Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 12. kapitolka

07.12.2009 (13:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 676×

12. kapitolka

Ráno som sa zobudila a Sam tu nebol. Vyľakalo ma to. Nepamätám si ani kúsok toho čo sa stalo včera. Vyrazila som panicky dvere a začaka utekať po hrade. Nikoho som nenašla. Ani moju rodinu! V hlave mi blikalo červené svetielko že sa musel stať niečo zlé. A veľmi.  Vletela som do spoločenksej miestnosti ani tu nikto  nebol. Necítila som ani ich pach. Na žiadnich veciach. Ved to nebolo možné. Mne sa nemohlo to všetko snívať. Spomenula som si. Znovu som bola šťastná mala som Sama. Kde všetci do pekla sú? Kam zmizli? Bežala som za Arom.

„Kde sú!“ vrieskala som.

„Kto?! Milá Nessie. Upokoj sa tvoje problémi budeme riešiť hned ale upokoj sa prosím.“ Usmieval sa na mňa sladko. Ten hajzel im niečo urobil.  Viem to!

„Moja rodina! Kde sú, kde je Sam!“ kričala som. Celé to mnou lomcovalo.

„Aká rodina Nessie. Je mi ľúto ale nikto tu taký nebol. Kludne sa ma chyť.“ Podal mi ruku a ja som videla jeho myšlienky. Zaujímavé. Ako keby mu vystrihol niekto kus filmu. Kus diania. Bol tam Logan a Dona! To oni. Nikdy som si nemyslela že bduú spolu taký silný. Oni im ublížili to oni zavinili alebo sa mýlim? Ako to zistiť? Zvalila som sa do kresla a začaka plakať. Znovu som o nich prišla. Ani neviem či sú v poriadku. Nikdy sme nemali chodiť. Nikdy by sa toto nestalo keby nebolo mňa. Bože! Prečo mi to robíš? Keby sa bolo stalo niečo mne dobre ale im? Prečo!

Aro sa na mňa nechápavo pozeral. Určite si myslel že som sa zbláznila. Ale jedena vec, ktorá ma zajuíma je prečo mne ten dej nevystrihli. Možno omyl? Naozaj neviem to zistím až ked ich všetkých nájdem.

„Dakujem Aro. Prepáč že som ťa otravovala asi mi preskočilo.“ Rozlúčila som sa s ním a šl aod svojej izby. Ostanem tu ešte aspoň dva dni a potom uvidím. Vymslím zatiaľ nejaký plán. Plán ako ich získať všetkých naspäť. Možno keby som našla Logana a Donu. Alebo počkať prečo to asi robili? Ved Logan ma stále chcel. On si nájde mňa. Určite to tak bude. Bude si myslieť že som aj ja zabudla. No má smolu. Už nikdy by to nešlo. Musím ich nájsť azachrániť. Sadla som si na môj balkón a spomínala na včerajšok. Na Sama. Prečo mne nie je sudené byť šťastná? Ved ho nehorázne milujem a vy mi ho zoberete. Prečo sú niektorý ľudia tak podlý? Inak to asi nejde však. Pozorovala som mesiac a rozmýšľala. Tkato som tu sedel až doovtedy do kým nezačalo svitať. Vyskočila som z okna a šla na lov. Bežala som lesom. Zastala som na lúke kde sme boli loviť s rodinou naposledy. Všetci sme sa podpísali do stromu a skoro sme ho zlomili. Boli sme všetci šťastný. Išla som k tomu stromu. Áno bolo to tu. Prešla som potom prstami a po líci mi stiekla slza. Ruky som dal av päsť až mi vystupovali šlachy. Zachránim ich aj keby som mala straiť vlastný život. Aj tak bez nich nestojí za nič.

Rozbehla som sa za pachom pumy. Sedela na zemi a lízala si labu. Bola pôvabná a krásna. Pomaličky som sa k nej plížila. Praskla vetvička a ona sa  postavila do obraného postoju. Zvrčala na mňa. Ja som zavrčala naspäť. Kedysi by som sa s ňou  hrala a taka le nemala som vôbec náladu.  Spomenula som si na Emmeta. Ako jazdieval na medvedovi šuškal mu do ucha a smial sa. Bola to krásna spomienka. No teraz som bola na love a už s ami naozaj zbiehali slinky na tú chutnu pumu. Skočila som jej na chrbát. Chvíľu som ju nehala brániť sa no potom som jej zakusla do krku. Bezvládna padla na zem. Chvíľu skučala ale potm zomrela. Jej krv pomaličky chladla. Ked somju vypila zahrabala som ju a bežala hľadať dalšiu korisť. Tkato to pokračovalo ešte asi 2 hodiny. Ani som nevedela že som taká smädná. Zujímavé. Neviem čo ma tak vyčerpalo. Možno sa Logan snažil používať na mňa svoje myšlienky no  bola som už odolná. Po všetkom čo sa stalo kto by nebol však?

Ach vôbec neviem a čo ked všetko to bol naozaj len sen? Ale nie nemohol byť. Všetky tie dotyky tá radosť láska a smiech. N ato by som nikdy nemohla zabudnúť. To nemohol byť iba sen.  Neverím tomu až takú dobrú fantáziu nemám. Dúfam! Skončila som s nadájaním sa a bežala domov. Ešte raz som prišla ku stromu a sadla som si k nemu.

„Och, tak veľmi mi chýbate. Nebojte sa ja vás nájdem.“ Vstala som a pohladila strom. Už som sa rozbehla rovno do hradu. Treba vymyslieť plán a nerozptylovať sa. Už som bola na našom dvore. Nikoho som tu necítila iba gardu. V mojej izbe sa svietilo. Nepáčilo sa mi to. Utekala som dnu a vrazila dnu. Na posteli sedel LOGAN. Hnusák jeden. No stála som vo dverách a rozmýšlala čo teraz. Budem to musieť hrať s ním . Nechám však prehovoriť prvého jeho. Neviem čo my mal v spomienkach nechať a čo nie. Vstal a rútil sa ku mne. Obajal ma a šepol mi do ucha.

„Som rád že som ťa konečne našiel láska.“

„Och ako ťa milujem.“ Pobozkal ma na pery. Mala som chuť ho odstrčiť a roztrhať na kúsky za to čo mi spravil. Spáliť ho a pozerať sa ako trpý. Nenávidela som ho viac než čokoľvek iné. Bol to obyčajný bezcitný netvor. No však teraz to musím hrať. Pokračovala sm v jeho bozkoc. Hladil ma po chrbáte. Potom naše prey oddeilil a pozrel sa mi do očí. Neviem čo v nich hľadal ale snažila som sa aby v nich videl nehu a lásku. Bralo to veľa mojich síl ale tak čo. Pre rodinu všetko. Milujem ich a musím zistiť kde sú a čo sa s nim i deje. A Sama musím nájsť tiež. Čo ma žere je ot že on teraz je niekde s Donou a myslí si že ju miluje.

Rose

Ráno som sa zobudila v Paríži. Pripadalo mi čundé že i nič nepamätám ale toto mesto miluje. Som upír a žijem sama. Neviem ani ako som mohla spať ale to teraz nebudem riešiť. Bola som úplne mimo. Išla som po svojom byte a nič mi nepripadalo známe. Až ked som uvidel svoje fotky na stole. Bola som odotená sama pri mnohých pamiatkach. Odostrela som závesy na okne a uvidela som celý Paríž. Toto bol môj sen, ktorý si začnem naplno užívať.

Alice

Sedela som v kaviarničke. Ani neviem ako som sa sem dostala. Mala som vidinu že sem príde jeden upír. Ale on neprišiel. Celá smutná som sa vydala preč z tochto ošialu. Sranda bola že si vôbec nepamätám čo bolo pred tým. Bolo to zvláštne ale žralo ma to.

Esme a Carlisl

Sedela som v našom malom domčeku v mestečku Londýn.  Carlisl bol v práci a ja som rozmýšľala ako zariadim byt. Mala som divný pocit ako keby som o niečo prišla. Zapla som si telku a v nej bola jedná veľká šťastná rodina. Ach keby som tak mala deti.

Obaja s Carlislom sme sa dnes zobudili a nepamätali sme si úplne nič. Len že žijeme tu už dlhý a pomerne šťastný život no mňa ten pocit sprevádza stále.

Edward a Bella

Nahánali sme sa lesom v Nemecku. Bol krásny deň. Práve v tomto lese sme sa zobudli. Blúdime svetom len my dvaja. Celkom nám to stačí len mám taký zvláštn ypocit že sme o niečo prišli. S edwardom sme sa na tom zhodli obaja. Rozhodli sme sa že si budeme užívať a ked nám to niečo príde do cesty budeme s tým súperiť.

Jasper

Kráčam ulicou a rozmýšlam nad tým kam ma vedie život. Prečo som sa ocitol tu. Kde je to čo ma kedysi tak napĺnalo? Nechýba mi niečo? Mám pocit že som o niečo prišiel. Rozhodol som sa to hľadať. Bol som si istý že to niečo nájdem.

Emmet

Jazdím an medvedovi a teším sa. Je to príjemný pocit no nemám sa s kým zasmiať a to ma žerie. Mám pocit Deja vu. Jakto že nikoho  nemám? Mal som pocit  samoty. Emmet! Vzchop sa. Bol som v Prížskych lesoch. Bolo tu ozaj krásne.

Nessie

Som zvedavá čo sa deje s mojou rodinou. Sú spolu? Teraz ležím v objatí Logana. Chce sa mi však plakať prečo  sa to všetko takto skončilo? Ja už dalej takto nechcem. Logan je v nevedomosti ale ja  zajtra začnem so záchranou. Zavrela som oči. Musím sa na to všetko dobre vyspať.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 12. kapitolka: