Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Temné stránky života 1. kapitola

12.03.2011 (16:45) • LightInTheDark • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 964×

Takže na začiatok: Volám sa Samuel a mám sedemdesiattri rokov. Meno mi dala moja matka. Moja matka sa volala Leah. Správne, volala sa. Zomrela po pôrode jednej obludy. Presnejšie mňa. Môj otec sa o mňa staral, kým som sa nenaučil základy, a potom sa vyparil. Z toho mála čo viem, je jasné, že moja matka bola vlkolak a môj otec upír. Ja viem, znie to neuveriteľne. Vlkolaci majú zvláštnu schopnosť. Pripútajú sa k niekomu a už žijú len pre neho. Ich prirodzený nepriatelia sú upíri. A moja matka sa pripútala k upírovi.

Z toho som sa narodil ja - obluda, ktorá nepatrí ani k upírom, ani k vlkolakom, a už vôbec nie k ľuďom. Upíri sú nesmrteľné stvorenia, ktoré vyzerajú ako človek a pijú ľudskú krv. Vlkolaci sú skoro normálni ľudia. Sem-tam sa premenia do podoby obrovského vlka a zabíjajú upírov.

A čo som ja? Som miešanec, ktorý vo svojich dvadsiatich rokoch prestal rásť. Krv sa mi nehnusí, ale snažím sa jej vyhýbať. Viem sa meniť do podoby vlka, ale nie takého obrovského, ako bola moja matka. Proste obyčajný vlk. Som proste iný. Celých sedemdesiat rokov som sa snažil viesť normálny život (tak ako sa pri mojom živote dá), až kým som nestretol jedno dievča. Bolo na prvý pohľad jasné, že je upírka. Nevedel som, čo od nej čakať, a či sa jej mám báť, ale bola neškodná. Vyzerám ako upír, ale bije mi srdce, preto si ma hneď všimla. Vlastne som sa s ňou dnes mal stretnúť len tretíkrát. Rozprával som jej o svojej matke. Vravela mi, že pochádza z malého mestečka vo Washingtone, a keď bola ešte človek, mala jednu priateľku, ktorá jej raz rozprávala o dievčati, ktoré sa volalo Leah. Viem, viem. Pravdepodobne to bude len náhoda, ale čo ak? Rád by som sa viac dozvedel o svojej matke. Práve preto som teraz odhodlane sedel na zlomenom strome na kraji lesa a čakal svoju návštevu. Zrazu som začul tichý šuchot, ktorý by ľudské uši nezačuli. Otočil som sa a za mnou stálo krásne dievča.

„Ahoj, Sam,“ pozdravila ma. 
„Angela, prišla si. Ahoj,“ odzdravil som sa a Angela si sadla vedľa mňa. 
Chvíľu panovalo ticho. Pozrel som na Angelu. Mala privreté oči. Potom ich otvorila a usmiala sa na mňa. 
„Tak čo, Sam, budeme tu len tak sedieť, alebo sa chceš na niečo opýtať?“ opýtala sa stále s tým príjemným úsmevom.
„Môžeš mi povedať niečo o období, kým si bola len človek?“
„Veľa si toho nepamätám. Pochádzam z mesta Forks. V čase, keď som chodila na strednú školu, prišlo ku nám do školy nové dievča.“
„Moja potenciálna matka?“

„Nie,“ usmiala sa, „volala sa Bella. Skamarátila som sa s ňou. Bolo to zvláštne dievča. Pamätám si, že mi hovorila o svojich priateľoch z La Push. La Push je rezervácia, ktorá je pár kilometrov za Forksom. Keď som bola dieťa, môj starý otec mi hovorieval legendy o tejto rezervácii. Podľa legendy sa vždy, keď sa v blízkosti rezervácie objavili upíri, niektorý chlapci sa premenili na vlkolakov a bránili svoje územie pred upírmi. Samozrejme ,vtedy som tomu neverila. Späť k Belle. Bella mi pár krát spomínala istú Leah z rezervácie. Práve preto si myslím, že by to mohla byť tvoja matka, dokonca aj vek sedí. Ale nie som si tým istá, na to už musíš prísť sám. Mrzí ma to, ale nič viac neviem. Pár rokov po tom, ako som zmaturovala, sa Bella odsťahovala aj so svojím manželom a mňa ktosi premenil na upírku. Ušla som a odvtedy som tam nebola.“
„Tak tam poď so mnou,“ navrhol som nadšene.
„Ja neviem, Sam. Mám strach.“
„A z čoho? Neboj sa, ubehla už kopa rokov. Nikto ťa nespozná,“ ubezpečil som ju.
„Práve toho sa bojím. Už tam nežije nikto z tých, ktorých som mala rada.“
„Ja ti s tým pomôžem.“

Angela znova privrela oči. Keď ich otvorila, netvárila sa smutne. Bola veselá.
„Tak fajn.“ 
„To myslíš vážne?“ opýtal som sa neveriacky. 
„Vyrážame,“ povedala a zároveň vstala. 
„Ale počkaj, chcel by som hovoriť s tou Bellou.“
„Nemyslím, že ešte žije.“
„Ale za pokus to stojí.“
„Tak fajn. Ale mňa nesmie vidieť. A ak žije, nesmieš jej povedať nič o tom, kto si, je ti to jasné?“
Prikývol som a sledoval Angelu ako privrela oči.

*** 

Ubehol týždeň od nášho rozhovoru v lese. S Angelou sme na internete hľadali Isabellu Cullenovú. Našli sme len jeden podklad, podľa ktorého žije s manželom a ich rodinou v Kanade. Rozhodli sme sa tam ísť. Museli sme cestovať po vlastných a len v noci, pretože Angele na slnku žiarila pokožka. Keď sme napokon prišli do Lake Louise, mesta v ktorom údajne žila Bella, rozhodli sme sa, že ešte deň počkáme. Dal som sa do poriadku, v dome, v ktorom nikto nebol, som sa rozhodol použiť sprchu a požičal som si nejaké oblečenie. Potom sme sa s Angelou vybrali do mestského parku. 

„Tak fajn. Máš hodinu. Ak sa do hodiny nevrátiš, odídem bez teba,“ povedala Angela. 
Otočil som sa a vybral sa o tri ulice ďalej, k domu, kde mala bývať Isabella Cullenová. Otočil som sa a zbadal Angelu so zavretými očami. Neskôr sa jej spýtam, prečo to stále robí. Teraz mám však dôležitejšie veci na pláne. Dorazil som pred dom. Bola to honosná vila. Nepredpokladal som, že by tu mohli bývať starci ako by mala byť Bella, ale bol by som hlúpy, keby som to neskúsil. Zhlboka som sa nadýchol a zabúchal na dvere. Asi o tri sekundy ich otvoril asi šestnásťročný chalan a vyvalil oči. Potom pokrútil hlavou a spýtal sa, koho hľadám.

„Ehm, nebýva tu náhodou Isabella Swanová?“
„Poď ďalej,“ povedal a odstúpil, aby som mohol vojsť. 

Dom bol zariadený najmodernejšou technológiou. Chlapec ma zaviedol do obývačky, kde sedel asi osemnásť-ročný chalan s medenými vlasmi a hral šach s dievčaťom, ktoré som nevidel. Vedľa nich sedelo ešte jedno dievča. Najhoršie na tom bolo to, že chlapec aj dievča, ktoré som videl, boli upíri! Rozbúchalo sa mi srdce a chlapec sa na mňa pozrel. 

„Jacob, ty si mu niečo povedal? Vie kto sme,“ povedal ten chlapec - upír - a pozeral pri tom na mňa. Vlastne teraz na mňa hľadeli všetci štyria. 
„Nie! Ja som mu nič nevravel,“ povedal chlapec, ktorý mi otvoril.
Dievča, ktoré sedelo vedľa upíra, vstalo.

„Možno je z rezervácie! Vyzerá ako Seth, možno je to jeho vnuk!“ povedal vzrušene Jacob. 
„Možno by sme ho mali nechať, nech nám povie, čo má na srdci,“ ozvalo sa jedno z dievčat a všetci sa znova pozreli na mňa. Nemal som na výber, a tak som im rýchlo začal rozprávať svoj príbeh. Keď som dohovoril, nastalo ticho.
„Angela je upírka. Angela je tu!“ zvolalo dievča a ja som konečne uveril, že to je Isabella Swanová.
„Nie, to je nemožné, prečo som ju predtým nevidela?“ opýtalo sa druhé dievča.
„Alice,“ ozval sa upír, „Samuel je vlkolak, nevidíš ich.“
„On je...?“ opýtali sa Jacob a Alice naraz.
Upír prikývol.

„Kde je teraz Angela?“ opýtala sa Isabella.
„V parku. Ale čo bude s mojou matkou, pomôžete mi?“ spýtal som sa. 
„Samozrejme. Myslím, že je načase vrátiť sa do Forksu,“ vyhlásil upír, ktorého meno som stále nevedel.
„Edward,“ povedal.
„Prosím?“ opýtal som sa.
„Volám sa Edward,“ zopakoval.
Prikývol som. Zvláštne, odkiaľ vedel, na čo myslím?
„Fajn,“ povedala Bella, „volala som ostatným. Vrátia sa z lovu a pôjdeme. Najskôr sa však chcem stretnúť s Angelou."

Autor: LightInTheDark, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Temné stránky života 1. kapitola: