Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 14. časť

07.10.2011 (17:00) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 2494×

14. časť

Rozhovor

Bellin pohľad

Celý nasledujúci týždeň som sa pokúšala nájsť si prácu, ale bez väčšieho úspechu. Prirodzene, Jenny sa na mňa hnevala, pretože teraz musela celý nájom platiť ona sama. Preto som bola šťastná, keď sa mi konečne podarilo nájsť si prácu čašníčky v novootvorenej reštaurácii v centre mesta. Nastúpiť som mala začiatkom mesiaca.

A sny, prirodzene, pokračovali. Každú noc sa mi snívalo o Harrym. Každú noc sme sa milovali a preberali rôzne témy na rozhovory. Z nich som ľahko pochopila, že Harry musí pracovať pre Volturiovcov. Samozrejme, ak nebol len výplodom mojej bujnej fantázie.

Spočiatku som mala obavy, či moja nemotornosť nebude prekážkou v mojej práci, ale napokon sa táto skutočnosť ukázala ako neopodstatnená. Zdá sa, že som nakoniec nebola také nemehlo, ako som si myslela.

Toho dňa som sa zobudila na nezvykle veľkú bolesť hlavy. Najradšej by som ostala v posteli, ale mala som rannú službu, takže mi nezostávalo nič iné, len si vziať panadol a vyraziť. V takomto stave by sa jazdenie autom rovnalo samovražde (alebo vražde, ak prihliadame aj na ostatných účastníkov dopravy), takže som sa rozhodla ísť do práce pešo. Dúfala som, že chladný ranný vzduch pomôže mojej hlave.

Ale nepomohol. Moja migréna sa stupňovala šialeným tempom. Sadla som si na najbližšiu lavičku a oprela hlavu mramorový stĺp.

„Je vám dobre, slečna?“ ozval sa hlas nado mnou.

„Jasné, som okej,“ prisvedčila som a pomaly som sa zdvihla na odchod.

Neviem ako som šla ďalej. Neviem ani to, ako som vkročila do vozovky. Posledné, čo si pamätám, bol škripot bŕzd a náraz. A potom moje telo preletelo cez kapotu.

Zacítila som niečí dotyk, ktorý mi nečakane spôsobil bolesť. Začula som hlasy, ale nerozumela som, čo hovoria. Chcela som sa prebrať, ale otvoriť viečka bola pre mňa nadľudská úloha. Tá bolesť bola strašná, napriek tomu som nevedela určiť, čo ma bolí. Potom som opäť začula hlasy, ale tentokrát som im už rozumela.

„Členok našťastie nemá zlomený, takže si to nevyžiada dlhšie liečenie,“ povedal hlas, ktorý bol medom pre moje uši.

„Ale bude v poriadku?“ spýtal sa ustarostene ženský hlas.

„Otvorí oči o 5, 4, 3, 2, 1, teraz!“ Začula som iný ženský hlas nad sebou a prudko som otvorila oči. Nado mnou stál blonďatý anjel, v ktorom som spoznala Carlislea. Po jeho boku stáli Esme a Alice.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa a pokúsila sa posadiť.

„Zostaň ležať!“ prikázala Alice.

Vedela som, že nemá zmysel sa s ňou hádať, a tak som si ľahla naspäť.

„Zrazilo ťa auto. Vodič povedal, že si mu skočila priamo pod kolesá,“ povedala Esme.

Začínala som si spomínať.

„Ach, áno, rozbolela ma hlava, tak som sa vybrala do práce pešo...“ začala som vysvetľovať, ale Alice ma prerušila.

„Ty si šla do práce, keď si mala migrénu?“ začala vysokým sopránovým hlasom, až som si musela prikryť uši.

„Peniaze nerastú na stromoch a ja nevidím, aké pohyby budú na svetových burzách,“ vrátila som Alice jej výčitku.

Upírka urobila grimasu, ale nepovedala ani slovo.

„Zajtra pôjdeš na CT vyšetrenie,“ povedal Carlisle. „Aby sme mali istotu,“ dodal, keď videl môj pohľad.

Roztriasla som sa od strachu. Snáď sa nádor nevrátil.

„My už pôjdeme, Bella. Oddýchni si,“ povedala Esme, keď sa zdvíhala na odchod. Následne sa so mnou rozlúčila i Alice s Carlisleom, ktorý šiel ešte vybaviť moje CT-čko.

Celú noc som sa prehadzovala a snažila zaspať. Bohužiaľ, bezvýsledne. Okolo ôsmej pre mňa prišla sestrička, aby ma odviezla na CT-čko. Po vyšetrení ma odprevadila späť do izby, kde na mňa čakal Carlisle. Sadla som si na posteľ, zatiaľ čo mi prehmatával môj boľavý členok. Od bolesti som sykla.

„Máš ho poriadne opuchnuté. Budeš tu musieť ešte pár dní zostať,“ konštatoval.

To ma vydesilo.

„Ale ja sa musím vrátiť domov. Musím do práce.“

Carlisle na mňa uprel svoje zlaté oči a jemne zdvihol pravé obočie.

„Vyštudovala si medicínu ty alebo ja?“ spýtal sa.

Rezignovane som si povzdychla.

„Ty.“

„Tak vidíš! Buď dobrá a dostaneš sa odtiaľto skôr než sa nazdáš.“

Prikývla som. Vtom ma čosi napadlo. Čosi, čo som chcela vedieť už dávno, ale nevedela som, koho sa mám spýtať.

„Carlisle?“ Nevedela som, ako začať.

„Áno, Bella?“

„Chcela by som sa niečo spýtať.“

„Týka sa to tvojho zdravotného stavu? Je dosť možné, že nádor sa mohol znovu...“

„Netýka sa to mňa!“

Pochopil. Aspoň som si to myslela.

„Bella, prosím ťa, prestaň! Edwardovi trvalo veľmi dlho, kým sa vyrovnal s tvojou stratou. Teraz je s Vivien a je šťastný. Nechaj ho na pokoji!“

Dívala som sa naňho s otvorenými ústami. Nikdy som nepočula Carlislea hovoriť tak ostro. A už vôbec nie proti mne. Ale bola tu iná vec, ktorá ma znepokojila. On si vážne myslí, že chcem Edwarda späť?

„Nejde o Edwarda,“ začala som.

Carlisle na mňa prekvapene pozrel.

„Nie?“

Pokrútila som hlavou.

„Ide o mňa. Viem, že to bude znieť šialene, ale už pár nocí sa mi sníva o akomsi upírovi. Nikdy som ho nevidela. Tým myslím v skutočnosti, ale každú noc ho vídavam vo sne.“

Zdalo sa, že Carlislea to zaujalo.

„Kedy si ho videla po prvýkrát?“

„Keď si mi operoval nádor. Pred dvoma rokmi.“

„Vtedy si takmer zomrela.“ Carlisle sa v myšlienkach vrátil do doby spred dvoch rokov.

„Nevieš jeho meno?“ spýtal sa ma odrazu.

„Volá sa Harry!“ povedala som.

Nemohla som si nevšimnúť, ako sebou Carlisle trhol. Jeho tvár nadobudla bolestivý výraz. Podobný mal Edward, keď na ňom Jane vyskúšala svoju moc.

„Carlisle? Si v poriadku?“ S narastajúcimi obavami som sa dotkla jeho ramena.

Pokrútil hlavou, oči stále zavreté.

„Čo o ňom ešte vieš?“ spýtal sa ma.

„Pracuje pre Volturiovcov. Má blízky vzťah s Arom, ktorý ho považuje za svojho syna. A čo sa týka vzhľadu - je svalnatý a má krátke čierne vlasy ostrihané na ježka.“

Začula som zapraskanie. To Carlisle zlomil operadlo kovovej stoličky, na ktorej sedel.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa.

To už Carlisle nevydržal a vybehol z miestnosti.

Koniec 14. časti

13. kapitola 15. kapitola

Zistila som, že posledná časť mala akosi málo komentrov. Ak stojíte o pokračovanie, napíšte mi to. Stačí aj smajlík pre analfabetov.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 14. časť: