Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - pohľad Vivien

19.11.2011 (14:30) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2291×

Pohľad Vivien

Vivienin pohľad v tom istom čase:

Edward mi okolo ramien dal ruku a pritiahol si ma k sebe. Usmiala som sa a zavrela oči. Edward sa podo mnou zavrtel a ja som z pod neho vyšla. On sa zdvihol a odišiel sa do kúpeľne osprchovať. Spustila som hlavu do perín a znova ma oviala tá úžasná vôňa môjho milenca.

Milenca. Pri tom slove sa mi v mysli, na moje prekvapenie, objavil obraz hnedovlasého dievčaťa. Isabelly. Pri tom mene som znechutene zavrčala. Aj keď už bola po smrti, stále som ju nenávidela. Ja viem, som bezcitná, ale keď ten malý Harry bol taký krásny.

Smutne som vzdychla do prikrývky a spomenula si na to, keď som ho prvýkrát videla...

„Nie, ja do Volterry nepôjdem!" zakričala som na celý dom a zlostne si dupla nohou.

„Bože, Vivien! Ty si fakt až taká hlúpa, že nedokážeš pochopiť jednu vec?! Nechápeš, že Aro oslavuje so svojou manželkou výročie a že tam ísť musíme?!" zakričala na mňa Alice. Nazlostene som sa na ňu pozrela. Ona sa iba popod fúzy usmiala, ale ihneď to zakryla nazlosteným výrazom.

S Alice sme sa doslova nenávideli. Vošli sme do vlasov pri každej príležitosti. Dokázali sme sa pohádať aj na tom, kto bude šoférovať do školy. Ona do Volterry chodila skoro stále. Trávila hrozne veľa času pri tom parchantovi.

Počula som, ako ku mne pristúpil Edward a upokojujúco ma objal.

„Neboj sa, Vivien. To zvládneš," zašepkal mi do vlasov. Edward o mojich pocitoch vedel a chápal ma. Ale jeho pocity som nepoznala. Nikdy mi o nich nepovedal a ani sa nechystal.

Zničene som mu padla do náruče a on ma odniesol do spálne...

... Obrovský hrad sa nado mnou mohutne týčil. Bol taký obrovský, až som dostala strach. Nevyžarovalo z neho nič dobré a dokonca sa mi zazdalo, že má oči.

Alice ale asi strach nemala, pretože s úsmevom na tvári sa rozbehla do hradu a rýchlo otvorila jeho dvere. Pomaly sme sa vybrali za ňou. Oslava bola v plnom prúde a všade bolo plno upírov. Stále sme nasledovali Alice a ja som pevne zovrela Edwardovu ruku v tej svojej. Ten na mňa uprel svoj prenikavý pohľad a snažil sa ma trochu povzbudiť.

Alice prudko zahla do uličky a mne sa zdalo, že to tu pozná naspamäť. V tej uličke nebol nikto okrem nás. Zrazu sa chodbou ozvalo niečo zvláštne. Bolo to akoby plakalo dieťa... až po chvíli som si uvedomila, že to je dieťa. Alice ešte zrýchlila a my sme pravdaže išli ako tupci za ňou.

Otvorila posledné dvere na konci chodby a bez akéhokoľvek zaklopania, alebo zaváhania, vošla do izby. Všetci vošli za ňou, len ja som pred dverami otáľala. Onedlho som začula z izbe hlasné vzdychnutie. A ešte viac som sa zľakla. Keďže som Edwarda držala za ruku, ani on nemohol vstúpiť. A bolo vidieť, že chcel. Prekvapene sa na mňa otočil.

„Sľúb mi, že ma budeš aj naďalej milovať," zašepkala som a až keď mi povedal, že sľubuje, bola som schopná vojsť.

V izbe bolo plno hračiek, ktoré sa buď povaľovali po zemi, alebo niekde na skriniach. Ale čo ma upútalo viac bolo dieťa v Alicinom náručí. Alice sa hrala s jeho kučeravými vlasmi a šťastne ho objímala. A vtedy sa dieťa otočilo a zahľadelo sa na mňa.

Začal ma prepaľovať pohľadom a aj napriek tomu, že bol ešte hrozne malý, mi prišiel hrozne rozumovo vyspelý. A náhle sa vo mne prebudilo niečo, o čom som ani nevedela. Materský pud. Aj keď som vedela, že Bella je už mŕtva, prebudila sa vo mne závisť. Ona má úžasného syna a ja nemám nič...

„Vivien..." povedal Edward. Určite začul moje myšlienky, ale ja som si ho nevšímala.

Ja nemám nič... nič...

„Vivien!" zopakoval Edward a chcel ma zachytiť, ale ja som sa mu vytrhla a utiekla z izby...

Vedľa mňa si niekto sadol a ja som zdvihla pohľad. Sedel tam Edward a zachmúrene si ma prezeral. Určite sa mi pozrel do hlavy. Usmiala som sa.

„Som v poriadku, Edward," zašepkala som a nechala ho nech ma objíme.

„Určite?" spýtal sa ma. Usmiala som sa. Vždy je taký starostlivý. Ani si to nezaslúžim...

„Zaslúžiš si to," protirečil mojim myšlienkam. Zaklonila som hlavu a začala sa smiať.

„Vieš o tom, že ťa milujem," povedal a lišiacky ma zvalil na posteľ, „a aj ti to dokážem..."

koniec

Aj túto časť napísala Alsee. Venujem ju všetkým, ktorí túto poviedku čítali a komentovali. Snáď zostane niekoľko komentárov aj pre tento diel.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - pohľad Vivien: