Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty proti mne - Prológ + 1. kapitola

10.08.2012 (15:30) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1542×

Prológ

Sedieť a čakať sa stalo mojou každodennou činnosťou. Čakať na toho, kto sa už nikdy nevráti. Dúfať, že všetko bude tak, ako pred tým. Celé moje srdce dúfa, že sa konečne vráti a bude ma opäť milovať, že ma bude chrániť a nikdy ma už neopustí. No to všetko sú len moje predstavy, túžby a sny. Niekde v hĺbke duše viem, že sa už nikdy nevráti. Nikdy ma už neobjíme, neuzavrie v jeho pevnej a zároveň nežnej náruči.  

Namiesto toho ma pustil a nesnažil sa ma zdvihnúť späť z tej bezodnej priekopy plnej bolesti a utrpenia. Tá priepasť, z ktorej ma už nik nedostane...

1. kapitola

„Bella, prosím ťa, prestaň sa už utápať v bolesti a v slzách. Nie je normálne, aby si lipla na spomienke na neho. Začni už konečne žiť. Neprežívaj zo dňa na deň a skús si užívať. Si ešte mladá,“ povedala moja matka, ktorá sa o mňa po Jamesovom odchode starala. Áno, bol to práve on, kto ma nechal stáť na námestí v strede Pheonixu plnom ľudí.

„Mami, nevieš si ani len predstaviť, ako to bolí. Všetko, na čo sa len pozriem, mi pripomína jeho!“ povedala som zúfalo a opäť som cítila, ako sa mi slzy tlačia do očí.

„Bella, mýliš sa. Viem, ako to bolí, keď ťa opustí niekto, koho si naozaj milovala. Aj mňa neskutočne bolelo, keď som musela opustiť tvojho otca,“ vyslovila tichým hlasom.

„Veď práve! Prečo si ho opustila, keď si ho tak strašne milovala?! A ak si ho naozaj aj ľúbila, prečo si si hneď potom našla Phila?!“ vyčítala som jej.

„Bella, Phil je dobrý a skvelý muž. Je to muž, ktorý mi je oporou a dokáže si nájsť čas nielen na mňa, ale aj na teba, čo tvoj otec vtedy nedokázal! Pochop, že prvé lásky nie sú trvalé a všeličo sa môže stať, Bellinka,“ dohovárala mi.

„Mami, kedy už konečne pochopíš, že som ho milovala a stále aj budem?!“ vykríkla som a aby som ju už nemusela počúvať, pustila som si obedňajšie správy, na ktoré som sa teraz dívala každý deň.

„Dobrý deň, hlási sa vám Jenny Downhamová s obedňajšími správami z Phoenixu. Práve dnes nám bolo oznámené, že ani po pol ročnom hľadaní sa ešte stále nenašiel mladý chlapec James Sparx, ktorý je nezvestný odo dňa, keď údajne chcel nastúpiť do lietadla, ktoré smerovalo na Aljašku. Doteraz nikto nechápe, prečo a za akých okolností zmizol, no vieme, že posledné stopy k jeho zmiznutiu nás privádzajú do Talianska. je to naozaj záhada, už len pre fakt, že chcel odísť na Aljašku a predsa len jeho posledné stopy našli vyšetrovatelia v Taliansku. FBI nám nechcela poskytnúť zatiaľ žiadne informácie, no zo spoľahlivého zdroja vieme uviesť, že sú tu rôzne špekulácie od únosu až po vraždu. S ďalšími informáciami sa vám ozveme už dnes večer v správach Phoenix night. To je on nás zatiaľ všetko, odovzdávame slovo do štúdia.“

V tej chvíli, ako reportérka dokončila svoj monológ, som ostala nehybne sedieť a cítila som, ako sa na mňa mama znepokojene pozerá.

„Bella, si v poriadku?“ spýtala sa ma potichu a to ma doslova naštartovalo.

„Ako môžem byť v poriadku? Mama, James zmizol a nikto o ňom nič nevie. Zmizol dokonca už pred pol rokom. Uvedomuješ si, čo to znamená? Už sa nikdy nevráti, možno je už aj mŕtvy a FBI len špekuluje. Nie, to nemôžem byť pravda!“ kričala som a zúrivo som si utierala tie neprestajne sa lejúce slzy.

„Bella, upokoj sa. Presne som vedela, že ťa to rozruší,“ povedala.

„Čože?! Ty si o tom vedela už dávnejšie a zatajila si mi to? Ako si len mohla, mami? Jamesa som milovala a milovať aj budem, nezáleží na tom, že ma opustil, mala si mi to povedať a ja sama by som ho šla hľadať!“ vyčítala som jej. Cítila som, že so mnou nie je všetko v poriadku a pred očami som začínala vidieť čierne škvrny.

„Bella, si v poriadku?“ spýtala sa ma mama a pomaly sa ku mne približovala. Niečo ešte hovorila, no jej slová mi nedávali zmysel a ja som sa pomaly ponorila do čiernej a ľútostivej tmy...

„Bella, preber sa. Všetko bude dobré, neboj sa, zlatko,“ šepkal mi niekto do ucha. S námahou som otvorila oči a uvidela som, že ležím vo svojej izbe a nado mnou sa skláňajú mama s Philom.

„Mami,“ povedala som s plačom a hodila sa jej okolo krku. Moje vzlyky sa nedali utíšiť a ja som to ani nechcela. Túžila som zo seba dostať všetku tú bolesť, ten strach a nádej, že všetko bude zase tak, ako pred tým.

„Belli, pššt, to bude všetko dobré. Moja, musíš sa cez to dostať. A ja som sa zhovárala s Philom a dostali sme nápad. Tu ti to Jamesa všetko pripomína, tak sme uvažovali, že či by si sa na pár mesiacov nechcela nasťahovať k ockovi do Forks. Je tam síce chladnejšie ako tu a často tam prší, no priviedlo by ťa to na iné myšlienky, čo ty na to, zlatko?“ spýtala sa ma aj s nevyslovenou otázkou v očiach.

„Mami, neviem, či to dokážem,“ zašepkala som a hlas sa mi zlomil.

„No tak, Bella, musíš začať znova žiť,“ povedal Phil a v jeho hlase bolo cítiť lásku k dcére. A v tej chvíli som sa rozhodla...

Nešetrite ma. Bol to len taký letný, večerný nápad. Beriem aj kritiku. :)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty proti mne - Prológ + 1. kapitola: