Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 19. kapitolka

333

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Už nie som dieťa 19. kapitolkaTakže tu je 19. kapitolka. Dúfam že sa vám poviedka páči. V tejto kapitolke Nessie našla svojich rodičov no čaká ju ešte veľmi ťažká a dlhá cesta. Ide hľadať svoju lásku. Svoju druhú polovičku. Tak dakujem za vaše komentáre a prajem príjemné čítanie vaša DP.=)

23.12.2009 (19:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 754×

19. kapitolka

 

 

Ležala som na zemi a môj vlastný otec na mňa vrčal. Skoro mi vypadli oči.

„Zbáznil si sa EDWARD CULLEN?“ chcela som ho osloviť ocko ale to by bolo asi moc prirýchlo. Prestal vrčať a vykulene na mňa pozeral.

„Vieš, slušné by bolo keby si zo mňa zliezol.“

„Och, prepáč.“ Podal mi ruku a zodvihol ma. Mama na mňa pozerala ako vyoraná myš. Tikala medzi nami očami. A on sa mi tiež zahľadel do očí. Videl v nich mamu. A mama zas videl vo mne ocka. Bola som ako jeho kópia ako inak. Zrazu ustúpila o krok a narazila do stromu. Zosunula sa dolu a položila si hlavu do dlaní ocko už pri nej bol a niečo jej šeptal. Zrazu sa na mňa pozrel a začal po mne kričať.

„Vypadni!“

„Čože?“ vyľakane som ustúpila.

„Vypadni!“ zavrčal a vstal. Otočila som sa a utekala preč. Moc to bolelo. Stále som počula ako na mňa kričí. Ozývalo sa mi to v ušiach. Po lícach mi začali tiecť slzy. Potkla som sa o koreň stromu a padla na zem. Chytila som sa za kolená a začala hlasne vzlykať.

Život je irónia dôverujeme ľudom, ktorí si to nezaslúžia,a ked potom našu dôveru sklamú, nie sme schopní preniseť ju na tých, ktorí si ju zaslúžia.

Táto veta mi znela v hlave. Mama mi to vravievala ked som bola smutná.je to čistá pravda.  Ležala som tu a chcela umrieť hned tu a teraz. Zrazu ma chytili studené ruky. No oči som stále neotvárala.

„Zobereme ju domov.“ Šepla žena. Bola to moja mama.

„Jak som mohol?“ šepol ocko a ja som upadla do hlbokého spánku.

Sam

Práve sa sťahujeme do Londýna. Neviem prečo moja láska vybrala toto mesto no  som aj celkom rád. V Londýne som kedysi žil. Poznám tu každú štrbinku. Prechádzame  cez ulicu a všade sneží. Blížia sa Vianoce a ja vidím samé svetielka a ozdoby. Stále nemôžem zabudnúť na to dievča aj ked sa snažím vyhnať ju z hlavy. Moc by som ju chcel spoznať. Alebo možno ani nie. Mám taký pocit že by bolo potom všetko iné. Držím za ruku mojho anjela a obaja pozorujeme vločky. Všetky vyzerajú rovnako no každá je iná. Jedinečná.

Neviem vôbec kam teraz vedie naša cesta no je mi to jedno. Cítim pri mojom mŕtvom srdci zvláštne teplo. Chcem  ho cítiť naveky a asi aj budem. S Donou áno. Otočil som sa na moju lásku a pozorval ako obdarúva sladkým úsmevom každého kto okolo nás prejde. Bola tak dobrá a milá. Miloval som ju z celej duše. Pod lampou som ju zastavil a pobozkal na jej zmrznuté pery.

Nessie

Zobudila som sa v teplej posteli. Okolo seba som cítila samý pach mojich rodičov. Zmetene a rýchlo som vstala z postele a šla ich hľadať. Zletela som zo schodov a našla ich sedieť na pohovke v obývačke. Ich hlavy sa na mňa zodvihli. Mama začala vzlykať.

„Je mi to tak ľúto Nessie.“ Plakala a už som bola v jej objatí. Celé to na mňa doľahlo. Plakala som a vzlykala. Bolelo ma celé telo. Bola som nešťastná aj keby som teraz mala prekypovať šťastím no ja neviem či už našli Alice a Jaspera. Či si spomenul aj ocko a čo Carlisl. A či vôbec nájdem svoju polovičku a ak áno či ona bude chceiť vôbec mňa. Tiskla som sa k mame a chcela cítiť jej vôňu. Znovu som chcela byť to malé dievčatko. Ked som mamu pustila ocko stál rovno za ňou.

„Prosím odpusť.“ Šepol a v očiach mal neuveritelnú bolesť, ktorá lapala aj po mne. Zavesila som sa mu na krk a znovu plakala.

„Tak moc vás ľúbim. Už nikomu nedovolím vziať mi vás.“ Ocko ma hladil po vlasoch a privoniaval si ku mne. Chcel ma cítiť pri sebe. Keby mohol plakať plače. Zobral ma za ruku a ťahal na sedačku. Sadla som si medzi nich a oboch držala za ruky. Cítila som sa ako kedysi no tie dobré časy sú už preč. Veľmi daleko.

Rose

Našli sme našu Alice. Samozrejme si hned spomenula ako sme jej povedali o všetkých nákupoch no teraz ju zaujímal len Jasper. Chcela ho videť pobozkať a mať pri sebe. Úplne ju chápem. Kto by nechcel byť s niekým koho miluje a položil by za neho život. To čo urobila Nessie bolo niečo čo by spravil asi každý z nás no obdivujem aká  je statočná. Že preletela celú zem aby nás našla. Ten smútok, ktorý cíti no myslí si že my to nevidíme ma bolí. Ničí ma ju vidieť takto, ničí ma že neviem čo je s ňou. Milujem ju ako svoju sestru, dcéru, najlepšiu priateľku.

Práve ideme s Alice za Carlislom a Esme. Emmeta držím za ruku a pozerám sa na jeho šťastný úsmev. Vždy bol veľký optimista a to ma drží tu. Vie že to skončí šťastne a ja som mu za to vdačná. Ukazuje mi vždy ten krajší svet, ktorý ja vidím tažko.

Nessie

Ked sme tu lenn tak sedeli zazvonil mi mobil.

„Prosím?“

„Nessie? Tu Carlisl. Našli sme Jasper a Alice. Obaja si spomenuli a prápáč že som ti neveril zlatko.“ Po líci mi stiekla slza.

„To som rada. Prídte do Forks. Budú vás čakať.“

„Budeme tam ako na koni. Ľúbim ťa Nessie.“

„Aj ja teba dedko.“ Zasmiala som sa a vypla ho. Spomenuli si. Nikdy by som si nemyslela že to bude celé také jednoduché. No to najťažšie ma len čaká. No nechcem aby niekto so mnou šiel. Toto budem musieť zvládnuť sama. Ide predsa o moju polovičku a nebudem do toľkého nebezpečenstva ťahať rodinu. Možno ho budem hľadať deň možno týždeň a možno storočia. Ale nikdy sa nevzdám. Moja láska je väčšia ako moja beznádej.

„Spomenuli si. A chystajú sa sem.“ Usmiala som sa na svojich rodičov no oni sa mračili. Nechápala som to nemali by sa usmievať a byť šťastný? Stalo sa niečo zlé? Niečo o čom neviem?

„Vieš Nessie. Prečo si povedala “Budú vás čakať“ a nie budeme?“ mračil sa na mňa ocko.

Chytila som ich za ruky a obom som ich zmačkla.

„Musím nájsť Sama.“

„Pomôžeme ti. Nedovolím aby sme o teba znovu prišli.“ Zavzlykala mama.

„Mami, nemusíš sa báť viem kde ho mám hľadať budem tu skôr ako si myslíš.“ Klamala som ako nikdy.  Ocko to vedel no mračil sa. Nepáčilo sa mu to ale vedel že by som ušla alebo by som proste niečo spravila. Som mu za to veľmi vdačná. Oboch som ich silno objala a ešte tu s nimi ostala. Tento večer patrí nám. Och, keby som tak naozaj vedela kam mám ísť no ja som úplne bezmocná. Nemám ani kúsok nápovede ako som mala pri ostatných. Som bezmocná ale polapená v sieti lásky a túžby po jeho dotyku, hlase a vôni. Milujem ho a chcem byť s ním.  Až teraz naša spoločná láska mi ukázala čo je v živote dôležité. Teraz viem, že šťastie je len polovičné, ked sa o neho nemám s kým deliť, a že smútok je dvojnásobný, ked ti z neho nemá kto pomôcť. S ním som spoznala, čo to znamená naozaj milovať a jaké to je, ked je moja láska opetovaná.

Položila som si hlavu na ockove rameno a on mi začal pohmkávať uspávanku čo mi zložil ked som bola maličká. Maličká a šťastná. Zavrela som oči a cítila ako mi moja mama vtisla bozk na dobrú noc.

Alice

Konečne uvidím moju lásku. Ten pocit  nemať ho pri sebe ma ničí. Viem nedávame si lásku najavo ako ostatný no on mi jej dáva toľko koľko by si prialo hoc aké dievča. Vidím ako práve kráča oproti mne. Jeho oči  sa zarývajú do tých mojich. Už sme skoro pri sebe a ja musím pobehnúť. Prelomila som medzi nami posledné kroky. Stáli sme tam bez pohnutia a len sa na seba pozerali. Pomalým pohybom mi prešiel rukou po líci. Pohladil ma a ja som zavrela oči. Cítila som samú lásku. Cítila som jeho vôňu a chcela som cítiť aj jeho pery. Ako som na to len pomyslela už sa dotkol mojich per. Bol to jemný a pomalý bozk. Naše pery boli v súhre. Bozkávali sme sa a držali sa za ruky.

„Milujem ťa.“ Šepol mi v bozku.

„Si celý môj svet.“ Šepla som a nedovolila mu odpovedať. Hrala som sa z jeho perami. A dúfala že to takto ostane navždy. Nedovolím nikomu aby  nás rozdelil. Nessie budem naveky  vdačná.

 

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 19. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře