Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tretia manželka - 18. kapitola

28.08.2013 (20:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 7880×

Bella:

Existuje niekoľko podôb manželstva. Jedno je manželstvo dohodnuté, do ktorého vstúpite pre určitý prospech niektorej, alebo oboch strán. Existujú aj manželstvá z lásky, ale tie sa týkajú skôr chudobných ľudí, ale aj u tých ide skôr o výnimku. Veď chudobná žena by bola naozaj hlúpa, ak by sa aspoň nepokúsila obzrieť po trocha zabezpečenom mužovi. Bohatí spájajú majetky, preberajú tituly alebo zväčšujú svoju moc. Jedno som pochopila, manželstvo je sebecká záležitosť. Vždy sleduje určitý zámer. Možno by som niekomu mohla pripadať ako pokrytec a niekedy som tak pripadala aj sama sebe, ale on dostal, po čom túžil. Obeťou som skôr bola ja. Jediným zadosťučinením bola spokojnosť môjho otca a moje pohodlie, ktoré však bolo zaťažené ťarchou manželských povinností.

Nakoniec ani to, čoho som sa tak bála, nebola taká katastrofa. Prvú noc som zvládla, teda skôr ráno. Cez deň som ho vôbec nevidela. Od samého brieždenia chodil po panstve s mojim otcom a plánovali ďalšie práce a prestavbu stajní. Po obede sa vybrali do mesta a vrátili sa až za tmy. Večer nemával najlepšiu náladu, čo dokonalo pocítilo služobníctvo. Počas večere listoval v celom stohu spisov a keď som sa postavila, že si idem ľahnúť, neobťažoval sa ani zodvihnúť pohľad.

„Prosím, ospravedlňte ma. Idem si už ľahnúť, som unavená,“ povedala som zdvorilo. Otec sa postavil, prešiel ku mne a pobozkal ma na čelo. Pohladila som ho po ramene. Jedno sa musí nechať, môj otec v Greenway omladol a opeknel. Obliekal sa primerane svojmu postaveniu a staral sa o seba. Mal aj ďaleko menej fyzickej práce, čo sa odzrkadlilo aj na jeho rukách a tvári.

„Hneď som hore,“ šepol môj manžel, keď som bola už takmer za dverami. Týmto zmaril moju nádej, že hádam dnes si uchránim svoju posteľ len sama pre seba. Vzbudil vo mne opäť pocit úzkosti. Milovanie s ním nebolo po fyzickej stránke zlé. Ťažko sa mi to samej pred sebou priznávalo, ale pocity, ktoré mi pôsobil boli návykové a v skryte duše som po nich túžila znova. Stále som však bola v rozpakoch z toho, že mi tie príjemné veci pôsobí práve jeho telo a ja ich pôsobím jemu. Vadila mi moja nahota a vlastne aj tá jeho a vadilo mi, že je mi tak neskutočne blízko. Po precitnutí a doznení milostných kŕčov nastalo vákuum, v ktorom mi moja hlava pripomenula všetko to, prečo ho nenávidím.

Prišiel o hodinu. Sedela som v posteli a listovala v knihe, aby som našla stranu, kde som prestala čítať. Keď vstúpil, bleskovo som ju položila na stolík a čakala, čo sa bude diať. Prešiel k svojmu kreslu, stiahol zo seba košeľu a chvíľu sa díval von oknom, akoby tam v tej tme mohol niečo vidieť. Ja som mala zatiaľ čas prezrieť si jeho nahý chrbát. Bol širokánsky, zlievajúci sa do útleho pása. Ešte aj svalstvo na chrbte mal impozantné. Človeku sa chcelo natiahnuť a pohladiť tie vzdúvajúce sa hrče na lopatkách a ramenách. Pomaly sa otočil a ja som odvrátila zrak. Sedela som na posteli ako kôpka nešťastia a žmolila si prsty jednej ruky druhou. Prešiel k posteli a sadol si.

„Aký si dnes mala deň?“ Hlas mal zvláštne hlboko posadený.

„Príjemný, pane. A čo vy?“ opýtala som sa zo slušnosti, aj keď mi to pripadalo hlúpe.

„Dnes som nemal čas venovať sa ti. Mrzí ma to, ale je potrebné zabezpečiť mnoho vecí.“ Nahol sa a ospravedlňujúco pohladil rukou moje rameno. Inštinktívne som sa pred jeho dotykom trocha mykla. Neušlo mu to. Nakrčil čelo. „Ty sa na mňa preto hádam hneváš?“ opýtal sa s povytiahnutým obočím.

„Nie,“ pípla som rozochvene. Naozaj som ho pred tým, čo ma čaká nechcela rozhnevať.

„To je dobré,“ šepol a nahol sa k mojim perám. Zbytočne to nenaťahoval. Jedným pohybom zo mňa zhodil perinu a v druhom som ležala pod jeho obrovským telom.

Túto noc si ma vzal dvakrát a potom ešte raz za svitania. Nepovedala som ani slovo. Nebolelo to, aj keď nad ránom ma lono trocha pálilo. V posteli som potom zostala takmer do desiatej. Dorota ma prišla zobudiť, aby som hádam nepremeškala obed. Môj manžel tu počas dňa znova nebol. Jacob mi prezradil, že skoro ráno, s mojim otcom, odišli do vzdialenejšieho mesta, aby doriešili posledné prevody pozemkov. Pán Cullen necítil potrebu informovať svoju manželku o jeho celodennej neprítomnosti. Mne to však vôbec nevadilo. Aspoň som mala pokojný deň a aj naše služobníctvo, po ktorom nikto nereval v záchvatoch zlosti, pôsobilo šťastnejšie.

Otec sa vrátil po pred večerou, no on až po nej. Aj túto noc sa opakoval scenár zo včerajška. Bol stále nenásytnejší a po ďalšom dni ma už moje ženstvo bolelo tak, že som ráno nedokázala vstať z postele. Keď som konečne bola schopná prejsť na toaletu, bolelo ma úplne všetko. Požiadala som Dorotu o kúpeľ a keď som si sadala do teplej vody, o ktorej som si myslela, že mi prinesie úľavu, šla som vyskočiť z kože od pálčivej bolesti. Trvalo dlho, kým som sa konečne zžila s teplotou vody a uvažovala som, či by nebolo dobré zavolať lekára. Čo by som mu však povedala? Aj keď som si v hlave prehrávala scenáre toho, ako to doktorovi vysvetlím, vždy som skončila len pri nezrozumiteľnom bľabotaní. Ak za mnou však aj dnešnú noc príde, bude to veľmi zlé. To sa už doktorovi nevyhnem. Začala som teda uvažovať, ako vysvetlím pánovi, že ho nie som schopná prijať.

Mala som celý deň na to, aby som si niečo pripravila. Blúdila som domom ako bez duše a uvažovala, ako svojmu manželovi odmietnuť plnenie manželských povinností, aby som ho nenahnevala. Neviem si predstaviť, ako by to dopadlo, keby v spálni vybuchol. Už by najskôr nebol takým džentlmenom. Mať v spálni toho zúrivého Cullena, akým dokáže byť, by bola katastrofa.

Zašla som do kuchyne a hľadala niečo sladké. Stačilo by mi aj zopár koláčikov, alebo sušené ovocie. Na stole nič nebolo. Zamierila som ku komore. Zapálila som si lampáš a položila ho na prvú policu. Dvere na komore sa za mnou samé zavreli. Konečne som zahliadla to, čo som potrebovala na upokojenie nervov. Do kuchyne vpadla Agnesa spolu s Evou, dievčaťom, či skôr mladou ženou, ktorá nám nosila do Greenway pečivo. Obe dvojhlasne híkali. Myslela som, že len pochabo vyvádzajú a hneď ich to prejde, no Agnesa zas vybuchla do hurónskeho smiechu.

„A ako si mu to urobila?“ opýtala sa, keď sa konečne upokojila.

„No ako? Normálne... Ty si to ešte nerobila?“ opýtala sa Eva. Agnesa si odfrkla.

„Nikdy by som to žiadnemu chlapovi takto... Je to odporné,“ preniesla znechutene.

„Nehovor hop... V živote prídu situácie, keď nemáš na výber.“ Počula som zavŕzganie stoličky. V ruke som už držala pohár so sušenými slivkami a uvažovala, či nebude hlúpe teraz dvere na komore.

„On ťa do toho nútil?“ zhíkla Agnesa.

„Nenútil. Chcela som to skúsiť a mala si vidieť, ako bol celý na mäkko, keď som ho vzala do úst,“ pochválila sa pekárova dcéra. Zatiaľ som celkom nerozumela o čom hovoria, ale vedela som, že to súvisí so sexom, aj keď mi prišlo nepredstaviteľné, aby ho brala do úst.

„Hádam bol tvrdý,“ zasmiala sa Agnesa. Potom nastalo ticho a zas výbuch smiechu. „Nášmu pánovi by som to ale ústami urobila celkom rada. Ten chlap je naozaj krásavec a vonia.“ Posledné slová omámene zaspievala a ja som si prekvapene zakryla ústa rukou, aby som nezhíkla.

„Pán Cullen... Ach... Ten je naozaj na zjedenie. Tomu by som robila všetko, čo by len chcel,“ zaskučala Eva.

„Určite by nechápal, čo mu to chceme urobiť,“ vybuchla Agnesa do rehotu, až krochkala.

„Ten muž má dosť skúseností, tomu ver, a má predsa mladú ženu a panstvo je v týchto veciach...“

„Naša Isabella je primladá. Tá určite do svadby ani netušila, čo to má medzi nohami. Čo ti budem hovoriť. Ona by potrebovala niektoré veci ešte objasniť. Dorota mi hovorila, ako sa jej pred svadbou pýtala na to, čo s ňou bude robiť vo svadobnú noc a vieš čo?“ Nastalo ticho. Ja som pobúrene zalapala po vzduchu, no chcela som vedieť, čo jej ešte Dorota povedala a tak som natisla ucho k dverám.

„Vraj ani netušila, ako vyzerá chlap tam dole,“ šepla nakoniec. Dvere som za sebou celkom nezavrela a tak keď som sa o ne oprela, pootvorili sa a zavŕzgali. Obe stíchli a dvere sa razom otvorili dokorán. Zostala som civieť na Agnesu a ona na mňa. Tvár sa jej pretiahla do vyľakanej grimasy. Eva vyskočila zo stoličky a ostala stáť vedľa stola vystretá ako vojak. Otrčila som pred seba pohár so slivkami.

„Chcela som len niečo sladké,“ šepla som previnilo, ale vlastne som sa tak cítiť nemala. Som vo svojom dome a oni o mne klebetili.

„My sme len...“ preniesla Agnesa a spustila ramená. Zahľadela sa do zeme.

„To je v poriadku,“ povedala som rýchlo, ale tvár mi celá horela.

„Prepáčte nám to,“ hlesla Eva ako bez duše. Určite sa bála, že vybuchnem a že poviem jej otcovi o jej nevhodnom správaní sa.

„Ja som naozaj primladá a mám málo skúseností, ale že muži majú penis, to som vedela a tiež som vedela, čo sa bude odo mňa v spálni čakať,“ preniesla som na svoju obranu, aj keď bolo pre mňa dosť zahanbujúce hovoriť o tom. Agnesa podišla z boku k Eve.

„My sme len tak klebetili o hlúpostiach. Také pojašené ženské bľabotanie, madam. Nemysleli sme to zle. Nehnevajte sa za to o vás a pánovi,“ preniesla trocha vydesene a myslím, že sa hanbila viac ako ja.

„Chápem to,“ šepla som a chcela som odísť, no nedalo mi to. Váhavo som ostala stáť. „Naozaj ti o mne Dorota povedala...“ pípla som trocha sklamane.

„Nie! Ona vám len nechcela zle poradiť. Bola vydatá, ale je to už staršia žena. No, viete, ona veľa zabudla.“ Keď to Agnesa povedala, Eva sa neudržala a ušlo jej zachichúňanie. Hneď si však zakryla ústa a previnilo zvesila hlavu. Agnesa sa na ňu nahnevane pozrela a zagánila na ňu. „Madam, ak by ste chceli niečo vedieť...“ Naklonila hlavu na bok a pekárka jej súhlasne pritakala.

„Iste,“ povedala som rýchlo a chcela byť čo najskôr preč.

Keď som sa vrátila do izby, aj chuť na tie slivky ma dávno prešla. Myslela som len na to, o čom sa tie dve zhovárali. Netrápilo ma, čo hovorili o mojom manželovi. Bol to naozaj krásny muž a dalo sa predpokladať, že sa ženám páči. Skôr som uvažovala nad tým, ako a hlavne prečo to tie ženy robia mužom ústami. Pripadala som si ako hlupaňa. Mohla som sa opýtať, ale nedokázala som to. Kto vie, či to už Edward takto robil? Bola som celá nesvoja aj z toho, že nad podobnými vecami vôbec uvažujem, ale na druhej strane, lono ma pálilo a predstava, že za mnou môj manžel aj túto noc príde a bude chcieť svoje, ma privádzala k myšlienke, žeby to nebolo márne aspoň skúsiť. Vyhla by som sa vysvetľovaniu a aj obrovskému previneniu odmietnuť vlastného muža.

Večer prišiel neskutočne rýchlo. Keď sa niečoho neviete dočkať, čas sa vlečie, no keď sa niečoho bojíte, príde to hneď. Domom sa ozvali clivé tóny klavíra. Neklamný znak toho, že je doma. Prišla som do salóna odkiaľ sa rinula hudba. Opatrne som zatlačila na dvere a vošla. Edward sedel za klavírom. Keď ma zbadal, natiahol ku mne ruku a ja som poslušne prešla k nemu a sadla si na lavičku po jeho boku.

„Prečo už vôbec nehráš, Isebella?“ opýtal sa šeptom. Pohladila som prstom klávesu a stlačila ju. Veľmi pomaly a jemne, tak že nevydala tón, lebo sa kladivko nedotklo struny.

„Nemám na to chuť,“ šepla som.

„Takže tie hodiny klavíra a snaha tvojho učiteľa a moje peniaze prídu na zmar,“ skonštatoval sucho a ruky sa mu rozbehli po klávesoch. Sledovala som každučký jeho pohyb prstov a rúk. Krátku skladbu však neukončil ako mal, ale úderom päsťou po klávesoch. Klavír zadunel ako hrom a ja som zhíkla, lebo som to nečakala. Tá jeho výbušnosť na seba nenechala dlho čakať. Sklonila som hlavu. Hneď som pochopila, že dnes musím byť naozaj dobrá a splniť mu všetko, inak bude hromobitie.

„Ak si to prajete, tak začnem znova hrať,“ povedala som ublížene.

„Tak hraj!“ prikázal. Položila som prsty na klaviatúru, ale mala som ich ako z olova. Začala som hrať jednoduchú skladbu na precvičenie rúk, no už po pár tónoch som sa pomýlila. Môj manžel nahnevane nakrčil čelo a uprene sa mi díval do tváre. Dohrala som ešte s troma chybami a položila ruky na kolená.

„Znova!“ zahrmel. Do očí sa mi natisli slzy. Tak veľmi som sa snažila, no jeho uprený pohľad a mrzutá nálada mi na sústredení nepridala. Urobila som znova pár chýb. Čakala som, že bude kričať, no len čo som zložila ruky na kolená, zatvoril kryt kláves.

„Zajtra začneme opakovať základy a dostaneš sa do toho,“ povedal celkom pokojne na to, ako reagoval pred chvíľou. Zodvihla som pohľad a pokrútila hlavou. „Nie? Nechceš?“ opýtal sa prekvapene. Pokúsila som sa o šalamúnsku odpoveď.

„Chcem, ale nie s vami,“ šepla som trucovito. Prekvapene vytiahol obočie.

„Nie so mnou?“ V jeho hlase už bolo pobavenie. Preto som si dovolila trocha viac. Sám predsa povedal, že ma celkom rád, keď mu trocha vzdorujem.

„Ste strašne zlostný, náladový a panovačný. Hneď vybuchnete a ja sa budem mýliť a vy na mňa budete kričať. To nebude dobré ani pre jedného z nás,“ šepla som.

„Ak sľúbim, že nebudem kričať?“ opýtal sa s pokriveným úsmevom.

„A ak budete?“ opýtala som sa späť. Zamyslel sa a potom ma k sebe prudko otočil a pritiahol k svojmu boku.

„Ak zodvihnem hlas, alebo budem k tebe zlý, môžeš mi dať trest,“ šepol chrapľavo pri mojom uchu.

„Platí!“ povedala som rýchlo, čo ho rozosmialo.

„Myslel som, že sa ti moje trestanie pozdávať nebude, no ty vyzeráš nadšene. Asi sa začnem obávať.“ Zatváril sa ublížene.

„Nemyslím si, že som fyzicky schopná strestať vás tak, aby ste sa toho mohli obávať.“ Pohodila som rukou.

„Isabella, ak budeš chcieť, budem trpieť ako zviera a som len rád, že si ešte neprišla na to, ako ma trýzniť.“ Pobavene zodvihol obočie. Keď som pochopila, že hovorí dvojzmyselne, zapýrila som sa. Postavil sa a vzal ma za ruku. Šla som pomaly za ním. Vystúpili sme po schodoch a prešli k izbe. Oprel ma chrbtom o dvere a pritlačil sa ku mne. Nahol sa k bozku, no keď som mu vyšla v ústrety, odtiahol sa a zasmial.

„Pošlem ti Dorotu,“ šepol a nechal ma samú. Prešiel chodbou do svojej izby. Dorota mi prišla pomôcť preobliecť sa a ja som zas dostávala strach, ktorý vyvrcholil v záchvat paniky, keď prišiel do izby v dlhom pánskom župane a ležérnych čiernych nohaviciach.

„Isabella, si v poriadku?“ opýtal sa, keď som len strnulo ležala a nereagovala na jeho pohladenie. Uvažovala som, čo povedať. Privrela som oči a potom sa odhodlala k niečomu neskutočnému. Posadila som sa, na čo sa Edward odtiahol a dal mi tak priestor, aby som sa zošmykla z postele, k jeho nohám. Kľakla som si na kolená pred neho a placho sa usmiala. Ruky som mu nesmelo položila na kolená.

Naklonil hlavu na bok, akoby sa snažil odhadnúť, na čo sa chystám. Spoľahla som sa na to, že to už ako skúsený muž zažil, a tak som len opatrne prešla rukou k jeho boku a uvoľnila gombík na nohaviciach. Prekvapene sledoval pohyb mojej neistej ruky a keď som povolila druhý a tretí gombík, pohotovo sa nadvihol, aby som mu mohla nohavice stiahnuť ku členkom a potom úplne cez bosé chodidlá. Bielizeň sa mu pohotovo nadvihla. Myslím, že ho moja aktivita vzrušila.

Chcela som to mať rýchlo za sebou, a tak som ruku vsunula z boku do medzery v látke. Hlasno zastonal a zaklonil hlavu dozadu. Uzlík na boku jediným pohybom ruky rozviazal a ja som prvýkrát stála zoči-voči tomu, čo mi pôsobilo slasť, ale aj bolesť. Prekvapená tou veľkosťou som ho v prvotnom šoku pustila a uvažovala, že radšej skúsim cúvnuť. On však rýchlo chytil moju ruku a vrátil ju späť. Olízala som si suché pery a naklonila sa. Cítila som sa neisto, hlúpo a hlavne dosť nešikovne. Namierila som si ho do úst a obopla jeho špičku perami.

„Dočerta, Bella, čo to...“ Vytiahol ma prudko za ramená do úrovne svojej tváre a šokovane sa mi díval do očí. Totálne vyvedený z miery zalapal po vzduchu.

„Ja...“ pípla som, no on hlasno zavrčal do mojej tváre. Až teraz som si uvedomila, ako ma bolia ramená, za ktoré ma tak neľudsky tvrdo zviera. Sykla som a nesúhlasne začala bojovať s jeho zovretím. Rýchlo povolil a ja som padla na kolená tvárou do jeho lona. Teraz ma už oveľa jemnejšie začal dvíhať, no ja som si šúchala plecia.

„Si v poriadku? Prepáč mi to... Prekvapila si ma,“ šepkal v náhlivosti a vyhrnul mi rýchlo rukáv košieľky a prezrel si moje rameno. „Urobil som ti modriny. Zajtra tam budú odtlačky mojich rúk,“ povedal značne nahnevane, len som si teraz nebola istá, či sa hnevá na mňa, alebo na seba. V každom prípade jeho penis na mňa zlosť nemal, lebo bol stále v plnej pohotovosti a tlačil ma na boku. Nevedela som, čo robiť. Mám pokračovať v tom, čím som začala, alebo si radšej poslušne ľahnúť a nechať to na neho? Cítila som sa príšerne hlúpo. Už som sa rozhodla rezignovať. Nejako to ešte prežijem. Bude to šialene bolieť, ale ja to zvládnem.

Zatnem zuby a vydržím, hovorila som si v duchu.

„Čo ti to napadlo?“ opýtal sa po chvíli a zodvihol mi prstami bradu. Pozrela som mu do očí, aj keď mi chvíľu trvalo nabrať na to odvahu, rozhodla som povedať mu o mojom probléme.

„Keď ja som celá ubolená a opuchnutá,“ šepla som skľúčene. Najprv na mňa pozeral prekvapene, priam šokovane, akoby nechápal, o čom hovorím, no potom, keď mu to došlo, pootvoril trocha ústa a jeho výraz zmäkol.

„Bože môj, Bella!“ zabedákal a jemne pritisol pery na moje. „To predsa nemusíš... Stačilo mi povedať, že nemôžeš. Veď som za to sám zodpovedný,“ šepol. Zas som cítila, že sa červenám. On hlasno vzdychol a oprel čelo o moje. Chvíľu mal zatvorené oči a hlasno dýchal. Pochopila som, že sa snaží upokojiť a asi prvýkrát som k nemu pocítila aspoň záchvev vďaky. Bola som vďačná, že ma do toho nebude nútiť. Potom však otvoril oči. Boli temné a hlboké.

„Naozaj by si mi to urobila?“ opýtal sa zrazu zachrípnuto. Nemohla som povedať nie a preto som prikývla. Párkrát mi rytmicky prešiel dlaňou po chrbte a opatrne ma položil na zem, na kolená. Stále sa mi pri tom díval do očí. Pochopila som, po čom túži a tak som ho pohotovo znova chytila do ruky. On to chcel. Chcel odo mňa, aby som to urobila a vlastne som mu to sama ponúkla. Nešlo cúvnuť.

Naklonila som sa. Zaťal prsty do pästí a zovrel v nich prikrývku. Zatvorila som oči a obopla ho perami. Cítila som sa zvláštne a necudne. Zastonal a potom znova a znova. Nevedela som, čo robiť a keď som ucítila na svojom temene jeho ruku, ktorá mi opatrne udávala smer a tempo, bola som v podstate vďačná. Po chvíli sa ruka stratila a ja som zvedavo otvorila oči a vzhliadla. Díval sa na mňa a mala som pocit, že ani nedýcha. Mal napätý, strnulý výraz. Bol v kŕči a zatínal čeľusť. Oči sa mu zmenili na dve temné body, ktoré sa odo mňa ani na sekundu neodvrátila. Dokonca ani nežmurkol. Nevedela som ho vziať do úst celého. Len jeho špičku a aby som si trocha pomohla, zovrela som ho do dlane a kopírovala pohyby úst rukou. Bola som prekvapená z toho, že to vôbec nebolo zlé. Jeho pokožka chutila sladko a voňala. Neviem, či som si to len vsugerovala, ale naozaj mi to chutilo. Bolo to ďaleko príjemnejšie než to, čo by ma čakalo, ak by si ma vzal ako noci pred tým. Dnes si moje lono hádam oddýchne.

„Bella, dosť,“ zachrapčal. „Bella...“ vzdychol znova. Nejako som nechápala, čo tým myslel a tok som zas vzhliadla a ucítila pulzáciu, ktorú nasledovalo jeho hrdelné zavrčanie.

„Isabella...“ zastonal a ja som mala ústa plné. Rýchlo som prehltla, aby som sa neudusila a lapavo sa nadýchla. Opatrne som ho vybrala a otrela som si kútik chrbtom ruky. Nedokázala som sa na neho ani pozrieť. Cítila som sa nesvoja, zmätene a trocha aj hlúpo. To, čo som teraz robila bolo niečo neuveriteľné. Nikdy v živote by som neverila, že som toho schopná. Ja som sa snažila odvrátiť, no on ma nekompromisne ťahal k sebe na kolená. Chytil moju tvár do dlaní a nosom sa oprel o môj. Mal zatvorené oči a ešte stále ťažko dýchal.

„Bolo to... Ty si neskutočná. Milujem ťa,“ zašepkal medovo a vtisol mi bozk, potom ďalší a ďalší, až som mala v ústach teraz pre zmenu jeho jazyk. Na ten som si už celkom zvykla. Zvrtol sa a skončila som pod ním. Naliehavo ma bozkával, doľahol na mňa a zastrčil ruku pod spodný lem mojej košele. Vytiahol ju nahor a úplne ju zo mňa stiahol. Preľakla som sa, že to bolo celé zbytočné a aj tak si ma vezme. Veď prečo by nemal, keď má chuť. Že ma to bolí? To predsa nie je dôvod.

Zaťala som zuby a mala slzy na krajíčku. Chlácholivo ma pohladil po líci a rukou prešiel cez moju hruď až na pupok. Cestu svojej ruky nasledoval perami. Ruky som bezvládne nechala ležať vedľa seba. Jazykom obkreslil môj pupok a ja som zatvorila pevne oči. Prudko mi rozovrel stehná od seba. Pripravila som sa na najhoršie. Lono mi bolestivo pulzovalo. Teraz by sa mali jeho dlane oprieť vedľa mojej hrude a mal by do mňa vniknúť, no na boľavom lone som ucítila len studený vzduch, ktorým ma jemne ofúkol. Otvorila som oči a nadvihla sa v snahe zistiť, čo sa deje a to, čo nasledovalo, ma šokovalo viac než to, čo som robila ja jemu. Jazykom prešiel po mojom samom strede.

Zhíkla som, ale ten sprvu prekvapený výkrik sa zmenil na omámený ston. Neviem, ako je možné, že bol jeho jazyk tak studený, ale vysvetľovala som si to tým, že moje ženstvo horelo. Bol to pocit, ako keď sa vám v návale tej najväčšej rozkoše zakrúti hlava. Omámene som sa zmohla len na stony a vzdychy, ktoré som nedokázala utlmiť, ani keď som veľmi chcela. Čakala som bolesť, no toto bola extáza. Nič iné už v živote nechcem. Necudne som nohy viac roztiahla a moje prsty putovali do jeho vlasov a tisla som si jeho tvár k sebe, akoby na tom závisel môj život. Trocha sa odtiahol a zas ma pošteklil studený vzduch a potom sa jeho pery a jazyk začali intenzívnejšie maznať s mojim telom. Dych sa mi drhol a keď to prišlo, svet sa zatočil a spadla som sa do víru zmyselnosti. Prehla som sa ako luk a zastonala to meno, ktoré ma inokedy pálilo na jazyku.

„Edward,“ šepla som celá bez seba. Lono mi pulzovalo a klamala by som, ak by som tvrdila, že trocha nepálilo, ale bola to malá daň za to, čo mi teraz urobil. Najradšej by som kričala ešte, ale to som už bola zas príliš pri zmysloch. Vysunul sa ku mne a ľahol si na bok. Ja som ležala na chrbte a udýchavala to všetko.

„Sľubujem, že zajtra ti doprajem trocha pokoja, ale pre dnešok to nešlo...“ šepol previnilo. Stiahol na mňa prikrývku, pričom on zostal ležať na nej a objal ma okolo pása. Pritiahol si ma k sebe. Bez tohto prejavu by som sa celkom zaobišla. Stačilo mi to, čo mi dal, ale on mal stále pre mňa nie veľmi vítanú potrebu dotýkať sa ma.

Otvorila som oči a mykla sebou. Ležal na boku ešte celý nahý a sledoval ma. Vytiahla som si prikrývku vyššie a všemožne sa snažila nedívať na isté partie, ktoré doslova k pohľadu vyzývali. Usmial sa.

„Ty sa teda v noci narozprávaš viac ako cez deň,“ povedal uvoľnene. Nakrčila som čelo.

„Neverím vám,“ šepla som trucovito. Niekedy ma vedel tými svojimi rečami vytočiť. Mykol mu kútik úst.

„Hovorila si o nejakej Nikol a aby neodchádzala,“ povedal na dôkaz, že som naozaj hovorila a ja som celá ustrnula. Na Nikol som už dlho nepomyslela. Vlastne celkovo ani na školu a v tejto chvíli ma to dostihlo a zabolelo. Musela som na krátko zatvoriť oči, aby mi oči nezvlhli. Manžel sa ku mne naklonil.

„Kto to je?“ opýtal sa uvoľnene.

„Bola to moja kamarátka zo školy,“ šepla som trpko. Všetko bolo zrazu späť a aj ten pocit prázdnoty a beznádeje, keď ma v tom pekle nechala Nikol samú. Ľúbila som ju a bola som rada, že sa z toho dostala skôr, než na nej stihli napáchať toľko škody, ako napríklad na mne. Asi vycítil, že toto nie je téma, ktorá by ma tešila. Nespájal to samozrejme so svojou osobou.

„Asi sa ti to nespája s príjemnými spomienkami?“ opýtal sa o poznanie vážnejšie.

„Nikol zo školy odišla. Už jej ju nemohli platiť,“ povedala som mrzuto. Chápavo prikývol. Rýchlo som vstala z postele a aj s prikrývkou ubzikla do kúpeľne. Keď som sa už v župane vrátila do izby, nebol tu.

Táto kapitola vznikla tak povediac na objednávku. Zodpovedná je za ňu Domcamerci a náš rozhovor na FB. Týmto by som jej aj túto kapitolu chcela venovať a poďakovať sa za častú morálnu a emocionálnu podporu. :D Musím sa priznať, že napísať orálny sex pre danú dobu bolo ťažšie, než som si myslela. Dúfam, že sa kapitola páčila. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tretia manželka - 18. kapitola: