Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 7. časť

14.08.2011 (19:45) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2974×

7. časť

„Ahoj, volám sa Vivien. A ty?“ predstavila sa.

„Bella,“ šepla som a stisla jej ruku. Bola biela a ľadová, presne tak, ako som očakávala.

„Nechceš si ísť po prednáške niekam sadnúť? Ja dnes už nič nemám.“ V tvári mala rovnako nadšený výraz ako Alice pri zmienke o nákupoch. Toto dievča si ľahko našlo priateľov. Prečo sa chce kamarátiť s takým outsiderom ako ja? Možno som vážne magnet na problémy. Hlavne na upírov! Myslela som si, že v tomto slnečnom meste žiadneho nestretnem, ale opak bol pravdou.

Pozrela som sa von oknom. Bolo zamračené. To som nechápala. Jasne som si pamätala slnečné lúče, ktoré ma sprevádzali pri ceste na univerzitu.

„A čo impresionizmus? Chceš vynechať prednášku?“ spýtala som sa, ale moja nová kamarátka len mávla rukou.

„To mám v malíčku! Tak poď už!“ vyskočila zo stoličky a ťahala ma so sebou.

Ani som si nestihla všimnúť, že prednáška skončila.

Vivien ma vzala do obrovského nákupného centra. Začala som mať obavy, že sa z nej vykľuje rovnaký nakupovací maniak ako z Alice, ale Vivien zabočila do malej uličky na prízemí, kde sídlili rôzne kaviarne a bufety.

„Objednaj si niečo!“ prikázala, keď sme sa konečne posadili. Prirodzene, boli sme v tej najlepšej a určite najdrahšej v celom Houstone.

Objednali sme si dve kávy so šľahačkou. Bolo mi divné, prečo si upírka objednáva kávu, ale rozhodla som sa pozorovať ju. Rozprávali sme sa, lepšie povedané Vivien kládla otázky a ja som odpovedala. Sústredene som ju pozorovala a všimla som si, že aj keď si prikladala šálku k ústam, kávy neubudlo. Keď o niekoľko minút prišiel čašník, kávu jej zobral. Šokovane som naňho pozrela. Ani sa neopýtal, či smie. Akoby tá šálka bola prázdna!

Pozrela som sa ňu a pozornejšie si ju prehliadla. Bola vysoká asi ako ja a krásne štíhla. Vlasy čiernej farby mala ostrihané na mikádo a zľahka premelírované červenou farbou. Jej chôdza bola ladná, akoby už niekoľko rokov chodila na balet. Žiadny obyčajný človek takou chôdzou nedisponoval! Na sebe mala oranžové tričko na ramienka, tenkú sukňu bledomodrej farby a biele sandále. Celkovo pôsobila veľmi príjemným dojmom, takže nečudo, že sa pri nás ľudia zastavovali a pozerali na ňu. Najmä muži!

A Vivienin „výsluch“ pokračoval.

„Máš súrodencov?“ spýtala sa.

Pokrútila som hlavou. Kedysi som mala. Nie biologických, ale na tom nezáležalo. Vlastnou hlúposťou som prišla o celú rodinu. Chcelo sa mi plakať.

„Ja mám dvoch bratov a dve sestry. Ale teraz sú vo Washingtone, kde má otec ordináciu. Je chirurg, vieš?“ vysvetlila. Trhlo mnou tak, že polovica kávy skončila na mojej novej sukni.

„Došľaka!“ zjojkla som.

Káva pálila ako čert.

„Ukáž!“ pristúpila ku mne a zotrela kávu bielou servítkou. Vzápätí mi položila ľadovú ruku na stehno. Bol to príjemný pocit pre moju obarenú pokožku. Rozhodla som sa pre posledný pokus. Na deväťdesiat deväť percent som si bola istá, že Vivien je upír. Vzala som si z tašky jablko a akoby náhodou som ho nechala spadnúť. Okamžitá reakcia! Vivienina ruka sa bleskovo vymrštila, takže jablko ani nestihlo nedopadnúť na zem.

„Prepáč,“ ospravedlňovala som sa. „Dnes som akási nešikovná. Všetko mi padá z rúk,“ dodala som. Keby len vedela, že nešikovná nie som len dnes, ale po celý život!

„To nič! Občas sa to stáva každému.“ povedala a usmiala sa na mňa. „Jasné, len tebe nie!“ pomyslela som si, keď som si jablko brala späť. „Náhodou“ som sa dotkla jej pokožky. Ľadová ako vždy!

Pozerala sa mi do očí, a tak ma doslova priklincovala na miesto. Mala som dojem, že mi vidí až na dno duše. Našťastie jej zazvonil telefón. Okamžite ho zdvihla.

„Áno, zlato. Už idem. Som v obchodnom dome s mojou novou kamarátkou,“ povedala a zaklapla telefón. Obrátila sa na mňa.

„Musím ísť. Čaká ma priateľ,“ dodala na vysvetlenie a zamávala na čašníka. Chcela som zaplatiť, ale Vivien ma predbehla.

„Zajtra neprídem. Idem s bratmi kempovať,“ povedala, keď sme vychádzali z obchodu. „Otec si zobral voľno a prídu ma pozrieť.“

„Aha,“ prisvedčila som. Vedela som si predstaviť, ako ten ich „kemp“ vyzerá. Veľa medveďov a zopár púm.

„Tamto je môj priateľ,“ zašvitorila. „Tak sa maj!“ povedala, pobozkala ma na líce a odbehla. Obzrela som sa a už druhýkrát  som mala pocit, akoby som zamrzla na mieste. Na vlastné oči som videla, ako sa Vivien vrhá do náručia chlapcovi s bronzovo zafarbenými vlasmi. Chlapcovi, ktorého som dôverne poznala.

koniec 7. časti

6. kapitola 8. kapitola

Vzhľadom na to, že som pracovne vyťažená, ďalšia časť bude až o týždeň.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 7. časť: