Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 17. kapitolka

wallbyjanna

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Už nie som dieťa 17. kapitolkaTakže tu je 17. kapitolka. Nie vždy sa vyvynie všetko tak ako očakávame. Niektoré veci pri srdci zabolia iné potešia. Skúste sa vžiť do role Nessie. Je to zvláštne stratiť všetko v jeden deň a potom hľadať ihlu v kope sena. Dakujem za komentáre vaša DP ´=) Príjemné čítanie vám prajem =)

19.12.2009 (12:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 718×

17. kapitolka

 

 

... a všade bol jeho pach. Tešila som sa. Tá slabá nádej, ktorú som cítila znovu vzrástla. Bola som šťastná. Prišli sme na nemocničnú recepciu.

„Dobrý deň.“ Pozdravila som mladú sesričku. Hrabala sa v spisoch no ako nás uvidela utekala sa nám venovať. Daľšia sestrička omámená krásov. Nikdy som nechápala deda no teda Carlisla ako to môže celé vydržať.

„Dobrý deň.“ Prstom si napravila okuliare a usmiala sa.

„Pomôžem vám nejako?“ všetkých si nás prezrela.

„Chcela by som vás poprosiť o jednu láskavosť. Je tu doktor Carlisl Cullen?“

„Samozrejme.“ Usmievala sa ako slniečko na hnoji. No krása.

„A kde je prosím?“

„Nachádza sa na treťom poschodí druhé dvere z ľava.“

„Dakujeme vám veľmi pekne.“

Otočili sme sa a kráčali k výťahu ešte na nás zakričala. Prisahám vám ona kričala!

„Bolo mi potešením.“

Nasúpili sme do výťahu a stlačila som čisleko 3. Strašne sme boli všetci nedočkaví viete nie vždy všetko víde tak ako by sme chceli a práve toho sa obávam teraz.

Stáli sme pred dverami a nevedeli sa rozhodnúť kto otvorí dvere.

„Prídete dnu alebo mi tam vystojíte cestičku.“ Smial sa Carlisl.Smelo som otvorila dvere a aj som tak vstúpila dnu.

„Dobrý deň Carlisl.“ Slušne som sa pozdravila aspoň na začiatok.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ zvedavo si nás premerieval no stále sa usmieval. Bol to ten jeho úprimný úsmev. Ach ako by som ho najradšej vystískala.

„No rada by som sa s vami porozprávala a prosím neprerušujte ma.“ Prikývol a ukázal že si môžem sadnúť.  Rose a Emmet stáli pri dverách a držali sa za ruky. Zhlboka som sa nadýchla a začala.

„Takže ja som Nessie Cullen a toto je Rose a Emmet Cullen. Ste môj dedo viem že to znie divne ale je to tak. Váš nevlastný syn Edward je môj otec. Zaľúbil sa do ľudského dievčaťa a oni spolodili mňa ale teraz je samozrejme upírka aj ona. Máte manželku Esme to je moja babička. Boli sme všetci veľká rodina až do kým nás nerozdelil jeden hlúpy upír. Vymazal vám pamäť a rozdelil do krajín. Aby si ma mohol nechať pre seba videl vás všetkých ako veľkú hrozbu. Prosím skúste si spomenúť. Znie to všetko ako jedna pekná ale katasrtofická rozprávka ale skúste si spomenúť. Veľmi vás o to žiadam.“ Ked som skončila svoj preslov sedel a vyjavene sa na nás pozeral.

„Ehm. Znie to veľmi zvláštne. Ale je mi to ľúto. Nespomínam si ale možno moja manželka no neviem či je to dobrí nápad.“

„Nestojí to za pokus?“ nahodila som psie oči. Kývol a usmial sa. Zobral si budnu a kľúče.

„Tak dnes to tu zabalím a pôjdeme k nám domov. Počkajte ma prosím na parkovisku musím si ešte niečo vybaviť.“ Kývla som a išla von. Rose a Emmet šli so mnou. Vydýchla som si ruky sa mi neuveriteľne klepali. Nemohla som sa ani nadýchnuť. Mala som chuť sa zložiť do klbka a plakať. Zaspať a zobudiť sa z toho zlého sna.

Čakali sme na parkovisku. Obaja moji súrodenci ma objali.

„Bola si super.“

„Dakujem Rose. Dúfam že som mu aspoň niečo prirpomenula.“ Smutne som sa usmiala.

„Tebe sa predsa nedá odolať zlatko.“ Smial sa Emmet. Buchla som ho do ramena a smiala sa s ním.

Carlisl práve vychádzal z nemocnice.

„Nasledujte ma.“ Sadol si do auta a my do svojho. Šoférovala som samozrejme ja.

Cesta viedla do lesa. Tak som aj predpokladala. Dom bol krásny. Bol maličký taký ten anglický. Bol nádherný. Vystúpili sme a on na nás kývol rukou aby sme šli za ním. Ked otvoril dvere omámila ma Esmina vôňa. Tak tiež vôňa kvetín a pálených sviečok.

„Už som doma láska.“ Zakričal ledabolo do domu. Esme zletela zo schodov. Nevšimla si nás.

„čo tak skoro? Už ta nepotrebovali ?“ On otočil tvár k nám. Jeho pohľad nasledovala aj ona. Najprv sa na nás pozerala.

„Kto to je?“

„Naša rodina.“ Šepol. Skúmavo si nás pozerala. Zrazu zavrela oči a začala sa usmievať.

„Nessie, Emmet, Rose.“ Začala zvlykať. Ani som sa nedivila že si spomeula. Vždy to bola moja druhá mama. Carlisl sa na ňu neveriacky pozeraal. On si nespomenul. Obíjmala nás a vytsla nám bozky na tvár.

„Nespomínaš si?“ pozrela sa na svojho manžela.

„Proste tomu neverím.“ Šepol.

„To je chyba. Tak si nespomenieš Carlisl. Musíš veriť tak ako ja.“ Šepla som smutne.

„Nessie nás prišla všetkých hladať.“ Povedala Rose.

„Si silné dievča zlatko.“ Znovu ma objala Esme a pobozkala. To som asi potrebovala. Začala som plakať. Celé to na mňa dolahlo. Neviete si predstaviť aké to je tažké. Prísť niekoľko krát o všetko a potom to hľadať a ani neviete či sa vyberáte správnim smerom. Môžete len typovať a dúfať. Viera je teraz môôj najlepší priateľ. Esme mi ukázala izbu v ktorej dnes budem spať oni zatiaľ budú pomáhať Carlisovi pomáhať si spomenúť. Všetci vedeli že už je toho na mňa moc. Ked som už konečne bola sama v izbe šla som rovno do psrchy. Konečne! Pustila som si horúcu vodu na moje telo. Jje prúdy hladkali moje telo. Spúštali sa po mojich krivkách. Bolo to príjemné. Čo  asi teraz robí Sam? Moja jediná láska? Ak si on nespomenie umriem. Moje srdce prestane byť. Chcem ho nájsť na koniec. Pretože to bude podľa mňa najtažšie. Dona si dobre chráni svoje územie.    Mali by sme sa v hladaní rozdeliť.

Ked som vyšla zo sprchy zabalila som sa do uteráku a pozrela sa do zrkadla. Vyzerala som naozaj katastroficky. Ruku som dala na zrkadlo. Na  miesto svojej tváre. Po lícach mi stekali slzy. Ruku na zrkadle som zaťala do päste.

Nevládla som dalej. Obliekla som si pyžamo a ľahla do postele. Začala som spomínať na krásne chvíle strávené s mojou láskou. S mojím anjelom.

Sam

Stojím pred oltárom a čakám na moju vyvolenú. Kráča ku mne sme tu len samy my dvaja a oddávajúci.

Myslím že toto by mal byť môj najšťastnejší deň v živote ale prečo sa tak necítim? Čím to je? Som si neistý odkedy som videl tvár tej dievčiny. Ale však som len blúznil. Kráčala ku mne v bielych šatách a ja som sa aj ceklom tešil už bude patriť iba mne.

Ked bolo na mne povedať posledné slovo áno chvílu som sa zastavil. Povzbudzujúco sa na mňa usmiala no v očiach mala strach. To som nechcel!

„áno.“ Dali sme si bozk a boli svoji. Už som bol navždy jej a ona moja. Chystá sa svadobná noc. Chytil som ju do náručia a utekal s ňou do našeho hotela. Bol to exkluzívny hotel. Položil som ju na našu veľkú postel a ztrhol z nej šaty..

Nessie

Myslím na to ako mi zo sviečok spravil ľúbim ťa. Ako mi šepkal do ucha že nás nič nerozdelí. Začala som plakať. Snažila som sa svoje vzlyky utíšiť vankúšom no nejak sa to nedarilo. Až ked som bola úplne vyčerpaná som zaspala. Snívalo sa mi že kráčam sama lesom a počujem jeho hlas no on nikde.

Zobudila som sa na strašný krik. Ten krik patril mne..

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 17. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře