Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírska bolesť - 5. kapitola

12.03.2011 (19:15) • Mija • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1192×

5. kapitola

Chuť krvi – neporiadok predsa nemôže vyvolávať pocit domova.

Hľadala som odpovede na svoje otázky. Na všetky sny, spomienky... Ale akosi mi to nechcelo do seba zapadať. Písala som si do hliny na zemi konárikom, ktorý už aj tak bol napoly zlomený.

W – purpurové črepy, kričanie – fialové oči, upírčiatko – čierne vlasy...

Nejako som sa na to nedokázala sústrediť. Snažila som sa tomu prísť na kĺb. Bola som unavená ako nikdy. Nedokázala som ovládať svoju ľudskú únavu. Tak dávno som nebola unavená, že som ani nevedela rozpoznať únavu od vyčerpanosti. Čierny rok nás všetkých očividne zasiahol.

Niečo do mňa zozadu narazilo. Teda vlastne ma to zhodilo. Dopadla som tvárou do hliny. Snažila som sa postaviť, ale niečia ruka ma ešte viac pritlačila do hliny. Celou silou som sa vyrovnala. Nepriateľa to odhodilo. Posledné, čo som videla, bol záblesk čiernych vlasov s červeným melírom. Wendy...

Pochopila som, že to tu asi nie je až také bezpečné, ako som si myslela. Vzala som si veci (čo bola iba čierna mikina) a rozbehla som sa k domu. Netrvalo dlho, kým som sa tam dostala. Zastala som predo dvermi.

Dávno som neklopala na žiadne dvere. Jednoducho som vošla. Nebol to problém. Nikdy som s tým nemala problém. Vytrhnúť dvere či okno, rýchlo a bezbolestne usmrtiť a potom vycucať krv. Aspoň som nebola tak krutá. Dovolila som ľuďom, aby tú bolesť necítili a zabila som ich skôr, než som ich vycucala, takže tú bolesť istotne necítili.

Pripomenulo mi to, že som už dávno nejedla žiadnu ľudskú krv. Vbehla som do domu už zo slinkami na jazyku. Než som stihla zareagovať, začala som sa cítiť trápne. Hneď, čo som vošla dnu, obrátilo sa na mňa osem hláv a celú si ma premerali.

„Si v poriadku?“ spýtala sa následne Alice a mňa to potešilo. Aspoň mala o mňa starosť.

Začervenala som sa pri spomienke na to, prečo som si myslela, že sa na mňa nahnevala. V podstate sa na mňa ani nemala kvôli čomu nahnevať. Priatelia sa objímajú, keď sa ten druhý bojí. Nikdy pred tým jej to nevadilo. Možno ju to iba trochu vykoľajilo, lebo Jasper bol jej chlapec. Iba trochu žiarlila.

Ďalšia vec, ktorá vo mne vyvolala smútok. Ja som nikdy s nikým nechodila a moja sestra si už kto vie ako dlho nažívala sa Jasperom. Ona mala šťastie, ja som skončila ako čierna ovca.

Nepatrila som do tejto rodiny a akceptovala som všetko – či už sa na mňa nahnevali, či na mňa kričali alebo niečo podobné. Ja som k nim nepatrila. Všetci boli vegetariáni a ja som pila ľudskú krv a toho zlozvyku som sa nechcela zbaviť. Oni mali strach o všetkých navzájom a mne bolo jedno, čo sa im stane. Prijali ma medzi seba, ako keby som k nim patrila od narodenia a ja som ich v duchu posudzovala aj v zlom. Zapáčila som sa im a ja som im všetko iba zťažovala. Nepatrila som sem. Oni dokázali prijať kohokoľvek. Ja som nedokázala do svojho života dostať nikoho.

Prikývla som. Hanbila som sa za svoje správanie a aj za myšlienky. Ale tentoraz som tomu nedokázala odolať. Mala som strašnú chuť na krv. Na ľudskú krv. A jedna sa nachádzala aj v izbe. Môj nos to veľmi dobre zachytil a zbiehali sa mi slinky ako divé. Mala som obrovskú chuť skočiť ku Belle a zahryznúť sa jej do toho krku. Vysať ju a zabiť. Nanešťastie som sa neovládla a predsa len som tam skočila.

Chytila som ju a pritlačila ku stene. Neuvedomovala som si, že na mňa všetci kričia a že sa k nám Edward snaží dostať. Bella kričala a ja som si to vychutnávala. Každú sekundu a každý nádych bol pre mňa neskutočne vábivý. Zahryzla som sa do jej krku. Začala som ťahať. Bola to úžasná krv. Sladká, slaná, kýslá, horká... všetko dokopy. Jednoducho dokonalá. Vycucávala som z nej všetku. Bola to jedoducho droga. Nedokázala som sa toho zbaviť. Dokonalá slasť. Vycúcavala som z nej všetko. Jej krik ma iba posilňoval. Márne sa ma snažila odtlačiť. Bola som silnejšia. Tá chuť. Zaryla som zuby hlbšie, až som sa cítila, ako keby boli iba pár milimetrov od seba. Jej krv ma posilňovala. Nikdy v živote som nepila takú úžasnú krv. Nevedela som jej prísť na názov. Ako keby sa všetky spojili.

Z tranzu ma vytiahol Edward, keď ma odhodil na druhú stranu. Utrela som si ústa. Uvedomila som si, že som urobila niečo hrozné. Všetci na mňa hľadeli. Niektorí nahnevane, niektorí prekvapene. Edward vrčal. Jediný Jasper nevyzeral takmer nijako. Mal kamennú tvár, z ktorej som nevedela nič vyčíťať. A na Alicinej tvári sa objavila slzička.

Zahanbene som sa otočila a vybehla na poschodie. Zabuchla som za sebou dvere a hodila sa na posteľ. Nevedela som koho to bola izba, ale uvedomila som si, že moja nie.

Žalúzie boli zatiahnuté a v izbe bola tma. Moje oči v tme rozoznali, že izba je rozhádzaná a určite aj plná – nie tak ako tá moja. Po zemi sa váľalo oblečenie, fľaše od piva, knihy, zošity, elektronika – proste tam toho bolo veľa. No cez to, to vyvolávalo pocit domova. Hlavu som si zaborila do vankúša. Bola to úžasná vôňa. Zrazu som pochopila kto tu býva.

Jasper.

Uvedomila som si, že v tejto izbe sa cítim ako doma. Nechápala som to. Neporiadok predsa nemôže vyvolávať pocit domova.

Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírska bolesť - 5. kapitola: