Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 15. kapitolka

13.12.2009 (10:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 735×

15. kapitolka

„Spomínam si.“ Jačal a smial sa.

„Spomínam si na teba rodinu a moju Rose.“ Zasnene sa zadíval.

„Musíme íť za ňou Nessie!“ chytil ma za ruku a ťahal no ja som ho hned stopla.

„Emm, Emm upokoj sa! Nemôžeš jej vraziť len tak do domu že si jej priateľ. Chceš aby sa zlakla? Zájdeme k nej ešte dnes no japrv si dáš sprchu oblečem ťa slušne a premyslíme čo jej povieš.“ Prísne som sa mu zahľadela do očí.

Prešlapoval z nohy na nohu.

„Dobre Emmet?“

„Ked to musí byť.“ Zamrnčal.

„Musí! Snad to vydržíš a nepraskneš tam dole!“ začala som sa strašne smiať. On ma šťuchol a smial sa tiež.

„Pod ideme ku mne do hotela.“ Chytila som ho za ruku a bežali sme lesom. Ked sme už z diaľky videli svetlá išli sme normálnym ľudským krokom. Emm sice vyzeral ako vandrák ale to sa hned zmení. Zatiahla som ho do svojej hotelovej izby a poslala ho do kúpelne. Pospevoval si. Predpokladala som že to bude trvať nejaký ten čas dokým si tú spršku užije tak som mu šla kúpiť oblečenie.

Vybehla som to nákupnej ulice a šla rovno do prvého obchodu. Boli tu veľmi drahé veci ale predsa musí pred Rose vyzerať neodolatelne. Veľmi dobre ju poznám. Ona si na zvonkajšok potrpí.

Vyprala som mu košeľu zeleno bielu a strihané džínsy. K tomu zelené konversy. Tak sa obliekal vždy sám. Tak  možno to Rose niečo pripomenie.

„Dobrý deň.“ Usmiala som sa na pokladníčku.

„To bude všetko?“ milo sa usmiala. No v tom som uvidela za pultom prívesok anjela. Bol z bieleho striebra, vykladaný diamantmi.

„Mohli by ste mi ukázať ten prívesok?“

„Jasné, no je veľmi drahý.“

„Nevadí beriem ho.“ Pripomínal mi Sama. Ked som to všetko kúpila pripla som si prívesok na krk a vyrazila za Emom.

„Kde si bola? Už som tu mrzol.“

„Ty tak mrzol.“ Smiala som sa a hodila mu do rúk tašky. Ked bol oblečený šli sme za Rose.

Už sme stáli pred jej bránou.

„Tak je na poslednom poschodí. Tak nerob blbosti. Pri tebe si určite spomenie Emm. Držím palce.“ Objala som ho a pohladila po líci.

„Dakujem Nessie. Za všetko a možno sa tu zdržím aj cez noc. Budem sa snažiť a snažiť. Viem že si spomenie.“

„Verím ti.“ Pobozkala som ho na líco a pozerala ako sa za ním zatvárajú dvere. Nevedela som čo budem dnes robiť. Nebolo vôbec pekné počasie. Rozhodla som sa že si kúpim nejakú knížku zašijem sa na izbe a trochu si odpočiniem. Čaká ma ešte veľa práce.

Sam

Pozoroval som môjho anjela ako loví. Bola pôvabná. Zautočila na to zviera s takou ľahkosťou. Ked sme dolovili šli sme na jednu lúku. Bola krásna a hlavne sem nechodili ľudia.

Sadli sme si do trávy. Sadla si medzi moje nohy a ja som ju objal okolo pása. Pozerala na hviezdy a pískala si nejakú pieseň. Ja som mal opretú hlavu o jej plece. Cítil som sa  príjemne. Cítil som sa tak plno. Ako keby som získal niečo čo mi chýbalo. Dona sa na mňa otočila no ja som tam nevidel jej tvár ale nejaké dievča. Vôbec som ju nepoznal. No ked som ju videl moje mŕtve srdce zalialo teplo.  Zľakol som sa tak som zamykal hlavou.

„Si v poriadku  láska?“ pohladila ma teraz už Dona. Z nejakého dôvodu sa jej spravila vráska na čele. Bolozkal som ju na čelo, ktoré sa pod mojím bozkom dalo do pôvodného stavu.

„Nič len sa mi niečo zdalo anjelik.“ Niečo čo keby som ti povedal po prvé by si sa nahnevala a po druhé myslela by si si že som blázon.

Len tak sme tu sedeli v tichosti a a sem tam sa pobozkali. Ako zmizla tvár neznámej dievčiny zmizlo aj to teplo v mojom srdci.

Emmet

Upírov rýchlosťou som vystrelil hore. Stál som už pred dverami. Z pod dverí viala jej vôňa. Opantala moju myseľ. Neviem čo spravím. Máte pravdu dostal som strach. A to poriadny. Čo ked si nikdy nespomenie? Ale EMMET! Musím predsa rozmýšľať optimisticky to som predsa ja ale toto je niečo iné. Ona je kus mňa a ja budem bez nej nič. Nula. Polka niečoho čo už bez tej druhej nemá zmysel. Nadýchol som sa a zaklopal. Čakal som tam asi roky. No dobre boli to možno dve minúty ale pre mňa nie. Otvorili sa dvere a v nich stála ona. Moja nádherná princezná.

„Ahoj Rose.“ Usmial som sa ako slniečko. Zamračila sa ale nič nepovedala. Pustila ma dnu bez jediného slova. Nevedel som čo to znamená. Ukázala rukou že si môžem sadnúť.

„Rose viem že to bude znieť blbo. Ale chápeš..“ zasmial som sa od trémi a strachu.

„Proste ťa milujem. Si moja láska a všetko čo ti povedala Nessie bola pravda. A ja som si tiež práve dnes na všetko spomenul. Je to až prekvapujúce...“ kecal som a kecal no zrazu si ku mne čupla a utíšila ma bozkom.

„Ja viem Emm.“ Usmiala sa. Ona si spomenula. Očká mi museli žiariť šťastím a nedočkavosťou. Bol som bez nej tak dlho a teraz ked tu predo mnou stojí! Och..

Vzal som ju do náruče a kráčal do jej izby.

Rose

Videla som pred domom to dievča ako posiela hore nejakého dalšieho upíra. Bol krásny mal čierne kučeravé vlasy bol pekne oblečený a ked sa usmial mal jamky na líčkach. Bol dokonalý. A v tom sa mi pred očami premietlo všetko. Celý môj život. Za to že ma pripravili o Emma ich zabijem. Aj ked Nessie Logana už určite zabila. Budem sa jej musieť podakovať že mi tak pomohla. Pomôžem jej nájsť zvyšok našej rodiny. Hej niekedy vyzerám ako z kameňa ale moja rodina pre mňa znamenala všetko a položím za ňu aj vlastný život. Počula som ako Emm prešľapuje pred dverami. Už zaklopal no ja som bola niekde inde. Mimo realitu. Rozbehla som sa k dverám upravila si vlasy a otvorila.

„Ahoj Rose.“ Usmieval sa no videla som že má v očiach strach a trému. Nechápala som jeho dôvod. Zamračila som sa nad tým a pustila ho dnu. Sadol si na sedačku a sputil. Vôbec som nepočúvala čo vraví len som pzorovala jeho. Bol úžastný. Už  som ho musela zastaviť.

„Ja viem Emm.“ Kľakla som si k nemu a pobozkala ho. Bolo v tom bozku veľa lásky. No to on ma už držal v náručí a viedol do izby. Ideme sa oddať našej láske.

„Milujem ťa!“ boli naše posledné slová ked sme podlahli pokušeniu.

Nessie

Sedela som v izbe a knihu som už mala dočítanú. Nedošlo mi že to prečítam tak rýchlo. Strašne som sa nudila a bola som nedočkavá či si Rose spomenula. Viete toto isté budem prežívať aj so Samom. Mám strach ako sa to všetko vyvinie no ja si myslím že všetko o čo sa veľmi pokúšame sa dá do poriadku. Emm mi určite pomôže a Rose? O tej ani nehovorím. Svoju rodinu miluje nadovšetko aj napriek tomu aká je. Ona nie je zlá to život ju tak poznačil. Milujem ju ako vlastnú sestru ako najlepšiu kamarátu. Ako by som ju teraz potrebovala. A som zvedavá ako nádjem Alice a Aaspera. Rozmýšlala som nad tým kde by sa mohli ukrývať oni no tom som už podlahla mojím tažkým viečkam. Zaspala som a odišla tam kde čas trávim s mojim anjelom. So Samom. Ako mi chýba. On je teraz určite niekde s tou Donou a nevie že existujem. Ale ja nezabudnem. Chytila som sa prívesku čo som mala na krku a položila sa do spánku úplne. Aspoň tu môžem byť s milovanou osobou.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 15. kapitolka: