Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 6. kapitola

27.05.2012 (07:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1792×

6. kapitola

Emmett a ja. Ja a Emmett. Tieto slová som nemohla vypustiť z hlavy, keď som drela na ďalšiu hodinu. Ako za trest, aj teraz som prišla neskoro a pri pohľade na moje „nové“ tričko som si vyslúžila nejednu neslušnú poznámku. Ale to mi bolo jedno. Posadila som sa opäť k Edwardovi, lebo iba on mal pri sebe voľné miesto, a premýšľala. Aká je asi šanca, že by som sa s Emmettom mohla dať dokopy. Aby som sa neklamala, na rovinu som si povedala, že nulová.

„Edward, počkaj,“ začula som za sebou dievčenský hlas, keď sme vychádzali z triedy. „Nevidel si Angelu?“ Zastavila som a otočila sa. To dievča som si pamätala zo včerajšej noci, no nemohla som si spomenúť na jej meno.

„Nie, no ráno mi písala. Vraj sa po včerajšku necíti dobre a nejaký čas nepríde,“ odvetil jej pokojným hlasom. Samozrejme, že tú sms-ku mu nepísala Angela, ale ja. Všimla som si, ako sa k nej večer túlil a keď som potom narazila na jeho meno v zozname, prišlo mi to ako dobrý nápad.

„To je zvláštne. Myslela som, že ja som jej najlepšia priateľka.“ S týmito slovami sa dievča otočilo. Bolo skôr zaskočené ako smutné. Edward sa otočil a pohľady sa nám stretli. Všimol si môj záujem, ale nedovolila som mu, aby sa ku mne priblížil. Otočila som sa na opätku a išla na obed.

„Ahoj. Je tu voľné?“ So smiechom si ku mne prisadol už oblečený Emmett. Sedela som sama na konci jedálne, čo najďalej od všetkých dotieravých pohľadov.

„Vieš, nemyslím, že je to dobrý nápad, aby sme sa stretávali na verejnosti. Ľudia by si mohli čokoľvek myslieť,“ odvetila som mu namiesto pozdravu a kývla som hlavou za neho. Otočil sa a všimol si prekvapené pohľady svojich priateľov. Videl ich, no nevedel o čom hovoria. Ja som to však počula presne.

„Pozrite sa na ňu. Tak najskôr sa bozkáva so sestriným priateľom a teraz si omotala Emmetta,“ hovorilo jedno z tých zákerných dievčat, ktoré síce dobre vyzeralo, ale v skutočnosti nemala v hlave ani tie piliny. Žiaľ, ostatní za stolom jej dali za pravdu.

„Ak sa za mňa nehanbíš, ja nemám problém,“ odvetil mi Emmett. Mala som veľkú chuť mu povedať, aby odo mňa ušiel, aby sa mi nikdy viac neprihovoril, lebo keď je so mnou, ide mu o život. Bolo by to spravodlivé. Ale odkedy je život spravodlivý ku mne?

„Tak dobre,“ prikývla som a usmiala sa. „Uvidíme, ako dlho ti to vydrží.“ Ďalej sme už nič nepovedali. Obaja sme sa pustili do jedla a potom sme zaniesli tácky.

„Mimochodom, v tom tričku vyzeráš veľmi sexy,“ počastoval ma komplimentom a plesol po zadku. Ak by na chodbe pred jedálňou nikto nestál, jednu by som mu vypálila, no namiesto toho som ho tresla o stenu až zamraučal.

„To si nedovoľuj.“ 

„Ty máš teda silu,“ ignoroval moju vyhrážku, „nechodila si predtým do futbalového tímu?“ Zasmiala som sa a pobozkala ho.

„Choďte naspäť do jedálne,“ ozval sa hromový hlas po chodbe. Prekvapene sme sa obaja otočili tým smerom. Blížili sa k nám dvaja strážci zákona.

„Deje sa niečo, pán Swan?“ opýtal sa so záujmom Emmett staršieho muža s fúzmi, pravdepodobne príbuzného Edwarda Swana.

„Áno,“ povedal, keď k nám pristúpil. „Jamesa včera večer napadli upíri, leží v nemocnici.“

„Čože? A ako je na tom?“ Cítila som, ako mi Emmett od napätia stlačil ruku.

„Prežije. Neviem síce, čo robil v lese, ale mal šťastie, že ho našiel doktor Cullen. Inak neviem, čo by sa stalo.“

Emmetta položila táto správa a ledva sa držal na nohách. Ale čo si myslel? pýtala som sa v duchu. Že ich výlet do lesa ostane bez následkov?

Vrátili sme sa s kopou študentov a náčelníkom Swanom späť do jedálne, kde oznámil túto správu. Pýtal sa nás, či sme s ním náhodou neboli. Nikto sa neozval, ba ani Emmett, ktorý bol stále šokovaný.

„Tak dobre. Týmto vyhlasujem stanné právo. Keď odbije šesť hodín, nikoho nechcem vidieť behať po meste. Ten, kto to poruší, bude zatknutý.“ Náčelník po týchto slovách odišiel a nechal všetkých s onemeným výrazom v jedálni.

„Emmett? Si v poriadku?“ opýtala som sa s obavou. Tvár mu zbledla, trochu sa zatackal.

„Ale áno, len...“

„Je to šok, ja viem. Nechceš ísť radšej domov? Zaveziem ťa,“ navrhla som mu, pretože to naozaj vyzeralo, že odpadne. Prikývol a ja som si vydýchla. A neboli sme jediní, kto chcel opustiť školu. Na parkovisku nás dobehli Edward a Jasper.

„Emmett, kam ideš?“ opýtali sa ho obaja naraz.

„Domov, nie je mi dobre. A vy?“

„K Angele. Ráno mi poslala sms-ku, že zostane doma, ale mám taký divný pocit, že sa jej niečo stalo.

Dočerta. Zasraný Edward, zanadávala som. Ak sa dozvie, že Angela nie je chorá, vyhlásia ju za nezvestnú a spustí sa pátranie. A potom bude len otázka času, kedy nájdu jej mŕtvolu u nás.

„Dočerta. Idem s vami,“ pridal  sa Emmett.

„Nie,“ namietla som. „Pôjdeme za vami autom a potom zoberiem Emmetta domov.“

„Myslím, že toto sa ťa netýka,“ odvetil Edward a vzal Emmetta pod ruku. Sledovala som ako ho vedú k svojmu autu a vyrážajú na „pomoc“ Angele. Na okamih som nevedela, čo spraviť. Na jednu stranu som sa chcela presvedčiť, že sa Emmett dostane celý domov, na druhú stranu som musela zachrániť svoju rodinu pred upálením, ktoré by nás všetkých čakalo, ak by u nás našli Angelu. Bola to ťažká voľba – milovaný chlap alebo rodina.

„Upíri majú prednosť. Emmettovi sa nič nestalo doteraz, tak prečo nie?“ znelo moje vyhlásenie. Nasadla som do auta a zaradila spiatočku. Pri cúvaní som skoro zrazila Jacoba. Zazrel na mňa a ponáhľal sa k svojmu autu, a ja som vyrazila domov.

„Alice?“ skríkla som do domu, nikto sa mi však neozval. Započúvala som sa, ale počula som len Angeline prudké nádychy, akoby sa jej ľudská duša poslednýkrát chcela pokúsiť prežiť. Vybehla som hore schodmi do Christianovej izby, kde ležalo jej telo. Bola tam aj Alice pohrúžená do budúcnosti. Priskočila som k nej a zatriasla ňou.

„Dočerta, nevidíš, čo robím?“ osopila sa na mňa.

„Vidím, no máme malý existenčný problém. Naša upírska päťka práve zisťuje, že Angela nie je doma.“

„Áno, viem,“ odvetila mi pokojne. „Práve na to som sa teraz pozerala. Jej matka dá po nej vyhlásiť pátranie.“

„Musíme ju odtiaľto dostať.“ Alice prikývla.

„Christian odišiel do Vancouveru vybaviť jej novú totožnosť a Carlisle je v nemocnici. Jamesovi sa otvorili rany, keď blúznil.“

„Tak dobre. Zavezieš Angelu do motelu v Seattli a Christian ju potom vezme k príbuzným do Denali.“

„Dobre,“ súhlasila Alice a išla sa prezliecť. Ja som zatiaľ vzala Angelu a naložila ju do čierneho BMW. „Cestou zavolám Christianovi, aby prišiel za nami. Snáď sa Angela nezobudí skôr, ako prídu na Aljašku.“ V to isté som dúfala aj ja, keď som sa pozerala ako odchádzajú. Nevedela som, ako to ďalej dopadne, ale dúfala som, že všetko nakoniec dobre skončí. Teda, aspoň pre väčšinu z nás.

Vrátila som sa naspäť do Christianovej izby a zbavila so sa všetkých dôkazov o Angelinej prítomnosti. Ustala som posteľ a vrátila som sa do obývačky. Chcela som zavolať Emmettovi, keď sa pri dverách ozval zvonček. Otvorila som a ostala ohúrene stáť. Pred dverami stál náčelník Swan s niekoľkými ozbrojenými mužmi. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 6. kapitola: