Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 23. kapitola

03.01.2014 (20:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2316×

23. kapitola

„Bella!“ začula som jeho hlas za chrbtom. Bol plný strachu.

Neotočila som sa a rozbehla sa do lesa. Cez slzy som skoro nevidela na cestu, no bežala som, čo mi nohy stačili. Bolo mi jasné, že pred ním nikam neuniknem, aj keď som si to veľmi priala.

„Bella, stoj!“ skríkol, až sa moje vnútro otriaslo. V jeho hlase bola taká autorita, že som okamžite zastavila. Edward ma chytil za lakeť a otočil k sebe, márne som sa bránila. Jeho sila bola oproti mojej neporovnateľná.

„Nechytaj sa ma!“ skríkla som.

Nechcela som, aby sa ma dotýkal, bol pri mne a ani som sa s ním nechcela rozprávať. Chcela som sa len skrútiť do klbka a vyplakať.

„Bella, no tak,“ pritiahol si ma bližšie a zovrel vo svojom náručí. Prestala som sa brániť a ruky mi ochabli na jeho hrudi. „Čo to robíš, ty blázonko. Čo sa stalo, povedz mi.“  

O ničom nevedel. A ja som mala popritom chuť kričať. Ublížiť mu tak, ako on pred chvíľou ublížil mne. Ale môj hlas nedokázal vyjadriť moje pocity. Chcela som zvracať. Všetky tie týždne presvedčovania, že mu na mne záleží, že ma miluje, všetko to bola jedna veľká lož. Možno upírov bavili hry s ľudskými citmi. Možno sa chcel trochu pobaviť predtým, než ma konečne zabije. Žiadny upír by sa totiž nedokázal zamilovať do ľudskej bytosti – nie sme pre nich dosť dobrý – a už tobôž nie do mňa.

Odsunula som sa od Edwarda tak ďaleko, ako mi to jeho paže dovolili a tým najpevnejším hlasom, aký som v sebe našla, som povedala: „Stále ju miluješ, tak nepredstieraj, že ti na mne záleží.“

Zamračil sa. „Koho?“

Smrkla som a potlačila všetky ďalšie slzy. „Tanyu! Počula som vás s Emmettom. Videla som ťa, ako si sa tváril. Chcel by si ísť za ňou, tak choď a mne daj pokoj!“ S tými slovami som do neho ešte naposledy vrazila a konečne sa mi podarilo odstrčiť ho. Ochromený stál pár centimetrov predo mnou. Cez šero som videla jeho otvorené ústa a vyvalené oči. Teraz som mohla odísť, lenže nohy ma neposlúchali. Zosunula som sa k zemi ako ťažký náklad, ktorý prehral súboj z gravitáciou a skryla si tvár do dlaní.

„Bella, nie je to tak, ako si myslíš. Už k nej nič necítim, len ma to zaskočilo,“ naliehal. Možno by som mu to aj uverila, ak by jeho hlas bol aspoň trochu presvedčivý. Lenže nebol. Akokoľvek pevne znel, mal pochybnosti. Už mi nič nemohlo ublížiť. Cítila som sa zradená a zranená. Zohol sa, aby ma objal, lenže ja som sa odplazila dozadu.

„Choď preč!“ skríkla som. Na jeho ublížený výraz už nikdy nezabudnem.

Z tmy sa vynorila Rosalie a Emmett. Museli počuť môj výkrik alebo vzlyky, neviem, čo bolo hlasnejšie. Sestra ma objala okolo ramien a vzala ma na ruky. Jej sila bola ochromujúca, len to som si dokázala cez plač všimnúť. A ešte to, ako sa  mu vyhrážala:

„Daj Belle pokoj. Ak sa k nej ešte niekedy priblížiš, zabijem ťa, rozumieš?“

Edward sa ani nepohol, vôbec sa nebránil. A potom som si skryla tvár do sestrinho ramena. Jej ruky boli jediné, čo ma dokázalo udržať pokope, pretože som mala pocit, že sa mi každú chvíľu rozpadne celé telo. Tá neskutočná bolesť vychádzala z môjho vnútra a cez žili sa presúvala do celého môjho tela. Sotva som ďalej mohla vnímať okolitý svet, ako ma sestra nesie preč z lesa späť do domu. Pred očami sa mi zjavil tma a ja som ju nechala, aby ma celú pohltila.

Zobudila som sa ráno na spev vtákov a hlasy z prízemia. Rozlepila som oči a znovu ich zavrela. Štípali ma. Vlastne ma bolelo celé telo a keď som sa pokúsila postaviť, prišiel na mňa závrat. Spadla som späť na posteľ a prudko vydýchla. Musela som si utriediť myšlienky. Chvíľu trvalo, kým som sa na všetko rozpamätala. Zrada na seba nenechala dlho čakať a prepukla v prudkej vlne bolesti. Na okamih sa ma zmocnil pocit, že ma rozdrví na prach. Už len tá myšlienka, že Edward stále miluje svoju bývalú snúbenicu, mi lámala srdce. A potom tu boli klamstvá, ktorými ma kŕmil už niekoľko dní.

„Milujem ťa,“ šepkal mi v posteli ešte včera a pýtal sa, či ho tiež milujem. Možno áno. Možno ho mám po tom všetko, čo sme spolu prežili - aj napriek tomu, čo mi urobil - skutočne viac než len rada. Ale ak by som ho niekedy dokázala milovať, rozhodne by to nebolo takou falošnou a zvrátenou láskou, akú mi poskytoval on.

„Bella, si hore?“ Rosalie sa objavila vo dverách. Vošla dnu a sadla si ku mne na posteľ. Jej tvár bola ustarostená, bledá a poznačená vráskami. Na upíra to bolo neobvyklé.

Priložila mi plaň na čelo a ešte viac sa zachmúrila. „Nemáš teplotu, ale mala by si ísť k lekárovi. Jasper hovoril, že sa stále trápiš kvôli Edwardovi. Mrzí ma, čo sa stalo a viem, že na lásku liek neexistuje, ale možno by ti vedel pomôcť.“

Kútik pier sa mi nadvihol. „Lekár. To myslíš naozaj? Neblázni, Rose, budem v poriadku. Hneď, ako prejdem štádiom zmrzlina a starý film s Clintom Eastwoodom, a ty prestaneš vyslovovať jeho meno. Myslela som, že ho nenávidíš.“

„Neprestala som ho nenávidieť. Len som mu chcela dať šancu, ktorú úplne zbabral. Ale už o ňom nehovorme. O pár dní ideme domov a on sa stane len tvojou zlou spomienkou.“  

„Áno, máš pravdu,“ vydýchla som. Londýn. Možno by bolo dobré odísť už dnes. Čím ďalej by som od neho bola, tým by bolo moje utrpenie jednoduchšie. Prijateľnejšie. Vrátila by som sa do starých koľají účtovníčky, do toho nudného života čísel a papierov, a zabudla by som na to všetko, čo sa salo. Áno, to by bolo najlepšie. Zabudnúť.

„Rose,“ oslovila som ju zamyslene, „dala by sa posunúť moja letenka na dnes?“

Sestra zažmurkala, čo bolo neprirodzené, pretože upíri nepotrebovali žmurkať. Bolo to vlastne veľmi ľudské. „Chceš odísť? Dnes a sama?“

„Áno, vieš, tebe a Emmettovi len prospeje, ak stráviš viac času s Carliseom a naučíš sa poriadne loviť. Ale mňa tu už nič nedrží. Chcem sa konečne vrátiť z tejto skazenej dovolenky späť do Londýna a zisti´t či mám ešte vôbec prácu.“

„Ou,“ zaspätkovala. Môj návrh ju značne zaskočil a nevedela, ako má reagovať. Ale čím viac som nad tým uvažovala, tým viac sa mi tá myšlienka pozdávala. Áno, chcela som odísť a to ešte dnes. Inak hrozilo, že sa pod jednou strechou s ním zbláznim.

„Kde je Emm? Je dole?“ naliehala som. Zodvihla som sa z postele, aj napriek urputnej bolesti na hrudi, som sa postavila. Nezaujímalo ma, že na sebe mám len gatky a tričko, ktoré nie je moje. Vyrazila som k dverám a náhlila sa dole schodmi. Rosalie išla za mnou.

„Tak kde je, Rose? Emmett?“ zvolala som do domu, nečakajúc na jej odpoveď. Kým som prišla k poslednému schodu, Emmettova korba sa objavila predo mnou. Teraz sme si videli do očí bez toho, aby som zakláňala hlavu, ale on si prezeral moje telo.

„Páni, švagriná, ty vyzeráš ako modelka,“ zaslintal. Ignorovala som to.

„Emm, presunul by si moju letenku na dnes?“ Rosalie ho musela udrieť po hlave, aby sa sústredil. Zopakovala som mu svoju otázku a on odpovedal, že by to snáď bolo možné. A to mi stačilo. Vybehla som späť do izby, aby som sa obliekla a pripravila na cestu.

Do Ameriky som prišla približne pred dvomi týždňami. V práci som si vzala voľno, náš rozpadajúci sa dom som dala strážiť pochybnému susedovi, aby som mohla ísť hľadať svoju sestru. Pri príchode ma však okradli a skoro zabili v Portlande dvaja šmejdi. Ale bola som zachránená. Vlastne, ako sa to vezme. Môj záchranca, ktorý mi varil vajíčka a vyzeral ako Adonis, ma potom znásilnil. Následne som sa dozvedela, že je to storočný upír, ktorý pije ľudskú krv.

Upútala som ho však natoľko, že mi dal návrh. Mohla som sa mu dobrovoľne oddať a on by ma potom zabil alebo som mohla ísť s ním a on prisahal, že mi spraví peklo zo života. A tak ma odviedol do Forks, malého mestečka, ktoré ukrývalo desivé tajomstvo – bolo to hniezdo upírov. Za pomoci slnečných lúčov, ktoré pália upírov ako nás oheň, sa mi podarilo ujsť z jeho domu, no boli to vráta z blata do kaluže. Pri ceste ma zastavili policajti a ja som skončila v upírksom klube s pochybnou povesťou a ešte pochybnejším šéfom. Spoznala som tam Alistaira, syna Ara Volturiho a vyspala sa tam s Edwardm Cullenom, mojim teoretickým záchrancom. Odviedol ma odtiaľ a vzťah s ním sa zlepšil. Spoznala som aj jeho ľudského priateľa Mikea, ktorému kedysi Edward zachránil život a pätnásťročnú upírku Lolitu. Ale Alistair nám nikdy neodpustil, že som mu unikla a tak po nás šiel, až kým ho Edward nezabil.

Tú noc mi však dal ďalší návrh, ktorý som srdečne prijala – ponúkol sa, že nájde moju sestru, ak s ním ostanem už do konca svojho života. Ale odvtedy išlo všetko dole vodou. Stali sme sa lovnou korisťou Alistairových prívržencov a skoro sme sa z toho nedostali. Dlho nám s Edwardom trvalo, kým sme našli Carlislea a jeho rodinu, ale keď sa nám to konečne podarilo, myslela som, že už je po všetkom. Našla som svoju sestru, aj keď sa z nej stala upírka, a Edward mi povedal, že ma miluje. Lenže všetko nabralo rýchli spád, keď som začula jeho rozhovor s bývalým najlepším priateľom, ktorý mal byť už sto rokov po smrti a dozvedela sa, že Edward stále miluje svoju snúbenicu z ľudského života, ktorá síce už vôbec nie je človekom, ale stále žije. Po sto rokoch jej zrejme dokázal odpustiť, že ho v ich svadobný deň podviedla práve so spomínaným najlepším kamarátom a chcel sa k nej vrátiť.

Celá tá rekapitulácia môjho života za posledné týždne bola úplne bizarná, šialená a doteraz som nevedela pochopiť, ako som z mnohých tých vecí dostala živá. No teraz som už chcela byť čo najďalej od týchto neľudí. Práca účtovníčky mi začínala chýbať.  

***

„Vážený cestujúci, lietadlo Oneword G921 do Washingtonu je pripravené na odlet pri bráne 9,“ oznámila hlásateľka po hale. Zodvihla som sa zo stoličky a utrela si spotené prsty do nohavíc. Lety som nenávidela.

„Bella, je nám veľmi ľúto, že odchádzaš tak skoro,“ rozcítila sa Esme a objala ma okolo pliec. Na upíra to bolo prekvapujúce. Krátko ma objal aj Carlisle.

„Áno, no v štátoch ma už nič nedrží a doma ma čaká práca. Ale srdečne vás pozývam. Ak budete niekedy v Londýne, zastavte sa u nás. Nemám so sestrou taký honosný dom, no miesta je tam dosť,“ ponúkla som im, i keď som v duchu dúfala, že ma nevezmú za slovo. Nie že by som ich nemala rada, nič mi neurobili, ale obávala som sa, že by priviedli aj ďalšieho neželaného člena svojej rodiny.

„Ja príde určite. A to veľmi skoro,“ pritakala Alice a vrhla sa na mňa div, že ma neprevalcovala. „Všetci vieme, prečo odchádzaš,“ zašepkala, „no len ja viem, že s trochou pomoci by sa to medzi tebou a Edwardom urovnalo. Boli by ste ten najdokonalejší pár a my dve by sme boli najlepšie kamarátky. On ju skutočne nemiluje, Bella. Len ho to zaskočilo.“ Orodovala za neho, ale už bolo neskoro. S pokusom o úsmev som sa od nej odtiahla.

„Je to od teba milé, Alice, že sa tak snažíš, ale na to mal myslieť skôr on, keď o svoju snúbenku začal prejavovať znovu záujem zatiaľ, čo jeho „láska“ stála v tej istej izbe. Myslím, že svoj názor na celú vec som vyjadrila dosť jasne a on to pochopil, inak by tu bol s vami.“

Alice sa zachmúrila a sklopila pohľad. „Tvoja sestra povedala, že ho zabije, ak sa k tebe znovu priblíži.“

Schuti som sa zasmiala. Možno to nebolo prirodzené, ale jeho výhovorka ma naozaj pobavila. A aj to, že mi to nedokázal povedať sám a radšej poslal do útoku svoju sestru. Niektorí upíri proste nemajú gule.

„Odkáž mu, že na svoju svadbu s Tanyou ma pozívať nemusí. Nech žijú šťastne a ďaleko odo mňa.“ Po tých slovách, ktoré Alice ohromili, som sa otočila na Rosalie a Emmetta. Sestra ma okamžite objala.

„Prídeme za tebou o pár dní. Prosím, neviveď dovtedy žiadnu hlúposť,“ varovala ma sestra, na čo som sa musela ironicky zasmiať.

„Tak moment, ja som odišla do Ameriky loviť upírov bez toho, aby som čokoľvek povedala svojej milovanej sestre? Nie, počkať, myslím, že to si bola ty,“ utiahla som si z nej, ak keď vnútri som tak trochu zúrila. Ak by to neurobila, nič z toho by sa nikdy nebolo stalo.

„Lenže potom by nikdy nespoznala mňa, švagriná,“ zaškeril sa Emmett a pevne ma zovrel svojimi mocnými labami. Skoro mi pri tom vyrazil dych.

„Pravda, Emm. Ale to neznamená, že mi môžeš hovoriť švagriná. Ešte si neprešiel testom, aby si mohol patriť do našej rodiny,“ podpichla som ho. Emmett ostal v tom momente kamenne stáť na mieste a nechápavo sa pozrel na Rose.

„Akým testom?“ opýtal sa, no odpovede sa mu nedostalo. S Rose sme na seba žmurkli a ešte raz sa pevne objali, keď sa ozvalo druhé vyzvanie, aby cestujúci letu Denver - Washington, nastúpili do lietadla.

Vzala som si malú poštársku tašku a išla k bráne 9. Odovzdala som jedenej z pracovníčok letiska svoju letenku a potom zakývala svojej sestre a Cullenovcom. Bolo zvláštne ich tam vidieť všetkých spolu. Rosalie k nim teraz zapadala viac, ako kedy ku mne. Upíri boli jej vášňou už keď bola malá a po smrti rodičov sa do toho zažrala ešte viac. Teraz bola jednou z nich a mňa prepadla pochybnosť, či je vhodné, aby sa stroj na zbaíjanie vracal do Londýna, veľkomesta s plno obnaženými krkmi. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 23. kapitola: