Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 16. kapitolka


Už nie som dieťa 16. kapitolkaTakže tu máte 16. kapitolku. Dúfam že sa vám páči a je tiež taká smutná ale aj šťastná. dozviete sa čo robí Bella a Sam. A nájde podľa vás Nessie svojho deda a babičku či si zmýlili nemocnicu alebo cestovali úplne inam ? Dakujem za komentáre vaša DarkPassion. =)

16. kapitolka

 

Zobudila som sa na nejaký smiech. Otvorila som oči a predo mnou stál Emmet a za ruku držal Rose. Usmievala sa na mňa nejak neprirodzene. Tak šťastne tak sa nesmievala ani ked ma poznala.

„Spomenula si?“ pozrela som na Emma. Ten len hrdo kývol. Na sebe už nemal oblečenie to čo včera. Viem si veľmi dobre predstaviť čo sa stalo s tým čo mal včera. Nemysli na to ! Nemysli na to! Kričalo mi v hlave.

„Och, Nessie. Ja ti tak dakujem.“ Obíjmala ma.

„Ešte nie je zač..“ šepla som. Hladila ma po chrbte a šepla mi do ucha len aby som to počula ja.

„Nájdeme ich!“

Smutne som sa usmiala a sadla si na posteľ.

„Kde ich začneme hľadať a koho?“ opýtal sa Emmet.

„Už som o tom rozmýšľala včera ked ste boli spolu.“ Rose sa zasnívane usmiala.

„Ehm, ehm!“ odkašlala som si. Znova sa obaja sústredili.

„..takže včera som rozmýšľala a mali by sme ich hľadať na miestach, ktoré sme mali najradšej. A mali by sme podľa mňa nájsť najprv Esme a Carlisla. Podľa mňa budú v Londýne. Najprv pôdjeme tam a navštívime všetky  nemocnice alebo si zistíme kde robí Carlisl Cullen.“

„Dobré.“ Buchol mi Emm do ramena. Rose na neho cmukla. Ach stará Rose. Ako mi chýbala ešte raz som ju obajala a šla som si dať sprchu. Dnes vyrážame do Londýna. Rose sa išla domov zbaliť a Emm šiel samozrejme s ňou.

Ked som už bola osprchovaná nahádzala som si veci do dvoch cestovných tašiek a šla do garáže. Pri aute už stáli moje dve hrdličky. Držali sa za ruky a šeptali si slovíčka lásky. Tak strašne ma to boleo že tam niekde je Sam.

Sam

Ach práve dnes sa chce Dona vydávať. Podľa mňa by sme mohli ešte počkať. Ale ja ju predsa milujem no nie? Išla si kúpiť svadobné šaty a ja oblek. Prechádzam sa tu po obchodoch. Cítim že mi niečo chýba no nechcem si to priznať. Ved mám všetko čo potrebujem a chcem. Mám lásku nie som predsa sám. Ale to dievča čo som vtedy videl. Bola ako anjel. Nie! Nemôžem na ňu myslieť. Po prvé ju ani nepoznám a po druhé milujem Donu! Vstúpil som do obchodu a kúpil prvý oblek čo som videl. Nejak ma to nakupovanie nebralo. Videl som ako predavačka pije kakao. Niečo mi to pripomínalo ale nevedel som čo.

Bella

S mojou láskou sa túlame svetom no niečo nám chýba. Ked vidím malé deti strašne mi je ľúto že nijaké nemám. Ach práve utekáme na další zbesilí lov. Edwarda milujem najviac na svete. Nikdy ho nechcem stratiť skočila som na neho zo zadu a na oko som sa mu šla zakusnúť do krku. Bol zlatý zhodila ma do svojho náručia a šepol mi do uška.

„Milujem ťa Bells.“ A spojil naše pey. Znovu!

Nessie

Sedím vzadu v aute. Rose ma vystriedala. Aj tak je najlepšia šoférka takže som nenamietala. Som strašne vyčerpaná ako fyzicky tak aj psychicky len to nedávam najavo. Musím ich nájsť. Aj za cenu života. Tak ako som sľúbila. Ved ich predsa milujem. Zatvárali sa mi oči no ja som si nemohla dovoliť zaspať. Proste nemohla.

„Kľudne si pospi Nessie.“ Šepla Rose.

„Nie. Ja som v pohode neboj sa.“

„Rose má pravud Nessie.“

„Budeš ticho ?“ smiala som sa.

„Héj nehovor tak s mojím chrústikom.“ Smiala sa Rose.

„Sľúbila si mi že už ma tak nebudeš volať.“ Nadurdil sa Emmet. Cesta už prebiehala iba v smiechu. Aspoň ma udržali hore. Som tak vdačná že sa toto podarilo.

Prvý deň cesty bol celkom kľudný až na to že som bola unavená a psychicky som to už nezvádala. Žralo ma že Sam je teraz s toi zrúdou čoked s ním niečo teraz robí. Fuj! Ved ma miluje. Ako mohol zabudnúť?! Ale nie nesmiem byť predsa pokrytec. Ja som si dovolila zabudnúť tiež. No teraz to už nešlo. Milujem ich veľmi a moc. Logan! Ako mi to mohol spraviť? Ale ved už pikal. Síce som to neurobila tak bolestivo ako som chcela ale budiš. Musela som sa ponáhlať. Som rada že mám také šťastie.

„Ach ja sa tááák nudím.“ Mrnčal Emmet.

„A čo by si chcel robiť zlatko?“ opýtala sa ho Rose. V očiach mal iskričky.

„Fuj to Emmet. Zlý!“ smiala som sa.

Zavrčal na mňa.

„Nevrč. Štekať vieš tiež ?“ podpichovala som ho. Keby som sa teraz neuvolnila tak nikdy.

Na druhý deň sme šli asi 6 hodín ked mi začalo podozrivo skvŕkať v bruchu. Strašne som sa na neho hnevala. Vedela som že Rose ma donúti sa najesť. Ale to je iba strácanie času. Je pravda že som pocudhla teraz a vyzerám naozaj zle. Mám kruhy pod očami a som nezdravo bledá. Proste to nie som ja.

„Ideme sa najesť.“  Poovedala Rozhodne. Čo som hovorila?

„Nie!“ povedala som rázne.

„Nepočúvam žiadne  dohady. Ideš sa najesť a basta!“

„A čo tak kompromis?“

„Počúvam.“

„Emmet mi niečo kúpi na pumpe a ty zatiaľ aj natankuješ.“ Chvíľu premýšľala ale vedela som že bude súhlasiť.

„No dobre.“

„Prečo musím ísť kupovať jedlo ja?“

„Lebo!“ povedali sme naraz. Emmet sa zosunul na sedačke nižšie. S Rose sme sa na seba pozreli a usmiali. Vždy sme boli super kamošky.

„Som rada že náš kompromis vyšiel.“

Ked Emmet kúpil jedno. Kúpil mi bagetu chrumky pitie a cukríky. Aj tak nevie čo ako chutí ale vyzerá to dobre. Rose dotankovala a mohli sme vyraziť za záchranou.

Tretí deň prebehol pomerne rýchlo je večer a mi by sme už za chvíľku mali byť v Londýne. V bruchu mám divný pocit. Možno to bude z tej bagety alebo sa niečo nepodarí. A tajne dúfam že toje kvôli tej bagete. Zahľadela som sa na cestu okolo seba. Ked sme stáli na červenej na chodníku som videla rodniku. Vyzerali ako my. Bolo ich toľko ako nás. A všetci tvorili páry len jedno dievča malo priateľa, ktorý mal na ramenách malé dievčatko. Ach keby som tak mohla mať so Samom deti. Milujem ho a verím tomu že by bol dobrí ocko. Čo to tu trepem ? ved ma ani nepozná ani nevie že existujem. Čo ked to pri ňom nebude také jednoduché. Čo ked si nespomenie? Ja to nevydržím. Nemá zmysel žiť bez neho. Muslea by somprosiť o smrť alebo by som sa zničila sama. A to veľmi rýchlo ved som napoli človek.

Sedeli sme v aute. Prevládala tichá domácnosť. Pozerala som sa ako sa držia za ruky. Bolo mi do plaču.  A čo asi robí moja mama? A môj ocko ? a Alice a Jasper? Kde sú. Teraz však musím e nájsť deda  a babičku.  Ak ich nenájdeme budem v koncoch ale nikdy sa nevzdám. Nikdy. To prisahám!

Do Londýna sme došli po troch dňoch. Cesta bola namáhavá. Spala osm v aute a loviť sme boli tiež. Teraz musíme skočiť do nemocnice a opýtať sa. Možno nám poradia. Carlisl je veľmi dobrí lekár čiže o ňom bude vedieť každá nemocnica. To som si istá. Len či tu naozaj budú.

Vystúpili sme z auta a smerovali si to dnu do nemocnice. Mala som veľmi zvláštny pocit. Vstúpili sme dnu a ...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 16. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!