Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 14. kapitolka

11.12.2009 (17:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 649×

14. kapitolka

Išla som spať do nejakého lacného hotelu blízko Rose. Aby som to mala na krok. Zaplatila som si pobyt na  4 dni. Som zvedavá ako sa to vyvynie. Ten pacholík mi dal kľúče a stále si ma mlsne obzeral. Keby som tu bola ešte chvíľku chlapec by prišiel k úrazu. Nenávidím takýchto perverzných úchylákov. Súto obyčajný chudáci! Odomkla som si izbu a rovno ju aj zamkla. Ničoho sa nebojím ale tak   nepotrebujem aby mi sem niekto liezol. Zatiahla som si závesy a vytiahla tašku. Vybalila som si veci a peniaze zatiaľ schovala pod madrac. Istota je istota aj tak si ich budem cez deň brávať všade so sebou. Vzliekla som sa a mierila si to do sprchy.  Pustila som si na seba  horúcu vodu a snažila sa ukľudniť a dať si nádej. Umyla som si telo voňavým mydlom. Pripomínalo mi vôňu Sama. Umyla som si vlasy a vyšla zo sprchy. Vlasy som si umývala vždy bol to taký môj zvyk. Ked už som bola v psrche tak som sa umyla úplne celá. Ked som bola spokojná s očistou šla som si ľahnúť. Lahla som si a vedľa mňa bolo na manželskej posteli volno. Predstavovala som si  že vedľa mňa leži Sam. Že ho hladím po tváry a vyznávam mu lásku. Ach ako mi strašne chýbajú jeho dotyky a slová.

Zaspala som s mysľou pri Samovi. Radšej som si ani nechcela predstaviť čo on robí teraz v noci s Donou!

Ráno som vstala okolo desiatej ráno. Umyla som si zuby a obliekla sa do čistého. Vlasy som si dala do copu a okolo dvanástej som sa šla do mesta najesť. Sadla som si do malej reštauracie. Mala som priami výhľad na dom Rose. Videla som jej priamo do okna no mala ho zastreté.

„Dobrý deň prajete si?“ oslovila ma mladá čaštníčka. Toto som jej rozumela no musel aosm sa opýtať či rozumie po anglicky.

„Rozumiete po anglicky?“ len prikývla.

„Tak by som vás poprosila jedno Colu a ešte tieto francúzke cestoviny.“ Usmiala sa a odišla. Sedela som tam a rozmýšlal či si Rose spomenie a ak áno kedy to bude. Dnes, zajtra alebo pozajtra? A čo ked nikdy? Čo ked si nepsomenie nikto z nich ? No na to som nechcela ani mylsieť. Na šťastie moje úvahy vyrušila čaštníčka. Doniesla mi cestoviny a Colu.

„Dakujem.“

„Není zac.“

Voňalo to krásne. Odpila som si s Coly a pustila sa do jedla. Od včera som nejedla. Zajtra musím zájsť aj na lov. Už nemám toľko síl. A nikdy neviem čo príde ked som sama.  Počas jedenia sa mi zazadlo že sa záclona pohla. Možno už premýšľa. Možno práve teraz videla minulosť. Ach slepé nádeje to je najsmutnejšia vec ktorou sa ja práve utešujem. Úbohé ja viem. Jedla som a čakala čo sa stane.

Rose

Ked som to dievča. Údajne moju neter vyprevadila z bytu mala som divný pocit. Nechcela som aby bola smutná no vôbec som ju nepoznala. Čo ak hovorila pravdu? Stále som rozmýšľala nad tým čo mi povedala. Furt som si opakovala čo mi povedala snažila som sa spomenúť no ono to nešlo. Možno je  ona nejaký blázon. Ale tak kto by ma našiel v takom veľkom metse? A vedela moje meno. To nebde len tak. Nesmiem sa nechať nachytať. Možno je to nejaká pasť. No zas nesmiem byť až taký paranoik. Rose vzchop sa! Kričalo mi v hlave.

Noc prešla príliš rýchlo nemala som čas dojsť na nič. Nevdelasom v podstate nič. Okolo  dvanástej poobede som ju videla obedovať oproti v reštaurácii. Furt sa pozerala do môjho okna. Videla som jej v očiach nádej a smútok. Bolo mi jej ľúto no nemalo byť prečo. Nevedela som predsa kto je tak čo tu vlastne stváram? Prečo jej chcem silou mocou pomôcť ked to nie je možné? Ja musím prísť na to čo sa za tým skrýva. Sadla som si do kresla a pustila si hudbu. Zavrela oči a nechala sa unášať myšlienkami.

Sam

S Donou sm prežili vášnivú noc. Dosiahli sme obaja vrchol. Jediné čo ma hnevalo bolo to že som pri tom sexe naozaj nič necítil. Žiadne city. Stále iba chlad. Bol som ale presvedčený že ju milujem. Nikto iný pre mňa neexistuje. Ona je jediná a posledná.

„Milujem ťa Sam.“ Šepla mi do ucha. Ležali sme stále v posteli a túlili sa.

„Si môj život Dona.“ Usmiala sa a pobozkala ma na pery. Zasa nič. Povzdychol som si a zavrel oči.

„Deje sa niečo miláčik?“ opýtala sa. V jej hlase bola počuť starosť.

„Nie, nie som v poriadku. Odpočívaj dalej anjelik.“ Pohladil som ju po tváry a ona zavrela oči. Úsmev na perách mala stále.

Nessie

Ked som dojedla a dopila zaplatila som a šla si sadnúť na lavičku kde som sedela minule. Prešlo niekoľko hodín a ona neprišla. Nespomenula si no moja nádej sa nestrácala. Stále som ju pri sebe mala. Som zevdavá do kedy mi vydrží. Pozorovala som ľudí. Jedna skupinka číňanov si to ku mne mierila. Začali na mňa naštastie hovoriť po anglicky.

„Prosím cvakli by ste nás?“ usmieval sa na mňa starší čínan.

„Jasné.“ Postavala sa mi do záberu celá rodinka. Skladala sa z desiatych členov. Presne toľko bolo nás. Emm a Rose, Alice a Jasper, ocko a mama, Carlisl a Esme, Sam a ja.Och ako mi to chýba. Cvakla som ich a podala im foťák.

„Dakujeme.“ Zatiahol a všetky deti ma pozdravili. Usmiala som sa šla si sadnúť na moju lavičku. Myslím že teraz mi jedným spoločníkom po zvyšok týchto dní bude ona.

Celý deň neprišla. Rozhodla som sa že zájdem do nejakých obchodov kúpiť si niečo na seba.  Zjatra ráno pôjdem na lov a potom sa vrátim sem.

Vošla som  do obchodného centra a uvidela Alice. Teda myslím že to bola ona. Celá šťastná som sa za tým dievčaťom rozbehla. Chytila som ju za ruku a otočila k sebe.

„Alice!“ zvískla som. No vyľakaná francúzska mi začala nadávať. Ospravedlnila som sa jej. Celá sklamaná mojim omylom som sa pobrala na nákupy.

Kúpila osm si topánky tričká a mikiny nejaké troje rifle a brala to všetko v rukách do hotela. Ked som došla do izby bolo tu upratané. Zasa som za sebou zamkla a uložila peniaze pod madrac. Tašky som nechala v izbe a šla si pustiť telku.

Dlho som do nej len tak čumela. Nemala som šajnu o čo  v tej telke ide. Nudila som sa a nevedela čo mám robiť. Rozhodla som sa že zájdem na lov teraz. Peniaze som vybrala spod madraca a schovala som ich do lampy. Vyšla som s izby zamkla za sebou a šla nájsť  najbližší lesík.

Našla som ho hned. Voňa zvieracej krvy mi naháňala sliny. Mala som na ňu veľkú chuť. Už dlho som nebol ana love. A to ma veľmi vyčerpávalo. Ak chcem byť vo forme budem sa musieť na love podujať viac krát. Rozbehla som sa lesom za známou vôňou medveda. Toho mal najradšej Emmet.

Medved stál pri vode a pil. Rozbehla som sa a skočila naň. Závodila som s ním ako na rozzúrenom býkovi. Bola to celkom švanda. Toto robil Emm. Chcela som si ho nejak pripomenúť. Ked už som sa s ním pohrala viac než dosť. Zakusla som sa mu do krku a pila. Ked som dopila zahrabala som telo medveda a vstala. Do rukávu som si utrela zakrvavenú pusu.

„No toto nikoho som nevidel loviť tak ako ja.“ Smial sa mne veľmi známy hlas. Otočila som sa a tam stál môj šašo. Moje veľké šťastko.

„Emmet!“ zakričala som a rútila som sa na neho. Objala som ho okolo krku.

„Vieš na to že sa vôbec nepoznáme si nejaká privetivá.“ Ešte mu nedošlo že som na neho kričala EMMET?

„počkať odkiaľ poznáš moje meno?“ chytila som ho za ruku a sadli sme si do trávy. Povedala som mu to isté čo Rose. On sa na ma usmieval.

„Tak rád ťa spoznávam neterka. A budem sa snažiť spomenúť si. Pravdu povediac cítil som sa dlho taký prázny a Rose je teda moja láska? Na to by som nemal zabudnúť.“ Mračil sa a škrabal sa po hlave. Sedeli sme tu celú noc a rozprávali sa ked Emmet vyskočil na nohy a ...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 14. kapitolka: