Upratovanie z pohľadu Edwarda. :) Dúfam, že pribudnú komentáre. :) Kritika je tiež vítaná. :)
29.03.2014 (19:45) • • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 933×
Edward
Ráno som otvoril oči (aj keď som nepotreboval spánok, rád som len ležal a počúval Bellu, ako spí... Niekomu by sa zdalo, že je to úchylné, ale ja som bez toho nemohol existovať). Prvé, čo ma udivilo, bolo, že vonku svietilo slnko. Doparoma! Ako som ho neznášal. Bella bude chcieť určite ísť von. Musím sa na niečo vyhovoriť, ale na čo? Carlisle sa vraj jedným časom vyhováral na alergiu na slnko. To by šlo. Osprchoval som sa, obliekol a vošiel do obývačky. Dúfam, že mi to zožerie, inak som v prdeli.
Po pol hodine vstala Bella, vyskočila z postele. Zaskučal som, chce isť vonku, určite!
„Edward?" zakričala do bytu.
„Áno?" ozval som sa naspäť.
„Nepôjdeme von? Je tak krásne," rozplývala sa nad dneskajším krásnym počasím.
Zastavil som pred dverami.
„Bella, ja nemôžem na slnko, som prudko alergický," odpovedal som jej čo najsmutnejšie. Neviem, ako sa tvárila, ale bol som si istý, že som ju nepotešil.
„Ani som nevedela, že niečo také existuje... ako alergia na slnko," zamyslela sa. Dokelu! Čo keď mi neverí? Musím to nejako uhrať!
„Vidíš, čo sa pri mne nedozvieš? Ale ty choď, neboj sa, ja si tu poradím," zaškeril som sa, radšej by som bol, keby Bella zostala so mnou v byte a mohli by sme sa porozprávať, ale nemohol som jej brániť. Chápal som ju, aj ja by som na jej mieste išiel von. Tu pekne veľmi dlho nebýva.
„Nebudem dlho!" Posmutnel som, aj keď som v duchu vedel, že pôjde, dúfal som, že urobí výnimku.
„Ak by sa niečo zvrtlo, zavolaj, prosím," odpovedal som. Dúfam len, že to nevyznelo tak smutne, ako som sa cítil.
Keď zišla dole, snažil som sa na ňu usmievať. Predsa mi bude chýbať. Ona ma však prekvapila. Vraj zostane doma, aspoň sa konečne pustí do upratovania. Táto časť sa mi aj páčila, až kým nevyriekla, že musím pomáhať. Nahodila na mňa niekoľko zo svojich kukučov a ja som to vzdal.
Bojové miesto 1: Kuchyňa
Prvá bola kuchyňa. Chytila ma za ruku a ťahala. Samozrejme, že som sa zdráhal, ale ona sa nedala a popravde som jej to aj uľahčoval. Bola úžasná a tak odhodlaná ma tam dotiahnuť. Musel som sa nad tým usmievať. Keď ma konečne dostala až do kuchyne, zapla hudbu, otočila sa na mňa, ale s prekvapením zistila, že už upratujem. Na pár sekúnd na mňa ohromene pozerala (predsa kto kedy videl, aby sa muž do práce viac-menej zapojil dobrovoľne). Keď som sa na ňu pozrel, otočila sa so slovami, že ma len kontrolovala. „Samozrejme," zasmial som sa v duchu.
Smial som sa. Bola zlatá, vrtela bokmi do rytmu hudby a potichúčky si pohmkávala. Utierala linku a pozrela na mňa. Samozrejme som si užíval pohľad. Zružovela jej tvár a otočila sa mi chrbtom. To ma ešte viac rozosmialo.
Zaškerila sa na mňa a hodila po mne handru, samozrejme, chytil som ju (upírie reflexy) a poslal nazad. Radšej sa skrčila. Pomalinky vykukla. Upratoval som a tváril som sa, že si ju nevšímam.
Bojové miesto 2: Obývačka
Tie šálky budú moja smrť! Môže upír umrieť pri leštení šálok? Ja myslím, že aj hej. Zo zamyslenia ma vytrhol Bellin smiech. Hlava mi vyletela k nej. Okamžite som pochopil, že sa smeje na mojom debilnom ksichte. Na oplátku som po nej hodil handričku. Prepichla ma zlovestným pohľadom a hodila mi ju naspäť. Chytil som ju, ale nečakal som, že za ňou letela aj Bellina. Tú som nestihol zachytiť, takže ma trafila. Smiala sa mi, poskakovala a spievala, aká je šikovná a ako ma trafila. Bolo to falošne, ale jej radosť to vyvážila.
Diabolsky som sa na ňu usmial. Na jej tvári sa objavil strach. Rozbehol som sa k nej a ona s piskotom prebehla okolo stola. Teraz sme stáli na opačných stranách.
„Ale no tak, neboj sa ma, Bells, ja predsa nehryziem, teda, nie ľudí, ale jedlo predsa..." polemizoval som a ona sa na mňa pozrela štýlom „akože, prepána, čo to tu riešiš?"
Usmial som sa. Pozrel som sa na schody, spadol mi úsmev a narovnal som sa. Bella sa tým smerom pozrela a ja som sa k nej rozbehol. Keď zistila, že som ju nachytal, rozbehla sa preč. To som však už bol príliš blízko a dolapil ju, zvalil na gauč a začal štekliť. Pišťala a prosila, aby som ju pustil. Po chvíli som musel prestať, naklonil som sa k nej, neviem, čo ma to napadlo...
Ak budete dobrí, v ďalšej kapitole sa dozviete, ako to celé dopadlo.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty nesmieš umrieť! 11. kapitola:
Tak to dúfam. Mali by mi v krátkom čase pridať dve nové časti ak nenastane problém. Asi tu budú až cez víkend. Akosi dlho čakám na schválenie ale čo už stáva sa...
Vôbec niet začo :)) to ja ďakujem :) :3 určite bude :)) ^^
Izza ďakujem posnažím sa čo najskôr pridať. :) Dúfam, že sa vám aj nasledujúca kapitola bude páčiť. :)
Som dobrá prosím rýchlo mama sa mi tu smeje lebo som spišťala že je nová kapca :D :3 prosím ďalšiu rýchlo je to úplne super :3 len kratke:\ ale top úplne <3 :33 ^^ :)*
Ahoja!
Článok som ti opravila a vydala, ale dávaj si, prosím ťa, pozor na smajla na konci vety!
Na konci vety je vždy ukončovacie znamienko (bodka, čiarka, otáznik, výkričník), medzera a až potom sa píše smajlo.
Vďaka, vďaka.
Pekný deň.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!