Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tanec je môj život, tak mi ho neberte! - 5. kapitola

02.05.2010 (19:15) • littlejuly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1548×

5. kapitola:

Bella:

Prebudila som sa na to, ako mi svieti slnko do očí. Bol to príjemný pocit sa takto prebúdzať. Aj keď niečo upútalo moju pozornosť ešte viac. Ja som totiž ležala v Edwardovom náručí.

Posadila som sa a videla som, ako sa na mňa pozerá.

,,Dobré ráno“, pozdravil sa mi.

,,Čo tu preboha robíš?“ odpovedala som mu namiesto pozdravu. Áno bolo mi príjemne, ale to on nesmel vedieť, teda nie teraz.

,,No večer mi Jasper povedal, že chceš so mnou hovoriť, tak som prišiel, ale ty si už spala. Chcel som odísť, ale ty si začala rozprávať zo sna, tak som ostal počúvať. Dúfam, že ti to nevadí.“

Vyzeral pri tom naozaj vystrašene, ako keby som ho ja mohla odo mňa odohnať.

,,Čo som rozprávala?“ spýtala som sa ho. O tomto som vedela. Môj tréner mi často rozprával, že som hovorila zo spánku. Dúfam, že som nepovedala niečo zlé.

,,Ale nič, len také hlúposti...“

,,Edward! Mohol by si mi povedať pravdu?“ Bolo na ňom vidieť, že mi niečo tají.

,,Povedz mi prosím ťa presne, ale presne, čo som rozprávala.“

,,Myslím, že si povedala moje meno, a niečo v tom zmysle, že ma miluješ.“ Tak to bol prúser.  On sa tiež netváril veľmi veselo, ale ja som mala pocit ako keby som sa mala za chvíľu prepadnúť pod čiernu zem. Nemala som čo povedať, a zrejme ani on. Chvíľu sme vedľa seba len tak sedeli, a pozerali si do očí. Potom sa ku mne pomaličky naklonil bližšie a pobozkal ma. Najskôr som nevedela ako mám reagovať, ale veľmi rýchlo som sa mu prispôsobila. Z jemnejších bozkov sme prešli až na tie vášnivejšie.

,,Počkaj Edward, nebude to vadiť tvojmu poslaniu, alebo ako to mám nazvať, že si sa do mňa zamiloval?“ prerušila som ho vo veľmi príjemnej činnosti.

,,Samozrejme, že nie, ty blázonko,“ povedal a pri tom sa na mňa nádherne usmial. Naozaj neviem ako budem tomuto odolávať.

,,Nechceš niečo na raňajky?“ opýtal sa ma.

,,Pravdu povediac, by som si rada niečo dala.

,,Tak teda poďme,“ povedal, a ja som sa hneď na to ocitla vo vzduchu. Keď sme zišli dole, videla som, že raňajky sú už hotové. Bolo na stole veľmi veľa jedla. Asi si mysleli, že to zjem všetko sama.

,,Dobré ráno,“ pozdravila som ich. Všetci boli v obývačke a pozerali nejakú rannú show.

,,Aj tebe,“ pozreli sa na mňa a všetci sa usmiali.

Edward ma položil na stoličku a ja som sa pustila do jedenia.

Ešte som ani poriadne nedojedla keď sa pri mne objavil Edward.

,,Čo keby sme dnes niekam zašli?“ navrhol mi.

,,To by sme mohli. Už mi je naozaj zle z toho neustáleho sedenia a spania. No čo, bola som zvyknutá na pohyb.“ Keďže oblečená som už bola, len sme nasadli do auta a šlo sa. Teda Edward ma posadil do auta.

Nemala som ani poňatia kam to ideme. Zastavili sme pred nejakou honosnou budovou s krásne vymaľovanými reliéfmi. Bolo na nej napísané, že Divadlo. Naozaj som nemala poňatia, čo tam ideme takto robiť, ale nechala som to na Edwarda. Zobral ma z auta, vozík som zatiaľ nechcela nosiť, a išli sme do vnútra. Tam to bolo ešte krajšie. Pripadala som si neuveriteľne, ako vo sne. Nebol tam nikto okrem nás, a tak sa Edwardove kroky odrážali od stien.  Vstúpili sme do veľkej sály. Bolo tam pódium, a veľa sedadiel. Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach, ale za celú dobu nepovedal nič, len sa usmieval. Posadil ma do druhého radu a v tom momente sa vypli všetky svetlá.

Na javisku sa objavili dvaja tanečníci. Žena a muž. Tancovali nádherne. Nevedela som popísať aký žáner tanca to bol, ale nič také som dovtedy nevidela.

Pomaličky sa mi po tvári začali kotúľať slzy. Rozmýšľala som nad tým, že ja už nikdy nebudem môcť takto tancovať. Vyzerali naozaj šťastne, a vedeli, že sa jeden o druhého môžu oprieť, a ten druhý ich nepustí.

Pozrela som sa na Edwarda a on na mňa. Naklonil sa ku mne.

,,Sľubujem ti, že raz si tu takto zatancujeme aj my,“ pošepkal mi.

Len som sa na neho pozrela, prikývla a zase som ho pobozkala. On si ma privinul a aspoň vtedy na chvíľu, som sa cítila ako tí tanečníci. Bol tam niekto na koho som sa mohla spoľahnúť.

Autor: littlejuly (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tanec je môj život, tak mi ho neberte! - 5. kapitola: