Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 10

18.11.2009 (18:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1361×

Bežala som po lese až som  zastavila na lúke. Bola krásna. Slnko mi zalialo kožu a ja som s úžasom sledovala ako trblieta.  Počula som ako Edward dobehol a zastal. Otočila som sa a pohľad mi zastal v jeho krásnych očiach. Nikdy som nevedela pochopiť ako môže byť niekto tak krásny. Cítila som ako sa ku mne pomaly dostáva jeho vôňa. Zhlboka som sa nadýchla a usmiala sa. Edward na mňa nechápavo pozeral a čakal čo urobím.

Síce mi ubližuje ale aj tak ho ľúbim a nikdy neprestanem. Nič nezničí moju lásku k nemu na to je až príliš silná.

Jedným krokom som priskočila k nemu a ruky mu položila na jeho pevnú hruď.

Chvíľu sme tam iba stáli a pozerali si do očí. Nechcela som tento  moment prerušiť, ale veľmi som po ňom túžila. Keby som bola človek určite by sa mi od nervozity triasli ruky.

Naše pery sa pomaly začali približovať k sebe až som cítila jeho dych na tvári.

Vzal mi tvár do dlaní a jedným prstom mi obkresľoval kontúru pier.

Následne ma opatrne pobozkal. Aj ako upír som cítila ako sa pri jeho dotyku moje telo celé rozochvelo. Znova spojil naše pery a začal ma bozkávať. Jazykom mi prechádzal po perách a ja som vzrušene vzdychla. Položil ma na  zem a jeho ruka putovala po mojej nohe spolu s nohavicami. Všetko robil neuveriteľne jemne. Narábal so mnou ako s porcelánovou bábikou ktorá sa mu rozbije. Jeho ruky študovali moje telo. Každý kúsok tela. Opatrne mi prechádzal po jamke medzi prsiami a nakoniec na ňu priložil svoje pery.

O chvíľu som ležala vo spodnom prádle a on stále oblečený.

Ladne som sa  nad neho prehupla tak aby som bola nad ním. Lišiacky sa usmial a čakal.

Bol taký dokonalý. Jeho telo, tvár. Pochytila ma závisť  keď som si predstavila  s koľkými to už zažil. Zrazu moje odhodlanie kleslo. Čo keď sa mu to nebude páčiť, teraz to bude moje poprvé s mužom ktorý ma ani nemiluje. Všimol si moje zaváhanie. Jemne sa posadil tak aby som si hlavu oprieť o jeho hruď.

„Čo ťa trápi Bella?“ jemne ma pobozkal na čelo.

„Ja si nie som istá. Asi sa bojím, že ma zasa  odmietneš.“ povedala som zamyslene a čakala na jeho reakciu. Ako človek by som už mala slzy v očiach.

Svaly sa mu napli a ja som cítila ako  znervóznel.

„Bella mne je to hrozne ľúto ja viem, že mi asi nikdy neodpustíš. Ver že tie dni keď si sa mnou nerozprávala boli pre mňa utrpením... prosím povedz mi... budeš mi schopná odpustiť?“

Nedokázala som mu povedať nie. Na dôkaz som ho zľahka pobozkala.

Usmial sa a zašepkal moje meno.  Z jeho úst znelo tak krásne.

Možno mi klame. Na tom mi až tak nezáleží, chcem ho celého...chcem mať iba pre seba.

Na tvári mal nechápavý výraz, keď som ho pritlačila k zemi.

„Bella nemusíme ak nechceš.“ odtiahol sa.

„Chcem!“ odvrkla som  a za golier som si ho pritiahla k sebe.

„Čo tak navštíviť našich známych vo Forkse?“ navrhla Irina. Asi za mesiac sa musíme sťahovať, pretože ľuďom sa už zdáme byť stále rovnaký a Forks je podľa mňa dokonalé miesto pre nás, keďže slnko sa tam moc neobjavuje.

„Možno ma tam spoznajú, bývala som tam.“ povedala som a hlavu si oprela o Edwarda, ktorý sa hral s mojimi vlasmi. Jemne som ho pobozkala a on sa žiarivo usmial.  Tania nesúhlasne zavrčala a zúfalo sa pozerala na Edwarda, ktorý sa jej poslednú dobu vyhýbal. Mala som Taniu rada a nechcela som aby trpela, ale teraz hráme rovnakú hru.

„Niečo vymyslíme.“ zamyslela sa Irina a začala vstávať.

„Edward potrebovala by som s niečím pomôcť, prídeš?“ žmurkla Tania na Edwarda.

Pretočila som očami a viac sa na Edwarda zvalila, aby som mu jasne dala najavo môj nesúhlas. Zmätene na mňa pozeral.

„Inokedy, teraz mám prácu.“ povedal tvrdým hlasom. Tania sa nesúhlasne zamračila.

„Budem v izbe Edward, príď mi pomôcť myslím že by ťa to mohlo zaujímať.“  zvodne sa usmiala a odbehla do svojej izby.

Nechápavo som sa pozrela na Edwarda. Celý bol stuhnutý a na tvári mal nečitateľný výraz.

„Ty tam chceš ísť.“ zašepkala som smutne.

„Klamal by som keby som povedal že nie. Ťahá ma to tam.“ otočil sa a pobozkal ma na pery.

„Skús ma nejak rozptýliť nech na to nemyslím.“ lišiacky sa na mňa usmial.

Zasmiala som sa. „Ty si nedáš pokoj!“ vyslovila som zreteľne.

„Hlavne ma nenechávaj samého.“ Zašomral.

„Prečo by si nemohol byť sám?“ povedala som nechápavo.

„Nechcem byť s ňou sám. Asi by som to nezvládol.“ sklopil hlavu a smutne pozeral do zeme.

Nechcela som aby bol smutný, vždy cítim bolesť s ním.

„Ach ty môj zvodca.“ Zašepkala som mu do ucha a žmurkla na neho.

Rýchlo som sa postavila a zatiahla ho do našej izby.

Rukami som ho sotila na posteľ a sledovala jeho prekvapený výraz. Pomalým pohybom som sa k nemu blížila a videla mu na očiach vzrušenie.

Jemne som mu zvliekala oblečenie až ostal v trenkách. Vzrušene sledoval každý môj pohyb a rukami drtil okraj postele. Jemne som sa o neho ošuchla a spod postele vytiahla šnúry.

Bolo mi jasné že keby chcel stiahne to malým ťahom, ale aj tak neprotestoval.

„Idem rýchlo na lov, keď sa vrátim budeme pokračovať... a zostaň tak ako si!“ prikázala som mu.

„Nemôžem tu byť takto!“ protestoval. So smiechom som vybehla do lesa a začala môj lov.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 10: