Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 6

05.11.2009 (18:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1755×

Napadla ma len jedna možnosť. Len tak sa mi možno podarí zahnať tu neskutočnú bolesť z nesplnenej lásky. Keby som tak neverila že všetko sa podarí a bude len dobre možno by som nebola teraz až taká zúfalá.

Ale toto bola až príliš veľká rana, ktorú by dokázal zaplniť len jeden človek. Ten čo ju spôsobil. Nedokázala som sa preniesť cez to, že ma opustil. Že vždy keď sa pozriem cez okno, neuvidím ho v jeho izbe. Že sa už nikdy nepozriem do jeho zelených očí.  Radšej by som prijala aby tu zostal a ďalej chodil s Denisou. Všetko len nie takto.

Rozhodla som sa že navždy odídem z New Yorku. Všetko mi ho tu pripomínalo.

Zničil mi život...prestala som všetkým dôverovať  a pomaly ho začala nenávidieť.

Iba kvôli nemu sa teraz neviem s nikým normálne porozprávať bez toho aby som si na neho nespomenula a z úst sa mi nedrali vzlyky. Kvôli nemu začnem nový život, bez rodiny.

Nenápadne som zliezla dolu oknom a s batohom sa rozbehla na letisko.

Nevedela som sa rozhodnúť kam ísť. Najlepšie niekam do malého mestečka.

Očami som prebehávala najbližšie lety a rozmýšľala. Napadlo ma že by som sa vrátila  do Forksu, ale rýchlo som tú možnosť zahnala. Oči sa mi zastavili na smer Aljaška-Denali.

Skvelé pomyslela som si a v duchu ďakovala že za 2  dni budem mať 18.

Lietadlo mi išlo o chvíľu, takže som rýchlo bežala.

Kúpila som si lístok a nasadla do lietadla. Cesta bola pomerne rýchla a pohodlná.

Vystúpila som a zbadala rozprávkovú krajinu. Všade okolo boli krásne zasnežené lesy.

Prišla som ku budove s nápisom informácie.

Zaklopala som a vošla dnu. Vnútri stála malá pani s úsmevom na tvári.

„Dobrý deň , môžem vám pomôcť?“ spýtala sa ma a začala si ma premeriavať.

„No vlastne hľadám ubytovanie.“ povedala som potichu a prezerala si jej kanceláriu. Rýchlo niečo naťukala do počítaču a s úsmevom na mňa pozrela.

„A tu je niečo, chata na prenájom...na mesiac to bude 30 dolárov. Vsunula mi zmluvu pod ruku a načahovala sa ku mne s kľúčmi a mapou  v ruke.

Ďakovne som sa na ňu pozrela a s pozdravom som odišla.

Chata sa nachádzala v lese, ďakovala som za to . Možno takto sa mi podarí zabudnúť.

Bolo vidno že tu nikto dlho nebýval, masívne veľké skrine pokrýval prach a vzduch bol nevyvetraný.

Odložila som veci a vybehla do mesta, na vstupných dverách do krčmi bolo veľkým písmom  napísané že hľadajú pomoc.

Keď som otvorila dvere zhnusila som sa. Sedeli tam opitý chlapi a všetci sa na  mňa pozreli.

Už som chcela vybehnúť preč keď sa dotkol veľký chlap.

„Chceš tu pracovať?“ spýtal sa a ukázal ku pokladni.

So strachom som prikývla a sledovala ako sa priblížil a hodil mi zásteru.

„Budeš čapovať nie roznášať, chápeš?“ prikývla som a postavila za pult.

PO 3 mesiacoch.

Zazvonil mi budík a ja som ho so zlosťou vypla. Už prešiel dlhý čas odkedy som opustil domov. Veľakrát som rozmýšľala že zavolám mamine, len sa spýtam ako sa má. Vždy som túto myšlienku zahnala.

Vedela som že by to bolo pre mňa ťažké. Chýba mi tak veľmi vždycky sa mi nahrnú slzy do očí, viem že som jej mojim rozhodnutím  spôsobila bolesť možno ešte väčšiu ako tú svoju.

A nakoniec Edward, ktorý ma podviedol mal ma ako hračku, možno sa na mne celý čas smial, neviem. Ale jedným som si istá, neviním jeho za to čo mi spôsobil, ale seba za to ako som bola naivná a celý čas som verila. Za tie chyby som sa ponaučila a druhýkrát už snáď tú istú chybu nespravím.

Prechádzala som zasneženými ulicami Aliašky, ako každé ráno. Niekedy som v práci zostávala aj po noci. Bolo to tak ľahšie. Pozerať sa na tých ľudí, čo sa každý deň opíjajú a sú rovnako utrápený ako ja. Ale aj tak tu väčšina ľudí, boli šťastný. A hlavne boli milší ako v New Yourku.

Rýchlo som vbehla do krčmi a postavila sa ako zvyčajne na svoje miesto za pult.

„Isabella, konečne si tu už sme sa báli že nám bude musieť dať niekto iný.“ Zakričal na mňa môj šéf a koketne na mňa žmurkol. So smiechom som sa otočila.

Za tie 3 mesiace som sa tu so všetkými zoznámila. Bolo tu dosť málo ľudí takže to nebol problém.

Pomalým krokom som vyšla z krčmi a prechádzala tmavými uličkami medzi domami.

So sklonenou  hlavu  som si nevšimla stĺp a prudko do neho narazila a začala padať na zem, keď vtom ma chytili dve až neprirodzene studené ruky.

Pozrela som sa do koho som narazila a zbadala krásne blonďavé dievča s bledou pokožkou, ktorá sa dokonale hodila ku jej zlatým očiam.

„Prepáč nevšimla som si ťa.“ povedala s hlasom ako zvončeky.

„Nič sa nestalo.“ povedala som a snažila sa usmiať. Môj hlas sa mi zdal zrazu príliš hrubý.

„Som tu nová bývame hore v lese aj som sestrou, tak ak chceš tak príď, bolo by fajn niekoho to poznať.“ Zasmiala sa a stále sa pohrávala s vlasmi.

„A inač volám sa Tania.“ omámene som sa na  ňu pozerala a prikyvovala.

„ Moje meno je Bella a určite prídem.“ povedala som a sledovala ako pomaly odchádza preč

„Uvidíme sa!“ zakričala som a išla domov.

Pustila som si teplú vodu a čakala dokým sa vaňa úplne nezaplní.

Ľahla som si do nej a relaxovala.

Tanya, aké nezvyčajné meno, také staré. Napadlo ma .

Bola veľmi podobná Cullenovcom z našej školy, aj z nich boli všetci studený a krásny.

S nikým sa nebavili iba medzi sebou. Boli štyria dievča menom Alice vyzerala ako elfka.

Jasper vyzeral veľmi nebezpečne. Emmet bol zas veľký a naháňal strach a nakoniec bohyňa menom Rosalie.

Celú noc som rozmýšľala, bola som šťastná pretože zajtra je sobota takže nemusím skoro vstávať.

Vyliezla som z vane a išla si ľahnúť.

Konečne som nemyslela na Edwarda ale na niečo iné.

Ráno bolo zamračené ako väčšina dní v Denali.

Rýchlo som si na seba niečo hodila a odišla z domu.

Nebolo ťažké nájsť Taniin dom, pretože bol blízko pri mojom a bol veľký nato že Tania hovorila že býva iba so svojou sestrou.

Zaklopala som na dvere a v nich sa  nato objavila Tania.

„Bella!“ skríkla a objala ma.

„Bála som sa že neprídeš.“ povedala a uškrnula sa na mňa.

„Nenechala by som vás v tomto malom mestečku samé.“ vyšlo zo mňa rýchlo zatiaľ čo som si pozerala dom. Bol luxusne zariadený a dokonale zladený.

Zrazu po schodoch zbehla malá ale krásna dievčina.

„Bella toto je moja sestra Irina.“

„Teší ma.“ vyhŕkli sme obidve naraz a zasmiali sa.

Tanya o sebe veľmi nerozprávala, zdala sa mi čudná ako keby mala nejaké tajomstvo a tajila ho. Mne to nevadilo, nikdy som sa jej na to nepýtala. Každý ma niečo o čom sa mu nerozpráva dobre.

Netrvalo dlho a stali sa z nás dobré kamarátky.

Raz večer keď som spala u Tanii sa ma spýtala.

„Bella povedz mi niečo o sebe.“ pozrela sa na mňa s otázkou v očiach.

Znova som zacítila bolesť ktorá ma posledné mesiace trhala.

„Je to ťažké Tania, neviem že či som pripravená.“ povedala som potichu a smutne som sklopila hlazvu k zemi.

„Chápem, povieš mi to keď budeš pripravená.“ týmto zmenila môj názor.

Prečo by som o tom nemala rozprávať? Veď je to dávno za mnou.

Ničím to nenapravím a možno mlčaním sa to ešte viac zhoršilo.

A tak som jej povedala ako ma Edward opustil.

Celý čas na mňa hľadela súcitne a keď som skončila vrúcne ma objala.

„Vieš čo Bella?  podľa mňa bol ten Edward riadny pako že si nevybral niekoho tak úžasného ako si ty!“ povedala  to tak krásne že sa mi do očí začali valiť slzy.

„Ďakujem.“ povedala som cez plač a privinula ju bližšie ku mne.

„Ešte stále ho ľúbiš?“ spýtala sa ma ale neznelo to ako otázka.

„Veľmi“ vydýchla som a odtiahla sa od nej aby som ju celú nezamokrila.

„Ja som nikdy nikoho nemilovala.“ Zašomrala zrazu a na tvári mala bolestný výraz.

„Chcela by som niekoho stretnúť. Presne podľa mojich predstáv.“ Jemne som ju objala.

„Som rada, že už pred sebou nemáme žiadne tajomstvá.“  Zvískla som. Tania na mňa iba zahanbene pozrela.

„Bella, aj sa ti k niečomu priznám ale prosím neboj sa a sľúb že to nikomu nepovieš.“

„Sľubujem.“ povedala som nechápavo a začal ma chytať čudný pocit. Zamračila sa.

„Bella, ja som upír.“

--------------------------------

Shrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 6: