Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty nesmieš umrieť! - 10. kapitola

5. kikina - Alice Cullen


Ty nesmieš umrieť! - 10. kapitolaBella, Edward, upratovanie. Prajem príjemné čítanie. :)

Bella

Ráno som otvorila oči a prvé, čo ma upútalo, bolo, že vonku svietilo slnko. Aj keď som ráno nerada vstávala, dnes som bola v kúpeľni do pár sekúnd. 

„Edward?" zakričala som do bytu. 

„Áno?" ozval sa mi naspäť.

„Nepôjdeme von? Je tak krásne," rozplývala som sa.

Ed zastavil pred dverami.

„Bella, ja nemôžem na slnko, som prudko alergický," odpovedal smutne. Aj ja som posmutnela, lebo som si predstavovala, čo budeme s Edwardom podnikať. 

„Ani som nevedela, že niečo také existuje... ako alergia na slnko," zamyslela som sa.

„Vidíš, čo sa pri mne nedozvieš? Ale ty choď, neboj sa, ja si tu poradím." Normálne som si vedela predstaviť ten jeho úškrn, keď to vravel. Veľmi dobre som vedela, že by radšej šiel so mnou.

„Nebudem dlho!" sľúbila som a pevne v to aj dúfala.

„Ak by sa niečo zvrtlo, zavolaj, prosím," odpovedal mi smutne. Chudák chlapec, aké to musel mať detstvo, keď nemohol ani len na slnko. Vždy sa hrať, keď prší, ak ho teda vôbec pustili von. Premýšľala som nad tým ešte hodnú chvíľu, kým som usúdila, že sa to na ňom ani veľmi neodrazilo. Je proste úžasný! A každý, kto si bude myslieť niečo iné, pocíti hnev Belly Swan!

Keď som si konečne vydrhla telo, prišla som k umývadlu a začala si umývať zuby. Moje nadšenie z dneška už nebolo také veľké a vlastne sa mi von ani ísť nechcelo. Aj keď som si to nechcela priznať, bola som na Edwardovi - a kedysi aj na bratovi - závislá. Nikde som bez nich nechcela ísť a tak som sa rozhodla, že Eda potrápim doma, a to domácimi prácami. Popravde som ich v poslednom čase dosť zanedbala a keď vám niekto pomáha, akosi vám to ide od ruky. Možno preto, že viete, že tú druhú časť umyje váš „asistent". Usmiala som sa a vybehla za Edwardom. Novinka sa mu príliš nepáčila, ale nakoniec sa po mojich kukučoch vzdal. Musela som sa usmiať, na môjho brata to neplatilo, ale na Edwarda áno. 

Bojové miesto jedna: Kuchyňa

Prvá bola kuchyňa. Chytila som ho za ruku a ťahala. Samozrejme, že sa zdráhal, ale ja som sa nedala. Keď som ho konečne dostala až do kuchyne (môj životný rekord), zapla som hudbu, otočila sa na Edwarda, aby som mu povedala, čo má spraviť, ale s prekvapením som zistila, že už upratuje. Na pár sekúnd som na neho ohromene pozerala (predsa kto kedy videl, aby sa muž do práce viac-menej zapojil dobrovoľne a hneď začal upratovať). Keď sa na mňa pozrel s jeho úškrnom à la úsmev jeden kútik hore a namachrovaný pohľad, otočila som sa so slovami, že som ho len kontrolovala.

Smial sa mi, zasa! Ja nemôžem za to, že keď upratujem, vždy sa krútim do rytmu hudby. Zaškerila som sa na neho a hodila po ňom handru, samozrejme, chytil ju a poslal nazad. Radšej som sa skrčila (nechytila by som ju ani pri dobrej vôli a on by sa mi ešte viac smial. Nie, ďakujem!). Pomalinky som vykukla. Upratoval a mňa si nevšímal.

Bojové miesto 2: Obývačka

Usmiala som sa. Takto pri leštení šálok vypadal super. Zamyslený výraz, absolútne sústredenie, jazyk mierne vyplazený. Snažila som sa nesmiať, ale dá sa to? Na oplátku na mne pristála handra. Prepichla som ho zlovestným pohľadom a hodila mu ju naspäť, samozrejme, za ňou letela aj moja handra. Tú nestihol zachytiť, takže ho trafila. Smiala som sa mu, poskakovala a spievala si, aká som šikovná a ako som ho trafila. Áno, uhádli ste, bolo to maximálne falošne, ale mne to nevadilo, tak čo?

Edward sa na mňa diabolsky usmial a ja som vedela, že to bude ešte zaujímavé. Rozbehol sa ku mne a ja som s piskotom prebehla okolo stola. Teraz sme stáli na opačných stranách.

„Ale no tak, neboj sa ma, Bells, ja predsa nehryziem, teda, nie ľudí, ale jedlo predsa..." polemizoval a ja som sa na neho pozrela štýlom „akože, prepána, čo to tu riešiš?"

Usmial sa. Pozrel sa na schody, spadol mu úsmev a narovnal sa. Okamžite som sa tam pozrela aj ja. Nič tam nebolo, samozrejme. Edward to využil a škeriaci sa ma chytil, zvalil na gauč a začal štekliť. Pišťala som a prosila, aby ma pustil. Po chvíli prestal, naklonil sa ku mne, naše tváre delili len milimetre. Stačilo by sa len natiahnuť...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty nesmieš umrieť! - 10. kapitola:

 1
1. Nix
28.03.2014 [8:14]

Užasné :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!