Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (19. časť)

27.04.2009 (18:00) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2080×

No keď Edward odišiel, už som si svojím rozhodnutím nebola taká istá. Kolená sa mi podlomili a ja som sa zviezla k zemi. Naozaj som bola pripravená spraviť toto rozhodnutie? Počula som už o Volturiovcoch dosť. Dosť na to, aby som vedela, že sú zlí, krutí a zvrátení. A aj napriek tomu som sa chcela k nim pridať. Alebo som si to aspoň snažila vsugerovať do hlavy. Nechcela som na to myslieť a už vôbec nie, ak by bol na blízku Edward. Nepoznala som ho ešte dosť dlho, ale zato celkom dobre. Vedela som, že ak by v mojej hlave začul čo i len náznak strachu a neistoty, zakročil by. Lenže to som nemohla dovoliť. Už aj tak som Cullenovcom narobila dosť problémov...

A tak som sa rozhodla myslieť na prijateľnejšie veci. Napadlo ma, že táto situácia má aj pár výhod. Ak by som Volturiovcov požiadala, aby ma zabili, urobili by to. Im by to nerobilo problém, oni neboli... ľudskí, oproti Cullenovcom, určite nie. Bola by som len ďalšou čiarkou na ich dlhom zozname.

Zrazu som čosi začula. Tichý zvuk, podobný praskaniu vetvičiek a šuchotaniu lístia. Dokonca aj môj upíri supersluch som musela napínať, aby som niečo začula.

Postupne bol zvuk hlasnejší a približoval sa. Cítila som, že sa ku mne približuje šesť párov nôh. Šesť osôb, z toho dve som poznala. Edward a Bella. Ale kto sú tí ostatní?

Opatrne som sa pozrela von oknom v Bellinom domčeku. Spoza stromov sa skutočne vynorili Edward s Bellou a spolu s nimi štyria ďalší upíri.

Volturiovci.

Aj keď som sa trochu bála, bolo to fascinujúce. Silueta prvého z nich mi pripomínala Emmetta, to bol Felix. Vedľa neho kráčala malá postavička, o ktorej by ste si mysleli, že je to chlapec. No ja som sa nedala zmiasť. Bolo z nej cítiť krutosť, charakter jej daru a mne došlo, že je to Jane.

Z ďalšieho z nich bolo cítiť čosi také, ako z Edwarda. No ak mal podobný dar, ako on, tak to bol... Zamrazilo ma.

Aro, osobne?! Neverila som, že som preňho až taká dôležitá...

Žena po jeho boku musela byť Nalia. Vedela som to, lebo Edward mi hovoril, že Volturiovci sú tu aj s manželkami. A kto iný by sa tak nechutne lepil na Arov bok, ak nie ona?

Neuniklo mi, že Eward vonku sa uškrnul. No neuniklo to ani ostaným.

„Verím, že sa dobre bavíš na Emminých komentároch Edward," prehovoril Aro, „no nám ostatným už trochu dochádza trpezlivosť."

Skor než Edward stihol odpovedať, zareagovala som ja. Nechcela som ho dostať do ešte väčšej Arovej nemilosti. Prudko som sa nadýchla vykročila som von z domčeka.

...

Nehlučnými krokmi som sa približovala k Volturiovcom. Neuniklo mi, že aj oni boli trochu napätí. Mala som dokonca pocit, že Aro zatajil dych.

Zastala som asi desať krokov od skupinky, keď prehovoril Edward: „Emma, dovoľ, aby som ti predstavil našu návštevu."

Vedela som, že toto sú len zdvorilostné frázy. Edward mi chcel dať ešte trochu viac času na rozmyslenie, no ten mi nebolo treba. Bola som pripravená. Musela som byť!

Edward pokrútil hlavou, no pokračoval: „Toto je Aro Volturi s manželkou Naliou a priateľmi Jane a Felixom."

Takže som sa nemýlila, skutočne sú to oni. Trochu som začala dôverovať svojej schopnosti: „Hm, rada... rada vás poznávam."

Aro si ma naďalej zvedavo obzeral, čo sa vôbec nepáčilo jeho manželke. Určite to musel vedieť, pretože sa ho celý čas dotýkala, no evidentne ho to príliš netrápilo. Bol mnou príliš zaujatý. Bola som z toho nervózna. Je to dobré, alebo zlé, že si ma toľko obzerá?

No asi to nakoniec bolo dobré, lebo Aro sa usmial: „Potešenie je na našej strane Emma," vykročil a chcel mi podať ruku, no ja som vystrašene ustúpila.

„No vidím, že Edward ti o nás povedal viac, než dosť," v jeho hlase bolo cítiť zlosť a sklamanie.

„Nepovedal mi nič, čo by som si nebola domyslela sama," odpovedala som.

Aro vyzeral prekvapený: „Takže je to pravda? Aj ty máš dar? Neuveriteľné..."

Nechápala som. Prečo by to malo byť neuveriteľné?

„Pretože si z časti vlkolak, Emma," vysvetlil mi Edward, „Ara to fascinuje. Ešte nikdy nevidel niekoho, ako ty."

„Ale veď určite už videl upíra s darom," oponovala som.

„Ale nie poloupíra," ozrejmil Aro, „vieš Emma, máloktorý z nás má dar. Nie je to bežné, skôr je to výsada. A ty, ty dokonca ani nie si čistokrvná upírka a predsa ho máš."

Ak by som bola človek, asi by som sa začala červenať. On ma obdivoval? Obdivoval niečo o čom som ani nevedela a o čo som nestála? To bol teda fakt gól...

„Emma a práve takých upírov hľadáme. Upírov s darom, upírov s výsadou a ty si jednou z nás."

Hovoril zanietene s pološialeným výrazom v tvári.

„Čo tým chceš povedať Aro?" Spýtala som sa.

„A vari to nie je zrejmé? Emma, chcem, aby si sa k nám pridala."

Čumela som naňho s otvorenými ústami. Chcem, aby si sa k nám pridala?! Veď mi ani nedal na výber! Už už som mu chcela niečo štipľavé odvrknúť, keď som zachytila Edwardov a Bellin pohľad. Vtedy som sa rozhodla...

Aro ku mne natiahol ruku: „Pridáš sa?"

Potichúčko ledva pohybujúc perami som odpovedala: „Áno." A natiahla som svoju ruku k nemu. Dotkla som sa jeho bledej páperovej dlane a spolu sme sa rozbehli ku Cullenovskej rezidencii.

...

„Emma, ďakuejm. Ďakujem za všetko," ďakovala Bella. Lúčili sa so mnou všetci Cullenovci, dokonca aj Alice a Rosalie.

Neveriacky som na ňu pozrela: „Ty ďakuješ mne Bella? To ja ďakujem vám. Ukázali ste mi, že sa dá žiť aj ináč. Nemusíme sa stať otrokmi toho čím sme."

„To si povedala pekne Emma," prehovoril Carlisle. Usmiala som sa, no keď som sa zadívala na Edwarda úsmev mi povädol. Ničo ho trápilo. Pozrel sa na mňa. Samozrejme, že vedel, čo si myslím a odpovedal mi na moje starosti: „Emma, jedna vec ma trápi. Uvedomuješ si, že tam, kde ideš tieto veci neplatia? Tam majú iné pravidlá."

Jasne, že som si to uvedomovala: „Ja vám sľubujem, že sa pokúsim odolať. Nečakám, že sa mi to podarí na prvý krát, ale pokúsim sa. A keď sa ma Aro nabaží a nebudem už preňho natoľko zaujímavá, vrátim sa. Sľubujem, že sa vrátim ako nová a silnejšia Emma, pred ktorou už nebudete musieť nikoho chrániť. Teda," zarazila som sa, „ak budete chcieť."

„Samozrejme, že budeme!" zvolala Esme a objala ma, „Emma, ty budeš mať vždy naše dvere otvorené."

„Ďakujem," šepla som.

„Ehm," ozvala sa nesmelo Alice, „Emma, ja sa ti musím ospravedlniť. Za moje nevhodné správanie."

„To je v poriadku Alice, nie si mi nič dlžná."

„Ale som! Ja... nesprávne som ťa ohodnotila. Vieš, ja som zvyknutá, že všetko vidím a to, že u teba to tak nie je, ma dosť frustrovalo, preto som bola taká protivná," usmiala sa placho Alice.

Usmiala som sa aj ja: „Vlastne ty by si mi mala prepáčiť, že mám problém s vysielačom, alebo s čím vlastne..."

Alice sa zasmiala: „Ale i tak som vedela, že sa rozhodneš správne!"

Edward sa uškrnul: „No to určite."

„Ja som to počula!" výhražne vstrčila prst Alice, potom sa otočila ku mne: „No nech je tak či onak, mám tu pre teba niečo schované," povedala a odbehla.

Zúfalo som sa zadívala na Cullenovcov: „Mám sa veľmi báť?" spýtala som sa s hraným zdesením.

Bella sa zasmiala: „Hej, ako poznám Alice, tak myslím, že hej."

V tom sa prirútila Alice s kufriskom plným oblečenia: „Aj to som počula!", povedala Belle a obrátila sa ku mne: „Emma, dúfam, že chápeš, že nemôžeš chodiť každý deň v tom istom oblečení."

No to som dosť nechápala, ale i tak som prikývla.

„A keďže Volturiovci nosia stále tie ich nevkusné habity," prevrátila dokonalé oči, „ tak som ti zabalila pár dizajnérskych kúskov. A ak chceš, môžem ti nejaké pravidelne posielať poštou." Usmiala sa prívetivo.

„Myslím, že to nebude nutné," odpovedala som pri pohľade na ten kufor.

Spred domu sa ozvalo nedočkavé trúbenie.

Vyplašene som pozrela na moju rodinu: „Už musím..."

Bella ma objala. Spolu s ňou aj Edward, Rose, Emmett, Esme, Alice, Carlisle a vôbec - všetci.

„Budete mi chýbať!"

„Aj ty nám Emma, ozývalo sa z každej strany."

Vzala som kufor a odišla som z ich životov.

...

1.ČASŤ

18.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (19. časť):