Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomstvo - 1. kapitola

22.10.2012 (07:00) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1241×

Stála som pred veľkou hodinovou vežou a okolo mňa sa potulovalo len zopár ľudí. Bola som smädná, ale teraz ma to nesmie rozptyľovať. Oči som si zakrývala tmavými okuliarmi a bola som celá zahalená, na tvári som mala šatku a ruky som mala schované vo vreckách. Bolo mi jedno, ako sa na mňa ľudia pozerali v tejto štyridsať stupňovej horúčave, teda aspoň pre nich. Ja som ju necítila. Cez bočné uličky som sa mohla pohybovať prirodzenou rýchlosťou a tak som onedlho stála pred sídlom Volturiovcov. Nebolo také honosné ako kedysi, a už vôbec nie také obývané. 

Po chvíli sa mohutné dvere, či skôr brána otvorila, a v nich sa zjavila mužská postava. Kráčala som k nej ľudským tempom. Keď som k nemu dorazila, zavrel za mnou bránu a odrazu sa zjavili ďalší dvaja upíri, rovnako nesympatickí ako ten prvý. Ale neprišla som si sem hľadať priateľov.

„Prišla som za Arom Volturim." Muž, ktorý ma čakal pri bráne, sa na mňa hrozivo pozrel a bleskovo ma udrel po tvári. Ani som sa nehla, a puklina na líci sa mi začala zoceľovať, keď prehovoril.

„Hovor, keď ťa vyzvú. Vládcovia neprijímajú neohlásené návštevy."

„Myslím, že tú moju uvíta celkom rád. Keď už sme pri tom, volám sa Isabella Marie Volturiová." Tomu odpornému upírovi takmer spadla sánka, keď som to vyslovila a ukázala mu svoju tvár. Nemohol ma poznať, ale takmer mi padol k nohám, keď ma prosil o odpustenie. Dvaja upíri už stihli dávno zmiznúť. 

„Povedala som, že som prišla za Arom Volturim." Okamžite sa narovnal a pokynul mi rukou, aby som ho nasledovala.

Šli sme našou rýchlosťou a on sa stále ospravedlňoval neúprimnými očami plnými šialeného strachu. Strachu zo mňa. Takmer by ma to potešilo. Zastali sme pred ešte väčšími dverami z akéhosi kovu, keď sa otvorili, naskytol sa mi pohľad na dôverne známu miestnosť, aj keď som v nej strávila iba krátky čas. Bolo to síce pred takmer jeden a pol tisícročím, ale spomienky boli stále čerstvé. Vošla som do miestnosti a postavila som sa pred tri tróny, na ktorých sedeli, stále nezmenený traja upíri. Ja som maa oči len pre Ara, ktorý sa tváril mierne začudovane, ale aj víťazoslávne. 

„Isabella, vitaj opäť medzi nami." Na to slovo dal veľký dôraz. Nepohla som ani brvou a chladne som sa naňho dívala, aj keď som bola celá napätá.

„Chcem vstúpiť do tvojich služieb. Ja sľuby plním, rozmýšľala som nad tým a rozhodla som sa správne."

„Bella, Bella... Rozmýšľala si nad tým tisícpäťsto rokov."

„Tvoja odpoveď je nie?"

„To som nepovedal, kdeže. Len ma to zaujímalo. Radi ťa tu opäť uvítame, ale nie ako členku gardy." Jeho oči nádejne zasvietili, a jeho pery sa vykrútili do úsmevu.

„Takto sme sa ale nedohodli. Chcem slúžiť v garde, nie..."

„Bella, odpusť že som ťa prerušil, ale hádam si nemyslíš, že ťa po tisícpäťsto rokoch čakania nechám bojovať vo svojej garde. To je ako keď čakáš na objednávku už celú večnosť a keď sa zjaví čašník, donesie ju k stolu vedľa teba. Vyber si, sladká Bella."

„Takže mám buď odísť alebo ti urobiť po vôli?" 

„Áno, aj nie. Ostaneš tu tak či tak. Buď ako moja manželka, alebo ako väzeň. Času dosť, na premýšľanie máš celú noc. Nechcem, aby si sa unáhlila. Nemysli si o mne, že som krutý. Tú pravdu nemôžem ignorovať a ty tiež nie. A to ani nevieš všetko, nevieš si ani len predstaviť, čo všetko som musel vykonať, aby sa to nestalo. Nepokazíš mi to. Druhýkrát už nie. Felix, odveď slečnu Bellu do jej komnaty. Ó, a zariaď, aby tam aj ostala, dobre?"

Ráno

Celú noc som ostala stáť pred dverami, tak, ako ma Felix nechal. Ani som sa neobzrela a načúvala som tichým, ale pre mňa až prihlasným zvukom hradu. Felix sa síce ani nepohol, ale cítila som jeho prítomnosť. Keď začalo svitať, ten idiot ma prišiel odviesť pred súd. A vlastne to aj súd bol. 

„Vitaj, venustissima. Premyslela si si moju ponuku?" Hovoril medovo sladkým hlasom, ktorému by som neuverila ani na hranici. 

„Áno, iste." Neklamala som, celú noc som premýšľala, aj keď som to už dávno vedela... 

„Oznámiš nám svoje rozhodnutie?" Keby som ho nepoznala, povedala by som, že vyzerá ako dieťa, ktoré sa teší z vianočného darčeka. Teraz však vyzeral ako diabol pomsty, čakajúci na svoju odmenu...

Ako myslíte, že sa Bella rozhodne? Napíšte do komentu tip. :)

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvo - 1. kapitola: