Táto poviedka je niečo nové. Neskôr sa dočkáte aj Cullenovcov, ale dovtedy si naša hlavná hrdinka prejde veľkou bolesťou a nástrahami života. Dúfam, že sa vám táto poviedka bude páčiť. Prosím o komentáre a vopred za ne ďakujem. :)
24.10.2013 (20:45) • • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1242×
Ráno sa zobudila a bola stále duchom mimo, ako aj posledné dni jej žitia. Bála sa o svojho brata, ktorý sa jej už takmer mesiac neozýval, aj keď mu nechala plný záznamník správ. Raz mu v duchu nadávala, že je nezodpovedný egoistický debil, a niekedy sa strachom nemohla nadýchnuť.
Prišla pred zrkadlo a zbadala tu hrôzu, pred ňou nestálo to mladé krásne dievča, ktoré každý obdivoval, ale nevyspatá, nenamaľovaná troska, čo sa z nej stala. Oči uplakané, jej predtým krásne havranie vlasy až po pás, ktoré jej každá žena závidela, boli zlepené a špinavé.
Jej brat bol to posledné, čo mala. Mama jej zomrela, keď mala len päť rokov na zápal pľúc. Otec zomrel dva roky na to na zlyhanie organizmu. Jej brat mal vtedy len dvanásť rokov. Preto sa o ňu nemohol postarať a museli do deckého domova. Pamätala si krutosť opatrovateliek, ktoré ich hneď po príchode od seba oddelili.
K sebe pritisnuté deti, ktoré sa tak veľmi báli, čo bude nasledovať. Jej brat musel do chlapčenskej časti a ona zasa k dievčatám. Bolo to pre ňu veľmi ťažké. Nechcela jesť, nechcela piť, s nikým sa nerozprávala, nespávala, len keď ju k tomu niekto donútil práškami, tak veľmi sa svojim výzorom podobala tomu zjavu v zrkadle. Zasa bola len ona a jej malý svet. Nadýchla sa a vytočila opäť jeho číslo, priložila si mobil k uchu a započúvala sa. Po niekoľkých pípnutiach to vzdala, zasa nedvíhal. Pozrela sa na seba do zrkadla a videla tam to malé dievčatko, ktoré sa blížilo ku dverám do knižnice, aby mohlo vidieť svojho brata. To dievčatko, ktoré sa nebálo ísť samé do knižnice o polnoci, lebo vedelo, že tam bude jej brat.
Vždy sa veľmi tešila na jeho objatie, na jeho slová útechy, na jeho príbehy o ich živote, keď bude dosť starý na to, aby si ju vzal zo sebou preč z deckého domova. Čo by dala za to, aby za ným mohla ísť do tej knižnice, aby videla, že je v bezpečí, že sa má dobre. Ako malej jej hovoril, že ju nikdy neopustí, ale práve to spravil. Srdce jej zovreli mocné okovy bolesti. Pozrela sa ešte raz do zrkadla a začala plakať, plakala by ešte veľmi dlho, keby jej nezačal zvoniť mobil. Pozrela na meno človeka, ktorý jej volal a začala znovu plakať, tento raz však od radosti. Zdvihla mobil a započúvala sa do viet, ktoré sa z mobilu začali ozývať: „Katka, prepáč, že som ti nezdvíhal. Vtedy, keď som nemohol poriadne dýchať, si mi povedala, aby som išiel na vyšetrenia. Ja... chcem sa s tebou porozprávať osobne, mohla by si prísť?"
„Prídem," odpovelala a na druhej strane linky sa ozval malý tlmený vzlyk.
„Tak o hodinu?" opýtal sa Katkin brat.
„Jasné," odpovedala.
Pozrela sa do zrkadla a až teraz si plno uvedomovala, čo so sebou spravila. Vbehla do sprchy a začala sa zbavovať všetkej tej špiny, ktorá sa na ňu nalepila. O pár minút sa už maľovala pred zrkadlom a dokonca sa na seba usmievala.
„Je v poriadku!" povedala osobe v zrkadle, aby sa zbavila toho zlého pocitu, ktorý ju stále prenasledoval a celá sa uvoľnila. Zobrala kĺúče od svojho auta a vybrala sa za svojím bratom. O päťnásť minút bola pred jeho domom. Zazvonila na zvonček a čakala. Asi o minútku jej prišiel brat otvoriť.
„Ahoj," povedala radostne a zavesila sa mu na krk. „Nik, tak veľmi som sa o teba bála, ale už si tu a si v poriadku!" radovala sa.
Jedna slza padala za druhou a ona ich nezastavovala. Pozval ju dovnútra a začal: „Bella, ja som bol na tých vyšetreniach a povedali mi, že mam tak dva tri roky života."
Toto ju zasiahlo viac než čokoľvek iné.
„Ja som ti nedvíhal, lebo som sa s tým potreboval sám zmieriť, než by som ti to povedal." Len čo to dopovedal, začal plakať. Katka sa nezmohla na slovo, len nemo sledovala ako sa jej brat otrasia pod návalmi hlasných vzlykov.
„Nie, to nie je pravda! Veď si zdravý, pozri sa na seba! Nie si už taký bledý, nepodlamujú sa ti nohy... nie, ty nemôžeš... ty nesmieš zomrieť... Sľúbil si mi, že so mnou zostaneš, prisahal si!" Teraz sa rozplakala aj ona, nemohla uveriť tomu, čo jej teraz povedal. Plakala, plakala od bolesti, strachu, hnevu, všetky tieto pocity sa v nej miešali. Pocítila jeho ruky na svojich ramenách a okamžite sa mu schúlila v náručí.
„Nesmieš byť chorý, ty nie, hocikto iný nech, ale ty nie!" Teraz už kričala, snažila sa dostať z jeho objatia tak silného objatia, ktoré teraz nesmierne potrebovala.
Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty nesmieš umrieť! Prológ + kapitola 1:
ema333 moc som si s touto poviedkou neverila ale asi by som mala začať :D Ďakujem vám :)
:) Super. Prebehla som to očami, ale aj tak. Je to proste super. Nemá to chybu. Ako povedala Johna vydno tám veľké skúsenosti. Je vydno, že si sa do postáv vžila.
Všetko máš napísane prekne precítene.
Super.
Ďakujem za opravu BlackStar a ďakujem aj Johnna za tvoje diplomatické blabolenie páčilo sa mi :)
Pěknej perex. Jinak zatím jen úvod, ale uvidím podle další kapitolky. Slovenský povídky zatím nečtu, ale náměť mě zaujal, tak doufám, že to bude dobré. Tahle kapča je podle mě v pohodě! Na některých povídkách jde vidět málo zkušensoti, ale tady to vypadá slibně.
Ani nevím, co že sem se tak trošku rozepsala. Jakýsi diplomatický blábolení? Asi mě olizuje únava...
Ahoj,
v článku som ti opravila chyby a dávaj si pozor hlavne na čiarky, y/i, s/z a dolné úvodzovky, ktoré majú špeciálny znak a nie dve čiarky.
Tiež ťa poprosím, aby si si perex obrázok nahrala do galérie, pretože inak sa ti nemusí zobrazovať (z externej stránky ho môžu zmazať).
Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!