Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 11

31.01.2010 (09:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1586×

Jemne som mu vyzliekala oblečenie, až ostal v trenkách. Vzrušene sledoval každý môj pohyb a rukami drtil okraj postele. Jemne som sa o neho ošuchla a spod postele vytiahla šnúry.

Bolo mi jasné, že keby chcel, stiahne to malým ťahom, ale aj tak neprotestoval.

„Idem rýchlo na lov, keď sa vrátim budeme pokračovať... a zostaň tak, ako si!“ prikázala som mu.

„Nemôžem tu byť takto!“ protestoval. So smiechom som vybehla do lesa a začala môj lov.

Odchytila som prvú srnku, ktorú som zbadala a rozbehla sa spať k domu. Lov zbožňujem. Milujem tú rýchlosť pri behu... vždy sa cítim voľná. Dokázala som pri tom stráviť aj hodiny, ale dnes nie. Predstava, že ma v izbe čaká Edward, ma poháňala dopredu. Každým centimetrom, keď som sa k nemu blížila, som cítila väčšie napätie. Bola som z toho zmätená.

Keď som konečne vbehla do domu a rýchlo pozdravila Irinu, ktorá na mňa kývala zo sedačky, vybehla som na horné poschodie. Nervózne som kráčala po chodbe a cítila, ako mi tŕpne celé telo, keď som začula Tanyin hlas z našej izby. Izby, v ktorej ležal môj Edward.

„Takže ty máš zakázané z tadiaľto odísť?“ spýtala sa až príliš presladeným hlasom a ja som prekrútila oči.

„Hej, čakám, kým ma niekto zachráni,“ zasmial sa Edward a ja som znechutene sklopila hlavu.

„Tak to máš šťastie, že som ťa našla,“ zašepkala Tanya a v izbe ostalo zrazu ticho. Bolo mi jasné, čo tam robia a to som sa tam nemusela ani pozrieť.

Najhoršie bolo to, že som Edwardovi všetko verila. Verila som, že sa zmení a že ma naozaj miluje. Som naivná. Nevedela som, čo urobiť. Mala som chuť tam vtrhnúť a na mieste ich obidvoch zabiť. No na druhú stranu som chcela proste odísť a tváriť sa, že o ničom neviem len preto, aby sme sa s Edwardom nerozišli. Zmätene som zaklepala hlavou a vybrala sa spať do obývačky, kde som si sadla k Irine, ktorá na mňa ľútostivo hľadela.

„Asi si proste nie sme súdení,“ zašepkala som smerom k nej a ona na mňa pozrela.

„Chcem sa ti ospravedlniť aj za Tanyu,“ povedala a sklonila hlavu.

„Teba by to trápiť nemalo, ale ju áno. Tvárila sa ako moja najlepšia kamarátka a pritom ma zradila,“ vyprskla som na ňu a hneď nato to oľutovala.

„Prepáč. Nechcela som na teba vybehnúť, len ma to hnevá,“ vysvetlila som jej a ona na mňa chápavo hľadela.

„Možno by si proste mala na Edwarda zabudnúť. Mala by si si nájsť niekoho kto si ťa zaslúži. A nie sa tu ľutovať kvôli Edwardovi, ktorý zrejme pretiahne všetko, čo mu príde do cesty,“ povedala a pritom nechápavo krútila hlavou.

„Vieš čo? Máš pravdu,“ povedala som nadšene a usmiala sa na ňu.

„Ukážem Edwardovi, o čo prišiel,“ dokončila som a Irinu objala.

Ešte chvíľu sme tam tak sedeli, keď zrazu zo schodov vyšla Tanya. Najprv sa zatvárila prekvapene, keď ma zbadala, ale hneď nato nahodila samoľúby výraz a zákerne sa na mňa usmiala.

„Kto so mnou pôjde na nákupy?“ spýtala sa, akoby sa nič nedialo. Irina sa na ňu zhrozene pozrela a prevrátila oči.

„Ja určite nie,“ zašepkala a odišla do kuchyne. Tanya za ňou chvíľu nechápavo hľadela a potom sa s úsmevom otočila na mňa.

„Ideš Bella?“ spýtala sa a ja som jej úsmev oplatila.

„Prečo nie.“

Zasmiala som sa a ona vypúlila oči.

„T-tak ja sa idem obliecť,“ zakoktala, keď sa konečne spamätala z toho šoku a vbehla do svojej izby. Znudene som sedela na gauči a rozmýšľala nad tým, čo som teraz urobila. Mala by som ju nenávidieť a nie s ňou ísť na nákup. Možno je to kvôli tomu, že chcem, aby si mysleli, že ma netrápi, čo medzi nimi je. Ale pravdou je, že ma to trápi... až príliš.

Z rozmýšľania ma vyrušil Edward, ktorý práve išiel po schodoch.

„Tanya... kde je tak dlh...?!“zasekol sa v strede vety, keď ma uvidel.

„Ty si už tu?“ spýtal sa nechápavo a so záujmom na mňa hľadel.

„Mala si prísť za mnou... pamätáš?“ povedal, keď zbadal, že mu neodpovedám.

„Ja som za tebou išla,“ povedala som a uvidela, ako stŕpol. Svaly sa mu napli a privrel oči.

„Kedy si za mnou bola?“ spýtal sa so strachom v hlase a ja som sa pozrela na hodinky.

„Asi pred hodinou, keď ste iba začínali,“ povedala som a nahodila úsmev. Edward zdesene otvoril oči a pozrel na mňa.

„Hovoril som ti, aby si ma tam nenechávala,“ bránil sa a ja som si povzdychla.

„Takže teraz je to moja vina?“ spýtala som sa prekvapene.

„Nie, len si ma tam nemala nechávať,“ upozornil ma znova.

„To mám s tebou byť každú sekundu, aby si niekoho nepretiahol?“ spýtala som sa ho stále pokojným hlasom a sledovala, ako sa zamyslel.

„Áno... možno keby sme urobili všetko preto, aby sa to nestalo,“ zašepkal a ja som sa ironicky zasmiala.

„Dobre,“ povedala som a on na mňa nechápavo pozrel.

„Tak mi potom dovolíš, aby som ťa vykastrovala?“ povedala som vážne a on vypleštil oči.

„Nemusela si to zasa brať doslova,“ zamrmlal a oči sklopil k zemi.

„Tak potom sa už nemáme o čom rozprávať,“ povedala som rozhodne.

„Asi nie,“ zašepkal a vybral sa naspať do izby. Bolestne som zavrela oči. Bola som si istá, že keby som teraz bola človek, tak by som plakala. Hlavu som si skryla do rúk a vzlykla.

„No tak ideme?“ ozvala sa zrazu Tanya. Rýchlo som sa zdvihla a nasledovala ju k autu.

Pomaly som nasadla na sedadlo vedľa nej a sledovala, ako sa auto rozbehlo.

Celú cestu bolo ticho. Teda ja som bola ticho. Tanya stále niečo kecala o nových trendoch a čo si kúpi. Ja som bola myšlienkami úplne inde a iba jej prikyvovala na otázky.

Keď sme konečne zastavili pred nákupným centrom, rýchlo som vyšla z auta a vybrala sa ku vchodu. Tanya išla celý čas za mnou a niečo si pre seba mrmlala.

Zrazu ma chytila za ruku a vtiahla do nejakého obchodu s oblečením. Unudene som prechádzala výkladmi a občas som sa aj v niečom prehrabla.

„Bella! Poď sem,“ zakričala z niekadiaľ Tanya a ja som stŕpla. Rýchlym krokom som sa vybrala ku šatniam a do jednej skočila, no do niekoho som narazila. Prekvapene som vzhliadla a pred sebou uvidela muža, vlastne upíra. Bol vysoký, bledý a mal krátke hnedé vlasy. V podstate bol krásny, ale ktorý upír nie je. No na toho debila, kvôli ktorému sa trápim nemal.

„Ahoj.“ Zasmial sa a ja som sa na neho nervózne pozrela.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a snažila sa usmiať.

„Asi som ti vbehla do kabínky, čo?“ spýtala som sa zahanbene a on sa pousmial.

„No, vlastne sa tu schovávam pred svojou sestrou, ktorá je maniačka do nákupov.“ Vysvetlil mi a prehrabol si vlasy.

„A ty čo tu?“ spýtal sa a ja som si vzdychla.

„Ja sa tu schovávam pred jednou otravnou blondínou,“ zasmiala som sa a on vykukol z dverí.

„No, žiadnu blondýnu nevidím, ale svoju sestru hej,“ vzdychol a zatváril sa nešťastne.

Zrazu sa dvere otvorili a v nich stála mala upírka s nakrátko ostrihanými vlasmi.

„Ahoj.“ Pozdravila ma milo a usmiala sa.

„Som Alice,“ podala mi ruku a ja som ju chytila.

„Bella,“ zašepkala som a pozrela sa na toho chalana.

„Daniel,“ zamrmlal zahanbene.

„No takže teraz ideš so mnou, veď si nemáš čo obliecť,“ povedala karhavo a chytila ho za ruku. Smiala som sa keď sa Daniel chytil tyče a nechcel sa pustiť, no Alice ho nakoniec z tadiaľ odtrhla. Posledný krát som mu zamávala a sledovala ako odchádza.

„Bella!“ zakričala zrazu Tania.

„Všade som ťa hľadala,“ povedala a usmiala sa. Ja som iba prevrátila oči.

„Aj ja teba,“ povedala som ironicky a vybrala sa ku nejakému oblečenie. Schmatla som prvú vec, ktorú som chytila a vložila to Tanii do rúk.

„To to sa mi páči,“ zamrmlala som nezaujato a ona si to znechutene prezrela.

„Veď je to ako seniorská móda,“ povedala, no nakoniec to išla zaplatiť.

Keď sa tento deň konečne skončil a mi sme sa vrátili domov, tak som v duchu ďakovala bohu.

Zničene som si sadla vedľa Iriny, ktorá sa smiala na mojom výraze.

„Kúpila si si niečo?“ spýtal sa Edward a opatrne na mňa hľadel.

„Hej,“ odvrkla som a on sklopil oči.

„A zabavila si sa?“ skúsil to znova.

„Hej,“ zamrmlala som znova a on už zostal ticho. Irina sa zrazu postavila a odišla preč. Nervózne som klepkala nohou, keď som si uvedomila, že som s ním sama. On na mňa tiež nervózne hľadel.

„Myslím, že by som mal ísť na lov,“ skonštatoval a ja som prikývla.

„To je dobrý nápad,“ povedala som a on si vzdychol.

„Bella, mne je to vážne ľúto. Ani nevieš ako ma to ničí, keď sme pohádaný. Keby som mohol spraviť čokoľvek aby si mi odpustila, spravil by som to,“ zašepkal smutne a prepichoval ma pohľadom.

„Len mi prosím odpusť,“ povedal a ja som nevedela ako reagovať.

„No...“ zamrmlala som a rozmýšľala.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak ako sa vám páčil tento diel? dúfam že mi tu necháte komenty, aby som vedela, koľko ľudí to ešte ćíta.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 11: