Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak- prológ+1 kapitola

20.10.2009 (14:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1800×

PROLÓG

Ahoj, moje meno je Bella Swan a práve sa sťahujem do New Yorku . Moji rodičia sa  rozviedli. Všetci sme bývali vo Forkse, malom upršanom mestečku. Mama ma donútila, aby som s ňou išla. Ja som nehcela, mala som vo Forkse veľa dobrých kamarátov a chlapca Mika Newtona, ktorého som ľúbila. Potrebovala som čas nato aby som sa s niekym zkamarátila. A tu som si to dlho budovala. S Mikom som bola už 3 roky  a teraz som ho mala opustiť. Dievčatá ma nemali radi hlavne kôli tomu, že som podľa nich bola “pekná”a chalani sa o mňa zaujímali. Možno práve preto som bola taka obľubená. Ale teraz sa všetko zmení, idem do veľkomesta, kde je takých “ krásnych” báb ako ja veľa.Takže nebudem ani obľúbená ani “pekná”.

1 KAPITOLA

Pozerala som cez okno lietadla a rozmýšlala.  ,,Bella“ oslovila ma mama, pozrela som sa na ňu a sledovala jej starostlivý výraz.

,,Ja viem, že si vo Forkse mala kamarátov, ale život je proste zmena, raz musíš urobiť vec ktorá ti nieje príjemná. Určite si nájdeš  aj tam veľa dobrích kamarátov.” stále sa na mňa pozerala asi čakala, že niečo poviem, ale mňa nič nenapadalo tak som iba prikývla a usmiala som sa.

Lietadlo začalo pomaly pristávať do toho veľkého mesta. Bolo tam kopu mrakodrapov. Bolo to užasné ako iný svet. Musela som vyzerať ako človek z úplnej dediny. Zmohla som sa iba na  ,,woow!” mamina na mňa štastne pozrela.  ,,krása čo?”

,,nádhera!” opravila som ju. Možno to tu nebude až také zlé. Pomyslela som si.

Zobrali sme si taxik  a prišli k našemu novému domu. Ale nezaujal ma náš dom ale naši susedia (teda aspoň ich dom). Bola to skôr krásna vila s veľkým pozemkom. Všimla  som si že dve okná sú si pri sebe až neprirodzene blízko cca 2 metre.  

,,Bella vnímaš?” spýtala sa ma mama. 

,,No ja lenže ten dom je krásny.” povedala som a stále prekvapene naň hľadela. 

 ,,Naši susedia sú  veľmi bohatý a važený ľudia. Majú syna v tvojom veku.” hovorila to s úplným nadšením a šťastne na mňa mrkla. Znechutene som prevrátila oči.

Konečne sme vošli do domu. Bol pekný a moja izba bola ta blízka s tím druhým oknom.

Rýchlo som sa vybalila, najedla a išla spať, pretože zajtra idem do novej školy a nechcem aby zo mňa ľudia mali zlý dojem. Zatvorila som oči a za chvíľu som už spala.

BUCH BUCH.  Čo to preboha je?  Zrazu sa všade ozývala skupina Green day a krik .

Až po  chvíli mi došlo, že to ide zo susedného domu.

 ,,VYPNI TO A HNED!” ozývalo sa vedla.

,,UŽ TO VYPÍNAM !” zakričal chlapčenský hlas, ale aj tak to hralo ďalej.

Pomaly som vyšla z izby . Mama už bola hore.

 ,,Dobré ránko.”  povedala a jemne sa na mňa usmiala.

,,Ako komu.” povedala som až príliš hnusne . 

,,Zobudil ťa ten rámus?”

 ,,Dá sa tak povedať.”  najedla som sa a už som sa pomaly chystala do školy, keď zrazu niekto zaklopal na dvere. Prišla so k dverám a otvorila ich. Stála v nich  sympatická pani s bronzovými vlasmi . ,,Dobrý deň  dúfam že neruším.“ povedala milo.   

,,Ale samozrejma že nie.” povedala mama a odstúpila od dverí aby mohla vojsť dnu. 

,,Som pani Masenova  vaša susedka, chcela by som sa vám hlavne ospravedlniť za ten rámus mám trochu pubertalneho syna. Neviem  si s nim rady.”

Aha takže jej patri ten veľký dom. Pozrela som sa na hodinky a smutne vzdychla. Už musím ísť.  Schmatla som veci pozdravila mamu aj náštevu a bežala do školy.

Najprv som nevedela nájsť školu, ale nakoniec som ju zbadala.  Keď som vošla do areálu školy všetci sa na mňa  prekvapene pozerali a začali si šepkať. Zahanbene som sklopila hlavu. Pozrela som sa na rozvrh a hľadala svoju učebnu.

,,Ahoj.” ozvalo sa za mňou až som sa mykla . Stál tam malý chalan s ryšavými vlasmi.

,,Ahoj.” pozdravila som ho a chcela odísť preč.

 ,,Nechceš ukázať školu?”  spýtal sa ma a ja som  s radosťou som prikývla. Zatial čo ma priviedol k učebni sme sa dobre porozprávali. Bol to milý chalan.

Vošla som do učebne a sledovala ako sa na mňa všetci otáčajú. Učitel ma posadil vedľa  nejakej čiernovlasej dievčiny. Angely ako som sa neskôr  dozvedela.Celkom sme si rozumeli. Povedala mi všetko o škole. Ževraj tu  sú rozdelené skupiny ako nejaká vláda školy (do ktorej patria podľa nej len namyslený, bohatý a pekný ľudia), trapáci a skupina kde ževraj patrí ona sa nazýva vzduch. Celý ten čas som sa smiala keď mi to všetko vysvetľovala. Poďla mňa bolo trápne aby sa ľudia delili na skupiny. Ďalej som sa dozvedela že jedna z naj báb je Denisa Luckwood, ktorá ma tú partiu úžasných a chodí s Edwardom, ktorý je podľa Angely úplne krásny, ale blbý a namyslený. Keď to dopovedala zamyslela sa. ,,No, ale my nuli sa s nimi ani nerozprávame teda oni s nami.” Vyprskla a znechutene sa pozrela na nejakú blondínku za nami.

Každý mesiac usporiadajú párty a pozvú niekoho zo školy a to je pre toho dotyčného veľká pocta, ale ju ževraj ani raz nezobrali.

Začalo zvoniť. Vybehli sme aj s Angelou smerom na obed . Zobrala som si na tácňu a  nejaký toast a išla som si sadnúť lenže som nedávala pozor a narazila som do niekoho.

Odrazu celá jedálňa stíchla. Keď som sa chcela pozrieť prečo tak pozerajú stretol sa mi pohľad s dokonalou blondýnkou a jej dokonalými kamarátkami a najhoršie na tom bolo to, že môj kečupový toast bol na jej tričku .

,,Prepáč mi.“ povedala som bojazlivo. Rýchlo som odvrátila tvár keď som si všimla jej výraz. 

 ,,Pozeraj kam chodíš ty krava!” zakričala. No to je teda  začiatok pomyslela som si a rýchlo som to všetko pozbierala a bežala som si sadnúť k Angele, ktorá na mňa s hrôzou pozerala.

,,Mala si štastie Bella nemáva takú dobrú náladu.”  Z toho všetkého my bolo až zle.

Pozrela som sa na Angelu a tá  sa pozerala ku dverám najprv sa nechápala čo tam vidí.

  Stála tam skupina chalanov. Až po chvíli vyšiel zo zadu jeden chalan . Omámene som na neho pozerala. Ten chalan bol vysoký a vyšportovaný. Mal oblečené úzke nohavice a tesné tričko, ktoré mu obkreslovalo jeho svaly.

 A nakoniec mal krásne bronzové vlasy, ktoré mal všelijak upravené a krásne zelené oči. Nič krajšieho som v živote nevidela. Žiadna filmová hviezda sa mu nevyrovná.

Až po chvíli som si všimla, že  všetky baby v jedálni majú podobný výraz ako ja.

,,Kto je to?” spýtala som sa Angely .

 ,,To je Edward Masen.” Povedala omámene. Konečne som pochopila čo sa mi Angela snažila vysvetliť v učebni. Zrazu sa k nemu rozbehla Denisa a pobozkala ho. On sa iba usmial a išli spolu k stolu. Denisa nahodila nevinný výraz a ukázala mu špinavé tričko a potom ukázala na mňa. Ja som zahanbene sklopila hlavu a viackrát sa tam už nepozrela.

Vrátila som sa domov a za chvíľu som išla vyniesť smetie. Ako som sa vracala začula som krásny smiech. Otočila som sa  a  tam stál Edward v celej svojej kráse. Cítila som ako pomaly červenám. Celý žas som sa na neho pozerala a vôbec som si nevšimla že sa mi rozsypalo smetie .

 ,,Do riti!“  zaklela som a začala to zbierať.

,,Ty si tu nová?” ozvalo sa a  ja som naňho rýchlo pozrela a usmiala som sa bol tak krásny.

,,Hm ano.” Vykoktala som a snažila som sa  čo najkrajšie usmiať. On sa na mňa iba výsmešne pozrel a zabrbral niečo ako super a odišiel preč. Celý čas som na neho myslela. Predstava, že je iba pár metrov odo mňa. Proste Edward ma dostal ako každú inú, ale ja som ho viditeľne nezaujímala.

Len tak zo zvedavosti  som odostrela závesy a nakukovala do jeho izby. Ešte tam nebol, tak som sa rozhliadla. Mal peknú izbu takú ako každý chalan len bola drahšia. Zrazu do izby vstúpil Edward. Rýchlo som uskočila od okna. Chvíľu som počkala a po chvíly zas vykukla . Mal zastrené závesy, čo znamená že ma videl super teraz pred  ním budem vyzerať  ako uchyláčka.

 ----------------------------------------------------------

Shrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak- prológ+1 kapitola: