Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 34. kapitola

04.06.2011 (09:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 5558×

Bella:

Edward sa nervózne prechádzal po izbe. Carlisle si detailne obzeral moje modriny a ja som mu už tretíkrát opakovala príznaky mojej choroby.

„Vážne neviem, čo by to mohlo byť,“ povedal po chvíli.

„Ja asi viem,“ šepla som a neubránila som sa úškrnu. Carlisle je lekár a ani ho to nenapadlo. Obaja sa na mňa zvláštne pozreli.

„No, ja si myslím, že som... No, myslím si, že budem matkou,“ povedala som trocha nervózne. Edward sa v tom svojom pochodovaní po izbe rázne zastavil a pozrel na mňa. Uprene som mu pozrela do očí.

„Prosím?“ opýtal sa môj manžel. Carlisle prebehol prstami znova po mojom bruchu a potom sa zamyslene postavil.

„To nie je možné, Bella,“ pošepol.

„Viem, čo cítim!“ vyprskla som a prudko som vstala. Edward ku mne opatrne pristúpil.

„A čo cítiš?“ Jeho hlas znel trocha drsne, ale výraz mal nežný.

„Cítim sa inak. Je mi zvláštne a zároveň krásne. Nie je to choroba, to som si istá. Žena to vycíti, však? Vycíti, keď je tehotná,“ šepla som a pozrela na Carlislea.

„Bella, upíri sa nerozmnožujú ako ľudia a...“

„Carlisle, viem o upíroch možno viac než ty. Strávila som storočie lovením upírov, na to nezabúdaj. Viem, čo cítim a ja cítim, že už vo svojom tele nie som sama. Neviem, ako je to možné.“ Pozrela som na Edwarda. Trocha sa zachvel a potom mi opatrne vyhrnul košeľu. Opatrne si kľakol na koleno a fascinovane sledoval moje brucho. Potom pritlačil ucho v oblasti môjho pupku a prestal dýchať.

„Počujem ho,“ vydýchol. Jeho hlas sa zlomil. Vyskočil na nohy a schmatol Carlislea za ramená.

„Počujem ho! Je tam...“ Pripadalo mi to trocha komické, ale vzhľadom na to, aké prekvapivé to bolo, sa jeho reakcia dala čakať. Carlisle ho jemne odtlačil a teraz kľačal pri mojom pupku on. Natlačil na mňa svoje ucho a zrazu sa rozosmial. Krútil hlavou a opatrne sa postavil.

„Neuveriteľné...“ zašomral popod nos. Pomaly sa odvrátil a zahľadel sa na Edwarda. Okamžite mi došlo, že sa zhovárajú v mysli. Edward len prikyvoval a mňa pochytil nával zlosti.

„Prestaňte s tým! Chcem vedieť o čom hovoríte,“ zjačala som. Edward sa nežne usmial.

„Len, že je to fascinujúce,“ šepol a ja som sa nadšene usmiala.

„Edward, budeme mať dieťatko. Ani som sa neopovážila dúfať a predsa je to možné. Dám ti o čom si sníval. Chcel si rodinu a ja ti ju dám.“ Nadšene som si pritlačila ruky k tvári a mala som pocit, že šťastím vyletím do vzduchu. Môj manžel sa nežne usmial, no čakala som viac nadšenia. Opatrne ma chytil za ruku.

„Bella, som šťastný, ale pozri sa na tie modriny. To nebude jednoduché a nemáme s tým skúsenosti. Neviem, čo môžeme čakať a to dieťa...“

„To dieťa je naše. Je tvoje a moje a ja ho milujem rovnako ako teba,“ znela som naliehavejšie, než som mala v pláne. Edward sa na chvíľu zarazil a potom sa blažene usmial.

„Milujem ťa, Bella, a milujem aj dieťatko. Ver mi.“ Vydýchla som sa a schúlila sa do jeho náručia. Chvíľu som sa ani nepohla.

Carlisle ma podrobil stovke vyšetrení. Celá rodina z toho bola vo vytržení a každý mi opatrne siahal na brucho. Edward začal po chvíli už na každého vrčať. Bol nervózny, ale mne ich prehnaný záujem nevadil. Naopak. Bola som rada, že z toho majú radosť. Edward však bol dosť skeptický, ale nevyčítala som mu to. Bál sa o mňa. Carlisle potvrdil testami moje tehotenstvo, ale stále bol na vážkach. S Edwardom trávili veľa času rozhovormi. Prešli dva dni od vtedy, čo som na to prišla.

Chystala som sa do postele, keď ku mne Edward prišiel a posadil sa na posteľ.

„Bella, viem, akú máš radosť z tehotenstva, ale môže to byť nebezpečné. Len sa pozri na tie modriny a to si vlastne na začiatku prvého trimestra. Carlisle to chce risknúť a poradiť sa s Volturiovcami. Možno sa už s niečím podobným stretli.“ Vyplašene som prehltla.

„To nie!“ šepla som naliehavo.

„Bella, ani ja tým nie som nadšený, ale nechcem riskovať tvoje zdravie a ak s tým majú skúsenosti, pomôže nám to.“ Pozrel sa na mňa tým svojím oddaným a zároveň vystrašeným pohľadom. Trocha som rozmýšľala.

„Čo ak to budú považovať za nebezpečné a budú ma chcieť zabiť? Mám to u Ara dosť nahnuté,“ povedala som po chvíli.

„Dobre. Ja viem. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Pôjdem do Volterry s Carlisleom a porozprávame sa s Arom. Ty budeš v bezpečí.“ Po týchto slovách som na Edwarda vyvalila oči.

„Žartuješ, však?“ vyprskla som. Edward pokrútil hlavou.

„Bella, my si s tým nevieme poradiť a preto potrebujeme ich pomoc. Nemôžem riskovať tvoje zdravie a tvoje bezpečie. Si to najdôležitejšie, čo mám...“

„A ty si to najdôležitejšie, čo mám ja,“ prerušila som Edwarda. On sa len smutne usmial.

„Milujem ťa. Milujem Vás.“ Jeho hlas bol nežný a naliehavý. Opatrne mi vyhrnul košeľu a nežne ma pobozkal na bruško.

„Kedy tam chcete ísť?“ opýtala som sa pridusene.

„Dieťa rastie príliš rýchlo, tak nesmieme otáľať. Najskôr už zajtra večer, ak sa podarí zabezpečiť letenky,“ povedal môj manžel. Naliehavo ma objal. Mala som pocit, že má strach, ale nedal na sebe nič vedieť. Opatrne ma hladil po bruchu a prešiel na môj bok. Nežne ma začal bozkávať a potom sa ku mne tesne privinul. Túžobne som mu zaplietla ruky do vlasov. Nevedela som, kedy ho najbližšie uvidím. Mohla som začať vyvádzať a presviedčať ho, nech nikam nechodí, ale nepomohlo by to. Nezostávalo mi nič iné, než si vychutnať jeho prítomnosť a plne si ho užiť. V tú noc sme sa milovali až do rána. Môj manžel bol nežný a jemný. Plne si vychutnával každučký, aj ten najmenší pohyb a ja som sa o to snažila tiež. Nemyslela som na to, že zajtra odíde. Strach, ktorý som cítila som sa snažila zatvoriť do spodnej zásuvky. Milujem svojho manžela a myslela som len na to. Tá nekonečná radosť, ktorú som cítila, keď som zistila, že čakám dieťa ustúpila do úzadia.

Ráno prišlo naozaj skoro. Edward mi doniesol raňajky.

„Máme na dnes večer letenky. Carlisle volal Arovi, že prídeme do Volterry. Aro bol celkom uvoľnený a Carlisle tvrdí, že sa nemusíme báť. Verím tomu a preto sa neboj. Ozvem sa hneď, ako sa bude dať.“

Lúčili sme sa dlho a ja som sa cítila strašne. Mala som o svojho manžela a Carlislea strach. Edward mi zavolal z letiska a potom na druhý deň z Talianska.

Prešli dva dni a môj manžel sa už neozval. Alice vbehla do mojej izby a začala obrovskou rýchlosťou plieniť šatník. Nechápavo som sa na ňu dívala.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa šokovane. Alice sa zarazila. Na to vošla do izby aj Rose a Esme. Obe boli oblečené, akoby niekam išli. Zhlboka som sa nadýchla a z očí sa mi začali liať slzy.

„Musíme hneď odísť,“ povedala Esme a chytila ma za ruku.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa a príšerne som sa bála odpovede, no musela som ju počuť. Esme hlasno zavzlykala a vybehla z izby. Pozrela som sa do tváre Rose. Ona smutne sklopila oči.

„Obleč sa. Musíme hneď odísť.“

33. kapitola - 35. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 34. kapitola: