Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Uratha: Vlkolak v upírom tele - 2.kapitola

Smiech ma prestával prechádzat, ked k nám prišiel.Snažil sa o úsmev, ale mna ešte viac striaslo.Skúmavo sa na mna zahladel a potom sa zamračil.

,,Jasper...Sue,Sue Jasper"predstavila nás.

,,Ee..ahoj"povedala som nervozne.

,,Ahoj"povedal formalne a dost odmerane.

,,Dakujem ti Alice, ale už pojdem po vlastných.Dnes ma čaká návšteva až z Bukurešti"oznámyla som natešene.

,,Vážne?..."spýtala sa Alice.Nebola som jediná koho to prekvapilo.V Jasperovy som zbadala znepokojenie.

,,Tak sa no majte a ešte raz diki"a odpinkala som preč.Bola som zvedavá..prečo sa tak ztrhli.Doma som bola nepretržite v predizbe a vyčkávala kým dojde mama.

,,Ako vidím už vieš kto príde"povedala s úsmevom.

,,Neviem sa ich dočkat."priznala som sa netrpezlivo.

,,Na Aidena?"podpichovala ma.Hned som zčervenela.

,,Nevidela som ho skoro šest rokov.Na svadbe Gabriela a Astrid sme boli pred vyše šiestimi rokmi..to som mala jedenast."oznámyla som.

Zaškerila sa.Chvílu sme ešte debatovali na tému škola a potom som šla do izby.Zdalo sa totiž, že dnes už neprídu.Bolo skoro osem hodín večer a ani nevolali.Posmutnela som a šla do kupelky sa umyt.Dala som si tepláky a triko a šla do postele.Ani som nestihla poriadne zavriet oči a nejaký debil zazvonil.Mama bola ešte dole tak šla otvorit.Ja som zavrela dvere a snažila sa znova zaspat.Ale z dola ma zavolala mama, tak som musela vstat.Naštvane som šla dole, ale hnev mi zamrzol.

,,Dobrý večer"pozdravila som dvoch pánov, ktorý jeden vyzeral ako hlavná autorita dajakej skupiny.A ten druhý...mi bol odniekal povedomý.Ten mladší sa zaškeril.

,,Stále ti nedoplo kto som?"spýtal sa.A vtedy mi to došlo.

,,Aiden?neverím"povedala som.Ale bol to on.Pametala som si ho ako petnást ročného chalana.

,,Vyrástla z teba krásna slečna"povedal Gabriel.

,,Jejda..prepáčte..že som vás hned nespoznala"zasmial sa.

,,To nič...kedy nás prídeš navštívit ty?"spýtal sa.

,,Tak to neviem povedat.Možno po škole..čiže za rok?"povedala som.

,,Podla mna skor"povedal Aiden.štuchla som ho do ramena.

,,Tak možeš snívat"povedala som.

,,Asi sme vás teraz už vyrušili, ale Aiden chcel vidiet tunak Sue"začervenala som sa.

,,Zajtra sa uvidíme...počkám ta po škole?"spýtal sa.Prikívla som.

,,Fajn"

,,Chýbala si mi"povedal a ja som ho znova pevne objala.

,,No dobre..teraz podme..lebo tu vystojím dieru"povedal s úsmevom Gabriel.Skoro som zavrčala.

,,Tak sa majte"povedala som a išla ich vyprevadit.

,,Mimochodm..ak by si chcela mohol by som zariadit, že by si bývala u nás aspon na rok."ozval sa Gabriel ked sme boli len mi traja pred domom.

,,Vidím, že ti je zle"dodal.

,,Hej..cítim sa akokeby som mala čo chvíla vybuchnút.Ale to je tým, že asi dospievam"poznamenala som.

,,Veríš na nadprirodzené bytosti?"spýtal sa Gabriel.

,,Ešte nie"upozornoval Aiden.

,,Mala by to vediet"povedal.Vyvalene som nanho civela.

,,Odpovieš na otázku?"spýtal sa Gabriel.

,,No ja neviem..myslíte..upiry, vlkodlaci a tak?ak hej tak asi áno."povedala som.Asi ho to trocha presvedčilo.

,,Niečo ti ukážem,ale nezačni kričat"povedal a v skoku sa premenil na vlka.

Mozog mi prestal fungovat,dych so srdcom

sa mi zastavil zostalo mi tam len stát jak socha a civiet jak idiot.Vlk sa na mna vážne pozrel, ale ja som si bála aj cvrknút.

,,Sue?"ozval sa šeptom Aiden.Zamrkala som, ale ten vlk tam bol stále.

,,Nerpibližuj sa Aiden"upozornila som ho a pomali som ustupovala.

,,Nechaj si to vysvetlit"prosil.Pokrútila som hlavou.

,,Ja potrebujem premýšlat..toto je na mna moc.Prepáč Gabriel...či vlk..či čo to si"a bežala som k domu.

Mama znova kukala telku a ja som vtrhla do izby a zatvorila som dvere.V podstatre som vlk ako zviera chcela byt vždy a verila som, že medzi nami sú, ale nemohla som prehltnut fakt, že sú tak moc blízko.Ak mám povedat pravdu dostala som strach ako nikdy pred tým.Načo mi to dočerta ukazoval?Pokrútila som hlavou, ale nemohla som zaspat.Celú noc som civela na mesiac a na nič nemyslela.Tento den bol proste pre mna hrozne moc tažký.

Ako sa hovorí..ráno je múdrejšie.Pre mna bolo ešte horšie.Spánok..ktorý som mala čerpat v noci si vyberal svoju dan.Bola som totálne vyčerpaná, nevládna..nechcelo sa mi vstávat.No, ked som sa na seba pozrela bolo to ešte horšie.Tvár som mala strhanú a pod očami kruhy.Unavene som vstala z postele, obliekla sa a šla do školy.Bolo príjemné počasie..teda aspon pre mna.Všade okolo mna sa rozprestierala hmla.Vzduch bol kupodivu čistý a to ma akosi prebralo.Pred školou bolo už dost rušno.Zmeravela som,ked som zaregistrovala Alice,ako sa na mna pozerá.Ztrhla som sa a sklopila zrak.Tušila som totiž,že pri nej je aj Jasper a ostatní.Zkontrolovala som si či mám vypnutý mobil, klúče v taške a zmysel aspon trocha uvažovat.Bála som sa aj obzriet dozadu, ale aj pozriet pred seba.Predo mnou som cítila najme jeden pár očí, ktoré ma sledovali.A v mysli som mala oči Gabriela vo vlčej podobe.Prenikavo sa vtedy na mna zahladel.Začula som ako dajaký pes zabrechal a ja som sa hned otočila.Vlčiak hned ztíchol a bežal kade lahšie.Zavrela som oči a snažila sa dýchat.

,,Neverím vlastným očiam"zvreskol na celé okolie moj spolužiak.

,,Zmlkni"odsekla som.

,,Ale no...bola si preč vyše mesiaca..."podpichoval ma.Od zlosti som sa začala triast.Telom mi prešla vlna energia, ktorá by ho možno zabila.Hlasno som zavrčala, čo celkom znepokojilo aj jeho.

,,Niekto tu zúri, už sa bojím..."dalej ma rozčuloval.Rýchlostou blesku som zdrapila prvé čo som mala poruke a šmarila som to po nom.

,,Au..zošalela si?"spýtal sa naštvane.Pozrela som sa na predmet, čo som po nom hodila.

,,Nemal si do mna rípat."hovorila som vážne.

,,Si debil"povedala moja kamoška, ktorá mi šla naproti.Ten odišiel a ona sa na mna prívetivo usmiala.

,,Už si o to koledoval"povedala.Pousmiala som sa.

,,Hej"povedala som.Silno ma objala.

,,Bez teba to tu nebolo no"povedala na privítanie.

,,Viem...som neodlučitelnou súčastou tejto školy"povedala som s jemnou intonaciou ironie.Zasmiala sa.

,,Tak kedže ideš aj ty do Talianska bude aspon zábava.Pojdeme aj do Volterry"vytreštila som na nu oči.

,,Vážne.Som zvedavá ako zareagujú,ked sa dozvedia, že nesieš meno po ich meste"prestala som skoro dýchat.

,,Akože pojdeme aj na prehliadku?Nebudeme len v meste?"spýtala som sa.

,,Nie..pojdeme aj dovnútra..ty ja sa neviem dočkat"zbledla som jak stena.

,,Nemala by si íst za učitelkou nech ta radšej pustí domov?Vyzeráš strašne bledo..jak..."povedala tichšie.Dobre som

vedela koho tým myslí.

,,Nemožme íst inam a nie do Volterry?"spýtala som sa bez štipky nádeje.Zamračila sa.

,,Asi nie...máš niečo proti tomu mestu?"spýtala sa.

,,Ani nie"povedala som.Snažila som si vytvorit akýsi plán jak vstrebat všetky udalosti uplinulích asi tak dvoch dní.

,,Tí ktorí budú poslední budú behat kolečko okolo kanála"zahučal na celé okolie prekvapujúco Emmett.Všetci sme sa nanho otočili.Nechápavo sme nanho civeli.

,,Trocha mu hrabe"pošepla kamoška.

,,Podla mna viac ako trochu."dodala druhá.

,,Tak sa pozrite na školu"povedal zvesela.

,,prázdniny na tejto škole sú predlžené z technických príčin...viac informácií nájdete na internetovej stránke našej školy"

Prvá reakcia bolo ticho, druhá šuchot a tretia nadšený výkrik.Zasmiala som sa, ked sa jeden od radosti skoro rozplakal.

Vo chvíli,ked som sa točila na odchod zo školy zbadala som ako ma na druhej strane čaká Aiden.Vyzeral bledo aj na vlkolaka, ale potom som si uvedomyla,že asi cíti Cullenovcov.Tí tiež boli jak sochy,ked som prešla okolo nich a namierila si to priamo k Aidenovy.Bolo mi lúto,že som nepozdravila ani Alice či Jaspera.Nabudúce mu ten paralen donesiem.Možno to bude mat účinky aj na upíra.Pomyslela som si.Ked som prešla cez cestu mračila som sa.

,,Ešte ste neodišli?"spýtala som sa.

,,Mám zostat...tu keby sa premena udiala o niečo skor."zavrčala som.

,,Tie pijavice síce nevedomky možu urýchlit transformaciu"začala som sa triast.

,,Prestan ich tak volat.Neubližujú ludom sú to vegetariáni."zatváril sa nechápavo.

,,Nelovia ludí ale zvieratá..zrejme ta zavetrili tiež.Vy tiež podla nich páchnete."triast som sa ešte neprestala.

,,Musíš sa ukludnit."upozornil ma.

,,Hej...klud"pomali to prestávalo.

,,Dnes príde tvoja segra.Som zvedavý jak vyzerá..naposledy som ju videl, ked bola v plienkach"zakuckala som sa.

,,Je odo mna mladšia len o dva roky."poznamenala som.

,,Počkaj prosím..idem ešte pozdravit Alice"nebol nadšený,ale prikívol.

Ked som k nej pribehla usmievala sa.

,,Tvoj frajer"vyvalila som na nu oči.

,,Nie len kamoš..."odpovedala som.

,,Nehovor prosím ta tvojmu otcovy, že som vyliezla z postele.Zabil by ma."

,,To nie..to skor Edward."povedal rehotajúci sa Emmett.

,,Ha, ha...tak sa vlastne uvidíme až dakedy na budúci týžden...možno"odsekla som.

,,Možme sa stretnút aj zajtra."nadhodila Alice.

,,Prečo nie.Vivian moja sestra bude doma...tak može mojho kamoša vziat na obhliadku mesta"žiarivo sa usmiala.

,,Daj vediet, ked sa budeš chciet snažit zdrhnút z obchodu.Alice s Rosalie ta povlečú v šade.Ked budeš mat náhrobný kamen...dám ti tam kvety"povedal Emmett.Alice nanho zavrčala.

,,Zoberme ho jak vešiak"navrhla som.,,Skvelý nápad"zaštebotala Alice.

,,Nie..Rosalie"zaknučal.

,,Tri proti jednemu"povedala prosto.

Emmett ešte raz jak ranené štena zaknučal a odišiel...S Alice sme s úsmevom len pokrútili hlavou.Snažila som sa trocha spametat a mysliet na jednu vec.Mám im povedat čo viem alebo sa budem snažit o to, čo oni už dávnejšie preferovali?Vyhýbat sa im na kilometer.Bála so msa predstavy, že by so msa mohla do Edwarda zamilovat.Sama som nevedela čo to je za cit pretože som ho ešte necítila.Maximálne tak platonicky, ked som obdivovala Johnyho Deppa.Bola som zvedavá či mi Edward vie čítat myšlienky, či Alice vidí mojú budúcnost.U Jaspera som si už bola istá.Pomohol mi ukludnit sa.Keby vedel, že ho chcem nadopovat paralenom asi by ma prizabil.So smiešanými pocitmy idem znova za Aidenom.On sa len pousmeje a spoločne kráčame domov.Teraz sa cítim akosi kludne, ale mám tušenie, že to je len ticho pred skutočnou búrkou...