Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty nesmieš umrieť! - kapitola 3.

18.01.2014 (14:15) • • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 987×

Nik

Bolesť jej dovolila len jedno, zakričala zo všetkých síl: „Vráť sa, prosím! Nik! Ja to tu nezvládnem, nie bez teba! Nik!" Prečo tie prístroje tak pípajú? Prečo nemôžem otvoriť oči?

Chcel som na ňu zakričať, že žijem, ale nemohol som a potom sa znovu vrátila tá bolesť... Chcel som kričať, ale nevydal som ani hlásku. Do miestnosti niekto vkročil a pošepkal mi:

„Nikolas, viem, že ma počuješ. Viem, že ti to príde uletené, ale meníš sa, meníš sa na upíra... Ja a moja rodina sme ti vpichli upírsky jed. Teraz to bude bolieť, ale potom to bude bude lepšie. Môj otec a bratia ťa odtiaľto dostanú. Keď sa prebudíš, všetko ti vysvetlíme."

Pri tej bolesti som nevedel rozoznať, či sa jedná o ženský alebo mužský hlas. Jediné, čo som vedel, bolo, že musím nájsť svoju sestru. Musím jej povedať, že som v poriadku.

Po pár minútach ma niekto odvážal z izby, viac som toho nebol schopný vnímať.

Keď som konečne otvoril oči, bol som v neznámej izbe. Dosť sa podobala izbe mojej bývalej priateľky. Úprimne, bola to strašná štetka, bohužiaľ, si to uvedomovali všetci naokolo, len ja nie. Takže to bol sen. Ja žijem, nie som smrteľne chorý a moja sestra sa nervovo nezrútila. Lenže niečo tu nie je tak, ako by malo... Niečo je so mnou inak, ale čo? Odhrnul som zo seba prikrývku. Na sebe som mal rifle a moje obľúbené tričko. Končatiny som mal tiež všetky.

Odrazu som vykríkol. Nedýchal som, no horšie bolo, že som si nemohol nahmatať pulz. Do miestnosti vtrhlo pár "ľudí", ak som ich tak mohol nazvať. Jeden ryšavý sa ku mne chcel priblížiť. Moja reakcia tela bola neuveriteľná. Ja som na neho zavrčal? Okamžite sa stiahol a ja som sa trochu upokojil.

„Ja som Edwarda a toto je moja rodina. Umieral si, tak sme ti vpichli upírsky jed. Preto tiez nedýchaš a nemáš pulz," povedal mi Edward a ja som sa zmohol len na to, aby som si v beznádeji zaboril ruky do vlasov. Takže to je pravda, všetko, som proste totálne v riti.

„Ja viem, že je to pre teba ťažké, nikdy by sme ťa nepremenili, keby sme nevideli ,ako bola tvoja sestra na dne. Keď sa naučíš ovládať svoju túžbu po krvi, tak sa s ňou možno stretneš," povedal Edward a ja, predtým vždy pokojný človek, som sa na neho vrhol.

„Ako to myslíš, možno! Ja svoju sestru uvidím aj keby som mal niekoho zabiť!" kričal som po ňom a mlátil doňho. Niekoľko rúk ma od neho odtrhlo.

„Ja som Alice, v nemocnici som ti vysvetľovala, čo sa s tebou deje. Ale asi si ma veľmi nepočúval. Po skončení premeny, čo sa stalo pred chvíľou, sa staneš novorodeným. Si silný, výbušný, ale hlavne a teraz dobre počúvaj... Keby sme ťa teraz pustili, zabíjal by si, nie preto, že by si chcel, ale preto, že by to tvoje telo potrebovalo. A určite by si nechcel zabiť svoju sestru, že nie? A preto sa musíš naučiť ovládať," povedala mi mladá žena, ktorá pripomínala elfku.

„Ja ju musím vidieť. Je to jediné, čo mám a ja som to jediné, čo má ona. Radšej ma zabite, ak za ňou nemôžem," povedal som z posledných síl. Miloval som ju viac ako vlastný život, nemôžem ju len tak predsa opustiť. Zrazu sa ozvala tá malá elfka:

„Viem, že ti veľmi chýba a mi máme riešenie, ako sa s ňou budeš môcť kontaktovať. Natočíš pre ňu niečo na kameru a niekto z nás jej to zanesie."

„Bolo by to možné? Chcem tým povedať... Môže o mne vedieť? Ak o mne môže vedieť ona, prečo o vás nevie celé ľudstvo?" Asi som trafil klinec po hlavičke, lebo sa všetci zaškerili.

„Hlavne o našej existencii nesmie nikomu povedať, už teraz riskujeme, keď sme ti to dovolili. No, ona sa raz stane jednou z nás. Viem to," povedala Alice.

„Ako je možné, že to vieš? Čo si vedma?" Všetci sa zasmiali.

„Niečo také," odpovedala mi Alice. „Ale teraz ťa tu nechám s chalanmi, aby ti všetko presnejšie vyjasnili," dopovedala a odišla.

Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty nesmieš umrieť! - kapitola 3.: