Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Uratha - Vlkolak v upírom tele - 1.kapitola

Ráno som sa zobudila okolo siedmej. Bratislava bola pod mrakom a nedalo sa vidiet ani na krok. Natiahla som si svoje unavené telo a vstala z postele. Dnes bol pondelok a prvá hodina bola nemčina. Vedela som, že dostanem petku za to, že nemám spravenú žiadnu úlohu a nenaučila som sa žiadny text. Viac som sa totiž sústredila na svoj projekt o vlkoch. Radšej som mala zvieratá...ako správnu výslovnost v jazyku, ktorý aj tak nebudem nikdy poriadne vediet. Vzala som si veci a šla do kupelne. Ked som sa zbadala, myslela som si, že odpadnem. Bola som biela, ako kriedy a mala som fialkovité kruhy pod očami. Rýchlo som sa osprchovala a snažila sa trocha spametat. Pred odchodom som si sadla na pet minút k počítaču a prezerala e-maily. Zarazilo ma, že nikde nemám ani zmienku o twilighte. Skúšala som sa pozriet na svoj blog, ale ten neexistoval. Spanikárila som. Co sa to dofrasa deje? Pokrútila som hlavou a šla do školy.
Moj mozok nechcel fungovat naplno, čiže až, ked som došla pred školu zistila som, že sú prázdniny. ,,Fajn" odfkla som a trocha si zanadávala. Sla som do nemocnice pozriet susedu, ktorá mala porážku. Našla som ju, ako sleduje dalšiu otrepanú telenovelu.

,,Ahoj zlatko..čo ty tu?" spýtala sa, ked ma zbadala.

,,Trocha mi nedoplo, že máme prázdniny. Tak som vás prišla pozriet" pani sa milo usmiala. Bola to napoly indianka v stredných rokoch.Už od malička mi rozprávala rozne ich legendy.Nikdy som nechápala prečo odišla z ich krajiny.Teda územia. Ked mi povedala, že je z La Push skoro som onemela.

,,Dnes je blbé počasie..možno je to od toho...musím ti povedat, že lekár, ktorý je dnes na príme, by stal za hriech" povedala. Vyvalila som na nu oči.

,,Ste už postaršia dáma.."

,,Javiem,ale keby si ho viela" začala snívat. Zasmiala som sa a sadla si na stoličku.

,,Za chvílu ma príde skontrolovat" zamrmlala. Chvílu som s nou kukala telku, ked zvolala.

,,Dobrý den pani Figelardová"povedal tlmeným melodickým hlasom. Otočila som k nemu hlavu a skoro mi spadla sánka.

,,Dobrý den, slečna" pozdravil ma.

,,Dobré ráno"povedala som najnormálnejšie, ako som v danej chvíli vedela. Keby som ignorovala jeho snehovobielu pokožku a blondavé vlasy...myslela by som si, že je tu len ako návnada preto, aby tu bolo viac ludí...ale ked sim si všimla sítovo zlatohnedých očí preglgla som.

,,Doktor Cullen...už som tu močku čomu hovoríte ranajky zjedla" zamrmlala Sofi, tak mi povedala, že ju mám volat.

,,Som rád,teraz vám zmeriame tlak" zafunela a posadila sa na posteli.

,,Vidíš zlatko? už chápeš prečo neznášam nemocnice?...je to tu otrava" zasmiala som sa zároven s doktorom.

,,Nemocnica je velmi potrebná. A mala by si si vážit doktorov. Dokážu občas zachránit život" poznamenala som.

,,Vaša mladá priatelka hovorí pravdu..." potvrdil moje slová.

,,Hej, hej...už sa proti mne dvaja spikli. Skvelé" zafunela znova.

,,Sofi, máte tu televízor, ked som bola v nemocnici ja...mala som tak maximálne vlastné myšlienky. Nemohla som sa totiž hýbat" odvrkla som. Lekár sa ku mne otočil. ,,Co sa vám stalo?" spýtal sa so záujmom. Rozpačito som sa pozrela na Sofi.

,,To je dost nadlho..." prikívoval, chápe. ,,Málokto mi verí čo sa vtedy stalo...tak o tom radšej nehovorím" asi som v nom prebudila zvedavost.,,V ten den som sa už od rána cítila tak mizerne, že som si myslela, že ani nepojdem do školy. Mali sme íst na túru do lesa...a pri našom učitelovy by sme šli len na lúku, kde by nás vypustil a potom o tri hodiny zhromaždil na odchod. Prechádzala som sa lesom, až som sa ocitla nad skalnom previse. Začula som tam divný zvuk, tak som cúvala na ústup. Zrazu sa z opačnej strany zjavili dva súperia ce biele vlky. Bola som už prekvapená z toho faktu, že som ich tam videla. Obaja ma zbadala a ja som sa rozutekala preč. Doslova som cítila ako ma dohánajú...až som sa potkla a gúlala som sa až k lúke. Tam pred tým, než ma našli prišiel jeden z tých dvoch vlkov a onuchal ma. Potom si ku mne lahol a bol tam dovtedy až kým nezačul jak na mna volajú. Potom zmizol. No a až vtedy som si uvedomyla, že sa nemožem hýbat a tak som stravila vyše mesiaca v nemocnici" Obaja to hltali jak o život.

,,O takých priatelských vlkoch som ešte nepočul" sa doktor.

,,Ja áno...podla legiend to musel byt Uratha, ale tý vyhynuli...síce sa objavovali v týchto miestach."  Cullen na nu vrhol divný pohlad. Akokeby tú legendu poznal.

,,Carlisle" začuli sme ako niekto volá na...počkat...Do dverí izby vošla mladé dievča, tiež snehobo-bielej pokožky...čierno hnedé vlasy na krátko ostrihané...

,,Alice" pozdravil ju s úsmevom. ,,Dovolte, aby som vám predstavil moju dcéru Alice" nádych, výdych,nýdych, výdych..opakovala som si v duchu.

,,Ahoj" pozdravila ma s úsmevom. ,,Chodíš do školy oproti však?" prikívla som.,,Všimla som si, že si zabudla, že sú prázdniny" a ukázala na moj batoh.

,,To som ja" povedala som a sklopila zrak.

,,Carlisle potrebujem s tebou hovorit, je to súrne" doktor vstal a šiel za malou postavou.

,,Já...asi pojdem" povedala som po minúte spametania.

,,Dobre zlatko...tak sa skoro zastav" usmiala som sa a vypochodovala z izby. Na chodbe som sa oprela o stenu a snažila sa nájst vhodnú myšlienku na to, aby to zo mna nespravilo blázna. Muselo sa stat, niečo strašné...čo sa to vlastne stalo? Začala som prerívane dýchat...do hrdla sa mi začali hromadit knedlíky..mala som chut plakat.

,,Je ti niečo," spýtal sa hlas vedla mna.

,,Vela vecí naraz" zamrmlala som.

,,Zoberme ju do ordinácie" ozval sa další hlas. Niečo studené ma chytilo okolo pása a viedlo chodbou až nakoniec

,,Na tu máš...vodu" povedala

.,,Dakujem" a vzala som pohar s vodou do ruk.

,,Odkedy sa ti to deje?" spýtal sa Carlisle.

,,To sa mi deje len, ked zažijem silný zážitok, ktorý nedokážem tak rýchlo strávit. Prvý raz to bolo pri tých vlkoch a druhý teraz" dodala som.

,,Si horúca" povedal, ked mi meral teplotu.

,,Hej a bledá jak stena" odvrkla Alice.

,,Zrejme máš chrípku...doma to vylež...a o týžden príd ku mne na kontrolu" zamrkala som nanho.

,,Zoberiem si ta nastarost." povedal skor otcovsky ako lekársky. Prikívla som a šla von. Bežala som až k výtahu...ked som videla, že za mnou ide Alice.

,,Radšej ta odvediem až dole. Vyzeráš, že hodíš šablu." mykla som plecom a spoločne nastúpili do výtahu. Vonku mi bolo už ovela lepšie. No len dovtedy, kým som nezbadala vystupovat s krásneho strieborného volva Jaspera. Zarazene sa pozren na mna potom na Alice. Ako sa k nám blížil ludskými krokmi otočila som sa k Alice.

Odtialto to zvládnem už po svojich. Dakujem ti" milo sa usmiala. ,,Tak Jaspera sa bát naozaj nemusíš..." zamračila som sa.

,,Potreboval by paralen" odsekla som. Zasmiala sa zvonivým hláskom.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------