celok. A ja som tak bezmocná. Som úplne k ničomu.  Vsatala som a išla  znovu do spoločenskej miestnosti. Boli tam všetci aj ONI! To snád nie. Ešte mu sedí na kolenách. To  nie je pravda! Už už som sa stavala do bojovej pozície ked som mala vidinu.

V uličke bolo maldé dievča. Bola krásna. Podobná mne. Bola úplne sama. Plakala a mrzla. Schúlila sa na zemi a šeptala „už nie... nechajte ma...“ Nechápala som jej slová. Nikoho okrem nej som tam nevidela. No dobre som cítila jej vôňu. Voňala lahodne. Fuj! Na čo to myslím? Zrazu tam bola skupinka chlapcov. Začali jej dávať oplzlé otázky a obchytkávať ju. Znásilnili ju a na koniec surovo a pomaly zabili.

Stála som ako omámená. Nechápala som ako táto vidina súvisí so  mnou. Ale mala som pocit, že ju musím zachrániť. Musí byť živá. Inak znovu zlyhám.

Otec videl moju vidinu tiež.

„Idem s tebou.“

„Nie. Cítim, že toto musím spraviť sama.Neviem to vysvetliť ale je to tak. “ Utekala som do garáže a naštartovala auto.  Cesty som brala veľmi rýchlo. Nemala som veľa času.  Vystúpila som a mierila si to k tej partičke.

„Pusti ju.“ Zavrčala som.

„No toto ide nám dalšia korisť.“ Smial sa.

„Utekaj.“ Kričala na mňa cez zvlyky. Vidieť že má dobré srdce.

„Ste si celkom podobné až na to že ty  si krajšia.“ Mrkol na mňa. Kráčala som k nim vzala to dievča za ruku no on ma potiahol za vlasy.

„Bež do auta.“ Vrčala som na ňu. Ona od strachu utekala do auta.

„To si nemal robiť.“ Sčernali mi oči. No on sa zmietal v bolestiach.

„č..o s..si zač?“ kokltal  druhý.

„Tvoja nočná mora.“ Sykla som a roztrhala ich na marné kúsky. To dievča to celé videlo. To som prehnala . Do riti. Vybehla z auta a utekala kade ľahšie. Ponorila som sa do svojich predpovedí.

Dorazila domov a rozplakala sa. Rozmýšlala či sa niekomu zverí. No rozhodla sa že to pre mňa bude takto lepšie.

Tak nesobecká. Usmiala som sa. Telá som zakopala v lese a išla domov. Ked som došla domov  počula som sa hádať ocka s Loganom.

„Ešte raz jej ublížiš Logan tak ťa zabijem.“ Vrčal.

„A ja mu pomôžem.“ Och milý Jasper.

Ja som si spomenula. Vletela som dnu a obíjamala Jaspera.

„Tak si mi chýbal Jasper. Môj najlepší priateľ.“

„Aj ty mne zlatíčko.“ Položil si hlavu do mojich vlasov a vdychoval moju vôňu. Robila som to isté.

„P..prepáč. Prepáč že som zabudla.“ Vzlykala som.

„To nič.“ Usmial sa a pobozkal na ma čelo. Chytila som ho za ruku a ťahala na sedačku. Teraz ma nezaujímal nikto okolo. Iba on. Môj priateľ moje dalšie svetielko.

„Och Jasper. Tak veľmi ma teší že som si spomenula. Budem ti musieť oplatiť ten minulý šach.“ Smiala som sa a šťuchla ho lakťom.

„Ja som nepodvádzal!“

„No jasné a ja som královná Santovho služobníctva.“

Neviem ako dlho sme sa rozprávali. No napĺňalo ma to. Bolo mi po dlhej dobre úžastne.

„Mal by si sa venovať Alice.“ Usmiala som sa. Unudene ležala rozvalená na pohovke.

„Ja viem len som si ťa chcel vychutnať.“ Smial sa.

Ked šiel za ňou znocu som sa cítila tak sama. Rozhodla som sa že si zájdem na lov. Nikde som nevidela Logana ani Tanyu asi si to rozdávajú v izbe vedľa mňa!! Fuj, len pomyslenie na to mi naháňa hrôzu.

Bežala som a vychutnávala si rýchlosť. Zvieratá sa inštiktívne schovávali do svojich skrýš.  Presne som vedela kam si to mierim. Na miesto, ktoré mi pripomínalo domov. K vodopádom.  Ešte ked som bývala vo Forks videla som tam raz Logana no vtedy mi povedal tu strašnú správu. Že o mňa nestojí. Nie je mi súdené byť šťastná.

Sadla som si do trávy a pozorovala ako sa hrajú vlnky. Ako sa preplietajú ako môj život. Jedna cez druhú. Vždy splinú v jedno. No kde mám ja hľadať to správne útočisko. Neviem si ani spomenúť na niekoho koho milujem alebo som milovala. Som k ničom. Obyčajná troska.  Osud si proste prišiel a spálil most.

Počula som puknúť za mnou halúzku. Rýchlo som vstala a pozerala sa do lesa. Videla som len siluetu. No vyšiel z neho Logan. SUPER! ten vie ako skaziť  tok myšlienok aj ked nie veľmi príjemných.

„Čo tu chceš Logan??“ Jeho meno som povedala ako keby som vyslovila škaredú nadávku.

„Chcem ti to vysvetliť.“

„Nemusíš sa obťažovať. Urbil si to raz urobíš to dtuhý krát.Nepotrebujem počuť dalšie klamstvá.“ Sykla som. Nepotrebujem ho počuť. Ničí ma. Milujem ho. A on ma trhá a láme na kúsky.

„Prečo mi to robíš?“ šepla som.

„Nessie, počúvaj ma prosím. Myslíš že by som sa pridal do gardy keby mi na tebe nezáležalo?“

„A čo malo znamenať to s Tanyou?“

„Viem že to bude znieť hlúpo ale ver mi. Nič iné mi neostáva. Ja.. videl som ju ako teba. V očiach som mal iba teva.“ Vysmiala som sa mu do tváre. Nechcela som videť  ako sa tváry. Stačilo vedieť ako ho bolelo že mu neverím. Otočila som sa k vodopádu. Už ma držal okolo pásu. Mala som zavreté oči. Perami mi prešiel po krku.

„Musíš mi veriť.“ Šepol. Keby sa to dalo. Keby na toľko nesklamal. Ale čo iné mi ostáva ked ho milujem? Ved on je môj vzduch. Moje srdce.

Otočila som sa do jeho náruče a držala ho za tričko ako kliešť.

„Už nikdy, NIKDY mi prosím neublíž Logan. Neviem ako by som to ustála.“

„Milujem ťa Nessie.“  Pozerali sme sa do očí no mne moje preskakovali k jeho perám. Zohol sa a splnil moju túžbu.  Jeho boli mäkké a teplé. Úplne presne zapadali do tých mojich.

Chytili sme sa za ruky a utekali domov. Logan mi sľúbil že mi pomôže si spomenúť. Dobehli sme domov. Tanya tu nebola ale bolo mi šuma fuk čo sa s ňou stalo.

Logan, Jaspera , Emmet a Rose, Esme a Carlisl  a aj ocko a Bella išli na lov. Logan ma najprv nechcel nechať samú ale  ostala som predsa len s Alice.

„Dávaj si pozor.“ Šepla som mu do uška a pobozkala ho na rozlúčku. Takto by som s ním ostala aj dlhšie pomyslela som a môj otecko zavrčal. Logan sa začal smiať.

„Nessie, ty si strašne nudná.“ Mrnčala Alice. Stále som si na ňu nespomenula. Stále na nikoho ale už som ich volala po mene. Spomenula som si len na Logana, Tanyu, ocka a Emma a Jazza.

A jasné zabudla by som Esme.

„Podme aspoň niekam  do lesa sa prejsť.“

„No dobre ty otrava na muchy.“

Utekali sme na náš dvor a v tom Alice padla na zem. Vrazila do nej Tanya.

„Odstúp.“Vrčala a držala Alice pod krkom. Jedným pohybom by jej mohla odtrhnúť hlavu.

„Pokoj Tanya.“ Usmiala som sa. Skúsim to najprv po dobrom a potom po zlom.

„Chcem LOGANA! Kde je !“ vrieskala. Máš smolu drahá. Jeho srdce patrí mne!

Vŕtala som sa jej v hlave a hovorila jej že nech pusti Alice. Bolo vidieť že je nerozhodná no urobila to tak. Alice sa jej vyšmikla a ja som sa postavila do bojovej pozície. Tanya tiež.

Skočila po mne no ja som bola rýchlejšia. Držala som ju na zemi pod krkom. Ona ma vykopla nohami do vzduchu. V žalúdku som cítila dosť veľkú bolesť. Ale na toto celé ma Aro vycvičil.

Boj trval dlho. Obe sme boli vyčerpané. Rozhodla som sa že to ukončím. Skočila som jej na chrbát a odtrhla hlavu.

„Niéé!“ počula som kričať najkrajší hlas na svete. Logana. Jeho slová mi ublížili. On , jeho zaujíma že umrela nie že som to mohla byť ja. Trúchli za niekým kto mohol ukončiť  môj život! Alice spálila posledné čo po nej ostalo a Logan stál pri ohni. Ruky mal v päsť. Bolelo to viac ako si myslíte.

Slúbil mi to a znovu to porušil. Rozbehla som sa a išla som skočiť do toho ohnňa. Už nepotrebujem žiť v bolestných spomienkach, predsudkoch a lžiach. Chystám sa na novú cestu.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 5. kapitolka: