Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 1. kapitolka

16.11.2009 (08:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1140×

1. kapitolka

Som dcéra Belly a Edwarda. Volám sa Nessie Cullenová a mám 16 rokov.  Svoju rodinu milujem. Dávajú na mňa pozor lebo som polo upír. Takže si môžem ublížiť. Pravdaže sa to všetko hneď zahojí. Ale cítim bolesť a všetko okolo toho.  Práve sa stahujeme na Alijašku. Sedím v aute s ockom a mamou.  Radšej počúvam hudbu. Nemám moc dobrú náladu pretože som stratila svojich priateľov. Dala som si sľub že sa už nikdy na nikoho nenaviažem. Potom to moc bolí. Trucovala som. Ale tak tiež som nechcela aby bola mama a ocko kvôli mne nešťastní tak som to hrala. Ale ocko to tušil.

„Nessie už sme tu.“ Oznámila mi mama. No super. NESSIE ty to dokážeš. Postavíš sa tomu čelom ako vždy všetkému. Práve som si spomenula na jednú príhodu.

„Emmet, dáme si súboj chceš?“  jaj ja ťa dostanem ty valibuk.

„Nie. Zbláznila si sa? Tvoja mama a otec by ma spoločne roztrhali!“

„Ale ale náš Emmík ma strach. Ty poserútka.“ Chcela som ho vyprovokovať. A aj sa podarilo!

„No dobre ale budem ťa šetriť.“ Strašne som sa začala smiať.

Začali sme. Skočil po mne ale ja som skočila nižšie pod neho a chytila ho za nohu a buchla ho o zem.

„Ty si ale nemotroný.“ Smiala som sa mu. Keby mohol tak by začal peniť.

„To si ešte vypiješ ty potvora!“ kričal po mne. No to už tu bola cela rodina. Moja mama mala strach cítila som to. A ockovi skoro vypadli oči.

„No pod Emmet načo čakáš. Už starší nebudeš.“ Smiala som sa mu. Vykonal ďalší výpad zo zadu. Buchol mi päsťou do chrbátu. To fakt bolelo. Sykla som bolesťou. No môj otec už sa pozeral na Emmeta, myslela som že ho zabije. No reagovala som rýchlejšie. Emmeta som chytila pod krk hodila o zem a jeho hlavu som si dala medzi nohy a ruky ťahala k mojej hlave.

„Tak čo Emm vzdávaš sa?“ fučala som.

„Nikdy.“ Len sa stále metal a metal. Ja som sa smiala.

„Tak bojuj Sakra! “ povzbudzovala som ho.

„Vzdávam sa! “ Rosalie si schovala tvár do dlaní. Jasper sa smial. Alice mala nejakú vidinu a netvárila sa moc prívetivo. Otec a mama išli ku mne.

Ešte som si to užívala kým môžem.

„HA ja som ti to hovorila Emmet. Hanbi sa.“ Smiala som sa mu.

„Čo si myslíš že si tu práve predvádzala Nessie! “ kričala na mňa mama.

„Bavila sa.“ Stále som sa smiala. Edward sa rozprával o niečom s Emmom ale nekričal na neho on šepkal.

„Ty snáď nemáš rozum. Máš zaracha na mesiac.“ Kričala na mňa

„No to je v pohode tak sa cítim celý život.“ Mama bola smutná keby mohla tak by plakala ale aj zúrila. Prišla a dala mi facku. Padla som na zem. A začala som plakať, nikdy ma neudrela ani keď som spravila najhoršiu vec na svete. No, a tých teda bolo.

„Ježiš Nessie prepáč. Ja... nechcela som. Zlatko prepáč.“ Zohýnala sa ku mne.

„Nechaj ma.“ Kričala som na ňu cez vzlyky. Vstala som a utekala do svojej izby. Tam som si nahlas pustila Green Day. A plakala som.

„No čo páči sa ti tu?“ opýtal sa ma ocko. Usmiala som sa a odpovedala.

„Ako inak. Vždy pre mňa vyberiete to najlepšie.“ Povedala som a išla si po kufre. Mama zvesila hlavu a otec jej niečo pošepkal . Zasa som to pokašľala. ACH. Na verande stála celá rodina z Aljašky. Tanya, Carmen a Elazar, Irina, Kate a Simon a nejaký nový člen rodiny. Super to budeme zas jak sardinky. Žiadne súkromie.  Všetci sa zdravili len ja som stála bokom. Mama ma chytila za ruku a predstavila.

„Nessie ty si nás už asi nepamätáš ale videli sme ťa ešte ako malé batoľa. Bola si úchvatná. Pravdaže že aj teraz si.“ Usmiala sa na mňa Tanya.

„Nepamätám. Ale rada vás znovu spoznávam.“ Povedala som im. Teraz vystúpil  z radu ten nový.

„Ja som Logan a rád vás všetkých spoznávam." Ale celú dobu sa na mňa pozeral. Keď som sa pozrela na Alice, tak na mňa mrkla. Ja som len prevrátila oči. Zobrala som si veci k sebe do izby , ktorú mi ukázala  Irina. Bola nádherná s výhľadom na les a hory. Keď som otvorila okno fúkal mi do izby chladný vánok a počula som rieku. Vyskočila som oknom a bežala do lesa. Dúfam, že mi na to naši nedojdú lebo zas budem mať problém, že som bez ohlásenia ušla.

Cesta bola rýchla, tak to milujem. Vietor sa mi hral s vlasmi. Ešte tu nebola taká zima. A ja nemám možnosť prechladnúť. No mám ale nezáleží mi na tom. Našla som tu jazierko. Krásne sa na ňom odrážal mesiac. Už viem kde vždy nájdem pokoj. Vyzliekla som sa iba do spodného prádla a hupla do vody. Ponárala som sa a premýšľala. Relaxovala. Len teraz som si všimla že už som tu moc dlho. Už začalo vychádzať slnko. Už si to museli všimnúť, ach jaj. Nevadí. Obliekla som sa. Všetky veci mi namokli ale bolo to chladivé. Veľmi príjemné. Cestou domov sa to vyschlo. Išla som naschvál veľmi rýchlo. Keď som došla domov v obývačke ma všetci čakali. Keď som sa pozrela do zrkadla musela som sa uchichtnúť. Mala som úplne mokré svoje hrdzavé kučeravé vlasy. Líčka ružové a oči plné radosti a malých iskričiek.

„Zas si nás sklamala.“ Začal otec.

„Vyšla som si len von. Už nie som batoľa ocko. Pochop to prosím.“ Povedala som pokojne. Nechcela som vyvolať zbytočnú hádku. Zas by som sa ukázala ako malé pubertálne  decko.

„Mala si nechať lístok alebo nejaký odkaz. Nemôžeš si odkráčať kedy sa ti zachce.“ Uff, tak to ma naštvalo!

„že nie.“ Vysmiala som sa mu. Otočila som sa k dverám a kráčala som von.

„Reneesme Cullenová! Ihneď sa vráť ešte sme neskončili.“

„Ja myslím že áno ocko. Skončili sme.“ Odišla som von. Už som bola pri lese. Keď som spadla. Otec ma zastavil. Vstal a mňa niesol v rukách dnu.

„Pusti ma!“ kričala som.

„Nemáš právo!“ vrčala som.

„Ja právo mám moja zlatá, to sa veľmi mýliš že nemám.“

„Nenávidím vás. Mala som radšej umrieť.“ Plakala som a utekala do izby. Schúlila som sa do klbka v mojej maličkej izbe. Bolesť, ktorú som cítila bola veľká. Veľmi veľká. Som zlá dcéra. Nenávidím samú seba nie ich. Ide o mňa nie o nich. Sama sa v sebe nevyznám. Prečo vždy hrám tú zlú? Prečo sa skrývam za masku? Nepoznajú ma ani vlastní rodičia. Čo to je s tebou Ness?

Niekto mi zaklopal na dvere. Určite Jasper. Áno nemýlila som sa.

„Nessie, to si naozaj prehnala.“

„super že mi to hovoríš.“ Vybafla som na neho. A zas  som spravila niečo čo ublížilo druhému. Som obyčajná zrúda.  Takú bolesť som ešte necítila. Zrútila som sa na zem a vzlykala. Jasper mi niečo hovoril ale ja som ho nepočula. Nepočula som ani vlastné výkriky. Počula som len bolestné výkriky môjho srdca.  Som sebec. Nenávidím sa. Zrazu ma zo zeme niekto zdvíhal nebol to otec ani mama dokonca ani Jasper, bol to Logan. Položil ma na posteľ.

„Nessie počúvaj ma. Musíš sa dať do kopy. Plačeš už dva dni. Si veľmi vyčerpaná. “Fíha, to už je tak dlho?  Musím sa vzchopiť. Prestala som plakať. Ale zavrela som oči. Bolesť bola neznesiteľná. Počula som Jaspera jak zakričal Ja už to nevydržím! Aj ho chápem. Ved nerozumiem vlastne tomu že ešte cez to všetko som tu.

„No vidíš. A teraz si pospi.“   Spať ? chlapče ty si blázon. Keď odišiel vstala som a išla si dať sprchu. Pod prúdom vody som stála asi hodinu. Potom som si vyfúkala vlasy a pozrela sa do zrkadla.

Nessie. Ty si Cullenová. Všetko zvládneš. A už nikdy neublížiš nikomu okolo seba nikdy! Hovorila som si. Zišla som dole. Veľmi som sa za seba hanbila.

„Mami ? Tati? Chcem sa vám ospravedlniť.“ Usmiala som sa.

Obaja vstali objali ma a povedali že ma ľúbia. A že už to všetko bude dobre. Ja som len kývla a oznámila im že idem do lesa. Išla som zas k svojmu milovanému jazierku kde môžem pokojne plakať. Lenže čo sa nestalo, uvidela som tam Logana. Schovala som sa zas stromi a pozorovala ho. Vyzliekal sa úplne do naha a skočil do jazierka. Keď vyliezal jeho telo sa bolo posiate malými kvapôčkami.  Vlasy  mal rozcuchané a zmáčané, kvapky vody sa dotýkali celého jeho tela. Každá jedna obkreslovala jeho telo jeho pery. Ako rada by som chcela okúsiť ich chuť. Pane bože čo to tu hovorím? Ako som cúvala praskla jedna vetvička a on sa otočil. Už bol pravdaže oblečený.

„Nessie?"

„Uhm, áno." myslím že takto som sa ešte nikdy nečervenala. Pomaličky som išla k nemu.

„Vieš ja som sa išla prejsť. A toto miestečko som našla už pred tým. Prepáč, nevedela so, že tu budeš. Inak by som ťa nerušila."

„To je v pohode. Aj tak som sa tu neplánoval zdržať dlho." To ma celkom sklamalo. Myslela som že tu ostaneme spolu. Načo to zas myslíš Ness?

„Tak ťa teda nebudem rušiť." Otočil sa a odchádzal.

„Nerušíš." špela som.

„Ty nikdy." myslela som že už je dávno preč keď som to šeptala. Ale on tu bol. Počul to.

„Nessie. Viem o čo ti ide, ale nám by to neklapalo."

„Ako to môžeš vedieť Logan?"

„Proste to viem. Prepáč ale ja už niečo mám s Tanyou a ty sa mi aj tak nepáčiš."

Toto bolo ďalšia vec, ktorá mi vytrhla srdce. Otočil sa a odišiel. Všetko to hovoril bez kúsku citu. Ľahla som si do trávy a moju tvár chladili moje slzy. Bola som väzňom mojej bolesti. Milovala som ho aj keď ho poznám jeden deň. Milujem ho. Viem znie to divne. Jeden deň. Ale verte že to stačí.

Najhoršie je keď počujete slová odmietnutia od osoby za, ktorú by ste zahodili vlastný život. Jeho slová sa mi zarývali do srdca a do mysli stále hlbšie. Neviem koľko som tu ležala. čas pre mňa teraz nebol ničím. Mojím jediným spoločníkom bola bolesť. Môj jediný priateľ.

Nezabúdaj na rodinu. Ozvalo sa mi podvedomie. Presne tak. Nemôžem si siahnuť na život len kvôli nim. Kôli mojej rodine. Inak by som to už dávno spravila. Alebo nie. Nespravila. Bola by to obyčajná zbabelosť. Postavila som sa na nohy a utekala domov. Tam kde ma čakajú ľudia ktorým na mne záleží. Tí pre ktorých tu musím byť aj keby to bolelo sebeviac.

Ked som došla domov, celá rodina bola v obývačke. Tanya sedela na Loganovi. Pohlaď na nich veľmi bolel. Ale ja som sa aj tak usmievala.

„Ahoj, rodinka."

„čo je tu také ticho?" Bolo to naozaj veľmi divné. Aj Emmet sa nesmial a nerobil vtípky. Moja mama zrazu začala vzlykať. Otec ju hladil po vlasoch.

Rose sa na mňa pozrela. V jej pohľade bolo veľa bolesti. Ako keby strácala niečo na čom jej záleží.

„Tak čo sa deje?" už som bola zúfalá.

„Volturiovi." Povedala Alice. A vtedy mi to došlo. Došlo mi o koho prichádzajú. O mňa. Vedela som že tam musím ísť. Musím ochrániť moju jedinú rodinu. Videla som v Loganovich očiach smútok bolesť a strach? Nie. Určite som si to zle vyložila.

„Idú si po mňa."Moja matka začala  plakať ešte viac. Išla som k nej a kľakla som si k jej kolenám.

„Pôjdem dobrovoľne."

„Nikdy." zavrčal Emm.

„Všetkých vás milujem ale bude to tak najlepšie. No nie."usmiala som sa.

„Pozrite sa na to takto. Keby sme sa bránili, buď by vás zabili a mňa si zobrali alebo by nás zabili všetkých."

Objala som svoju mamu a otca. SOM SILNÁ. Stále som si opakovala. Nesmiem im ukázať ako ma to trhá na kúsky. Nesmiem. Bolelo by ich to ešte viac. Je tu len jedna osoba ktorá vie čo cítim. Jasper.

Zrazu sa vykopli dvere. V nich stál Aro a celá jeho garda.

„Tak veľmi vás milujem." To bola posledná veta ktorú som im povedala. Boli ako telá bez duše. A ja? Ja už som nebola nič. Vôbec nič.

„Nessie. Tak rád ťa spoznávam. Som rád že sa k nám dobrovoľne pridávaš." Ja som sa na Ara ani nepozrela. Nemala som chuť vidieť niekoho tak bez citu. Ale jedno mi musel sľúbiť.

„Aro? Ked som sa k vám pridala dobrovoľne. Mám jednu prosbu."

„Počúvam?" usmial sa. Myslím že spolu budeme vychádzať dobre.

„Na mojom stravovaní sa nebude nič meniť." Len kývol v súhlas. Som zvedavá  ako vyzerá Caius a Marcus. Ked sme vchádzali do  ich kráľovstva nebola som duchom prítomná. Spomínala som ako som sa hrávala s mamou keď som bola malá. Ako ma celá moja rodina milovala. Na naše spoločné nákupy s Alice. Na naše pyžamové párty. Na to ako sme s Rose prekecali celé noci o chlapcoch. Všetko mi to bude chýbať. Posledný krát zbohom moja milovaná rodina. Navždy budete v mojom srdci. Nikdy nezabudnem.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 1. kapitolka: