Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 11. kapitola

02.12.2012 (21:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2845×

11. kapitola

Edward:

„Hlupák. Hlupák, hlupák. Som obyčajný idiot. Doriti,“ nadával som si cestou dole schodmi a udieral sa päsťou do hlavy tak, ako to robia ľudia. Bol som len kúsok od toho, aby sme sa pobozkali a možno aj čosi viac. Odkedy som vstal, lákala ma myšlienka, ako by asi vyzeralo naše spoločné vyvrcholenie. A potom zistím, že si na nič nespomína. To bol úder pod pás. A poriadny. Aj keď som mal pochybnosti o jej amnézií, nechcel som sa pred Mikeom príliš vypytovať. Bolo by to neetické. Dočerta, odkedy ja sa vlastne starám o to, čo je etické a čo nie? Odkedy ju poznám, znela moja odpoveď. Jasná a priama.

„Myslel som, že sa zdržíš,“ podpichol ma Mike, keď som zišiel do obývačky, a potom sa usmial popod fúzy.

„Daj pokoj. Nemám náladu sa s tebou doťahovať.“

„Prečo si ju vlastne priviedol?“ nevšímal si moje varovanie. „Myslel som, že si samotár. Samozrejme, až na tých pár nocí, keď preťahuješ úbohé ženy. Tak čo ťa na nej tak veľmi zaujalo okrem toho, že je pekná? Oh, len mi nepovedz, že si sa zamiloval. To by ma naozaj dostalo.“

„Mike,“ zavrčal som, „ešte jedno slovo a schytáš takú, že ti odletí hlava.“ Uškrnul sa na odpoveď a oprel metlu o stenu.

„To je, myslím, všetko,“ skonštatoval. Obaja sme sa pozreli po dome, ktorý bol čistý až sa leskol. Ale nebolo to všetko.

„Potrebujem, aby si sem pred súmrakom prišiel. Musím ísť na lov.“

„Zbláznil si sa? Rodičia ma zabijú, keď nebudem doma cez noc...“ Prestal som ho počúvať. Ani mne sa tá predstava nepáčila. Nie kvôli jeho rodičom, ale kvôli Belle. Už len pomyslenie, že by ju mal nechať samú s Mikeom v meste plnom upírov, kde ho polovica z nich nenávidí, bolo príšerné. A bolelo ma viac ako spálenina na ruke, ktorá sa pomaly hojila.

„Tak urobíš to?“ prerušil som Mikea ráznou otázkou.

„Tak dobre. Vieš, že niekedy ľutujem, že si ma zachránil?“ Nadvihol som obočie. Nemyslel to vážene a obaja sme to vedeli. Mike mal príliš rád život, bol len na nesprávnom mieste v nesprávny čas.

„Ty si mu zachránil život?“ ozvalo sa spoza nás a obaja sme sa otočili. Z ohromenia mi padla sánka.

Ak sa mi Bella páčila len v osuške a s premočenými vlasmi, tak teraz som bol ňou úplne okúzlený. Stála na chodoch s rukou na zábradlí v krásnych minišatách bez ramienok, ktoré boli pre ňu ako stvorené. Začal som pochybovať o tom, či je naozaj človekom a nie náhodou anjelom. Naozaj jej chýbali len krídla. Mike jej čosi odvetil a ja som zatiaľ zavrel ústa. Popritom som si všimol, že má bosé nohy a topánky na vysokých opätkoch drží v ruke. 

„Nie si obutá,“ poznamenal som mysliac si, že na to zabudla.

Nevenovala mi najmenší pohľad. Len pozrela na topánky a pokrútila hlavou. „Pri mojom šťastí by som si v nich na tých schodoch vyvrtla nohu. To nebudem riskovať. Mimochodom, ktorí z vás mi kupoval oblečenie?“ Mike sa hrdo zahlásil a ja som prevalil oči v strop. Bella sa na neho milo usmiala, aj keď trochu pochybovačne. „Zabudol si na spodnú bielizeň. Alebo to bol jeho nápad?“ Nevnímal som, keď sa ku mne obaja otočili, Bella nahnevaná, Mike v rozpakoch. V tých sekundách som bojoval sám zo sebou. Naozaj pod tou tenkou látkou nič nemala? To znamenalo, že bola úplne nahá? Len hladká pokožka a hrejivé vnútro? Medzi nohami mi navrela krv a dych sa mi zrýchlil. Začul som trhanie látky. Nepremýšľal som. Vybehol som do kuchyne, aby som sa trochu upokojil. Rukami som sa oprel o kuchynskú linku a pomaly ju drtil. Ak by som mohol, ak by vo mne bolo ešte väčšie zviera, okamžite by som na ňu bol skočil. Ale viem, že by som jej bol aj ublížil. A možno ešte viac ako v noci.

„Čo sa ti stalo?“ začul som Mikea.

„Ale nič. Len mi trošku prišlo zle.“ Vzpriami som sa a otočil sa k nemu.

„Mal by som už ísť. Večer.“ Súhlasil som a vyšiel s ním späť do obývačky.

„Kam ideš?“ zastavil nás Bellin hlas. Obaja sme sa otočili a ja jej už-už chcel odpovedať, ale potom som si uvedomil, že sa to nepýtala mňa. Samozrejme, prečo aj? Aj tak by bola najradšej, keby odídem a už nikdy viac sa nevrátim.

„Domov. Som tu od šiestej. Rodičia ma roztrhajú v zuboch,“ zažartoval. „Maj sa, Bella. Uvidíme sa večer.“ A už ho nebolo. Rýchlo som zavrel dvere, aj keď vonku bolo šero a vrátil sa k Belle. Sadol som si vedľa nej na gauč. Automaticky sa posunula na roh, aby bola čo najďalej odo mňa. Prinútil som sa do úsmevu.

„Prečo hovoril, že sa večer vráti?“

„Idem na lov, príde ťa strážiť,“ vysvetlil som. Nadvihla hlavu, a potom ju zase spustila. Krásne čokoládové jazierka zabodla k zemi, a potom si zahryzla do pery. Nohy vystrela pred seba a začala si žmoliť ruky. Chvíľu som ju potichu sledoval a všimol som si, že tá modrina na nohe nie je jediná. Ďalšie mala aj na obnažených ramenách, členkoch a dokonca aj jeden cucflek na krku. Skôr, než som sa začal ľutovať, som vstal a navrhol jej:

„Nechceš si pozrieť nejaký film?“ Zodvihla hlavu uvažujúc. A aby nemohla odmietnuť, podišiel som k plazmovému televízoru a začal sa prehrabovať v starých DVD-čkach. Všetko to boli sladké, romantické filmy a až ma upútal názov jedného. Zapol som ho do prehrávača a pustil.

„Ako sa to volá?“ technická otázka od Belly.

„Remember me. Už si to videla?“ Zavrtela hlavou a pohodlnejšie sa usadila na gauči. Sadol som si tesnejšie vedľa nej a ruku nenápadne položil okolo jej pliec.

„Zomrel,“ zhrnula. Bella mi ležala na nohách a po tvári jej tiekli slzy. Snažil som sa zastaviť každú jednu, ale nešlo to. V duchu som sa preklínal, akú hovadinu som to našiel. Blbosť. Film bol super, hlavný hrdina nemal chybu, ale ten koniec... Dokonca aj mňa, upíra, to dostalo a naozaj som chápal, keď sa Bella rozplakala. Trvalo to minúty, keď sa skončili aj titulky a Bella sa napriamila. Spak ruky si poutierala všetky slzy a hlasno smrkla.

„Prečo si vybral práve toto?“ pýtala sa zlomeným hlasom.

„Nevedel som, ako sa to skončí,“ pokrčil som ramenami. „Bells, bol to len film. Ten herec žije.“ Vzal som ju do náručia na čo sa ešte viac rozplakala a snažil sa ju upokojiť.

„Ale pád dvojičiek bol skutočný. A nehovor mi Bells. Tak ma volajú-“

„Len priatelia. Už si to raz hovorila.“

„A mohol by si povedať svojmu priateľovi, nech ma nechá aspoň na chvíľu na pokoji?“ Nechápal som. Čo mal s tým všetkým spoločný Mike?

„Mike ale,“ začal som, no ona rázne pokrútila hlavou.

„Nehovorím o Mikeovi. Ale o tom, čo máš medzi nohami. To naozaj nedokážeš myslieť na nič viac len na sex?“

Zahanbil som sa. Položil som Bellu vedľa seba a ruky si položil do lona. Odkašľal som si. „Ale dokážem. Sex pre mňa nie je vôbec prvoradý. Ale toto je moja reakcia na blízkosť tvojho tela. Prepáč, nemôžem to ovládať. Em, prinesiem ti radšej vreckovky.“ Vstal som a išiel o vreckovky. Zároveň som sa však potreboval znovu upokojiť. Bella ma privádzala do šialenstva. Prečo mi raz dobre, že neodtrhne hlavu, potom sa odrazu rozplače a nakoniec jej vadí aj moja mužnosť? To myslela vážne? Vzal som vreckovky a chcel som sa vrátiť späť, keď mi vo vrecku čosi zapípalo. Vytiahol som Bellin mobil a všimol si novú správu. Vypočul som si odkaz.

„Ahoj, sestrička. Prečo si mi ešte nezavolala? Ja som sa dnes stretla. Ja som ho už našla. Dokážeš si to predstaviť? Našla som ho. Dnes v noci sa s ním stretnem a požiadam ho o pomoc. Dúfam len, že ma nezabije skôr, ako mu stihnem povedať o Talamasce. Ale nie, dám si pozor, sľubujem. A potom tí starci z Talamasci konečne pochopia, že neexistuje len Aro. A Bells? Mám ťa rada. Veľa to pre mňa znamená, že si priletela do Ameriky len kvôli mne. Už sa však teším na návrat domov.“

Odkaz skončil a ja som zaklapol telefón. Takže Talamasca vie o Arovi Volturi. Dokonca aj Bella a jej sestra ho poznajú. Ale prečo? Čo s ním majú spoločné? A ako sa vlastne dostali k upírom, ako vedia o našej existencií? V hlave sa mi rodila jedna otázka za druhou, ale nenachádzal som žiadne odpovede. A nevedomosť ma neskutočne hnevala. Vošiel som do obývačky s presvedčením, že mi  Bella bude musieť konečne prezradiť pravdu. Na gauči však nesedela. Sedela za klavírom v rohu miestnosti a krehkými prstami prechádzala po drevených klávesoch. Vyzerala neskutočne nádherne. V tom momente zo mňa opadli všetky otázky a sadol som si vedľa nej.

„Chceš, aby som ti niečo zahral?“ Nadšene prikývla. Podal som jej vreckovky a presvedčil sa, že jej telefón mám bezpečne schovaný vo vresku nohavíc. Dotkol som sa klávesy. Okamžite zaznela príjemná melódia lahodiaca mojim ušiam. Už dlho som na žiadny klavír nehral, ale bolo to ako bicyklovanie –, ak ste sa to raz naučili, nikdy ste to nezabudli. Nemohol som sa však rozhodnúť, ktorú melódiu mojej krásnej spoločníčke zahrám. Vtedy som si uvedomil, že jej krv vydáva dokonalé tóny a pokúsil som sa ich napodobniť. Počúval som tlkot jej srdca, prúdenie jej krvi a jej pravidelný dych, a prsty sa mi samé rozbehli po klávesoch. Mne samému sa tá melódia páčila a okamžite som vedel, že to bude Bellina pieseň.   

Ako sa vám páčila táto kapitola? Oplatí sa vôbec pokračovať v takomto tempe, alebo mám celej poviedke urobiť rýchly koniec?

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 11. kapitola: