Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - Epilóg

22.03.2012 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 59× • zobrazeno 8758×

Bella:

Všetko bežalo tak rýchlo. Od svadby ubehlo niečo vyše mesiaca a ja som už nebola schopná chodiť, len som sa kotúľala. Pribrala som poriadne a to aj vďaka môjmu manželovi, ktorý naučiť sa variť, vzal ako osobnú výzvu a tak sa s Esme pretekali, kto navarí viac podľa mojej chuti a mne išlo na chuť úplne všetko. Bola zo mňa večne hladná a o poznanie nemotornejšia guľa.

Až teraz sa musel Edward činiť a odpratať z môjho dosahu všetko, čo by mi mohlo ublížiť. Pre niekoho ako som ja je nebezpečná aj obyčajná stolička, ako sme zistili, keď som si raz sadla mimo. Do vane som potrebovala žeriav, teda stačil aj upír a z vane som sa už raz takmer nedostala, čiže mi nezostávalo nič iné, než sa iba sprchovať. Edwardovi som aj tak, ako sám hovoril, pripadala neskutočne sexy a patrične mi to dokazoval. Zvláštne, tvrdil, že upíri majú dokonalý zrak, ale ten môj upír je najskôr slepý, keď som ja vraj sexy.

Charlie si robil žarty, že Edward nie je slepý, len stále zamilovaný, ale aj to ho vraj časom prejde. Môj otec ale netušil, že môj manžel je upír a upíria láska je večná. To bolo moje jediné šťastie, lebo tesne pred pôrodom som sa už nevošla ani pred zrkadlo. Aj tak to bola Edwardova vina. On tvrdil, že nepotrebujeme ochranu, ale teraz som tomu rada. Keď cítim tie pohyby v mojom bruchu a keď vidím, ako na mňa a Edwarda to malinké reaguje, chce sa mi lietať. 

Podľa Carlislea sa blížil termín pôrodu. Začali ma teda pripravovať na rôzne varianty, no najpravdepodobnejšia bola moja premena. Navštívili sme teda Charlieho s tým, že odchádzam do sanatória, kde mu porodím vnúča. Vzal to dobre. Vlastne bol rád, že mi Edward chce zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť. Keď prišiel ten deň, bola som pripravená.

Čo sa dialo počas pôrodu, na to si pamätám matne. Bolelo to, ale to bolí vraj každý pôrod. Moja mama mi stále hovorila, že mňa rodila dva dni a dva dni sa zmietala v bolestiach. U mňa to bolo rýchle. To, čo prišlo potom, bolo horšie. Stratila som veľa krvi a moje srdce bolo slabé. Edward mi stihol natočiť nášho anjelika tak, aby som ho videla a upadla som do tmy. Všetko bolo razom tak pokojné a potom to prišlo.

Bola som v pekle. Presne tak sa to dalo nazvať. Nič podobné som si ani nedokázal predstaviť. Bolo to akoby vám z kostí odpadávalo mäso a vy ste ho cítili, aj keď už na kostiach takmer ani nebolo. Zdalo sa to ako nekonečno. Ohromujúca agónia bolesti a utrpenia, ale vedela som, že to musím vydržať, lebo ma na konci tohto utrpenia čaká niečo dobré. Čaká ma tam môj manžel a moje dieťa. To jediné mi pomohlo to prekonať. To jediné ma držalo pri zmysloch a pre to jediné som nerevala bolesťou a netrhala si vlasy z hlavy.

Vedela som, že to skončí a zamatový hlas môjho Edwarda ma o tom neustále presviedčal. Vedel, čo prežívam. Pripravili ma na to, no aj tak som si v reáli nedokázala predstaviť, aké to bude. Edward celý ten čas rozprával. Hovoril o sebe, o našej malej, o tom, ako ma miluje. Potom stíchol aj on. Počula som už len hlasné tepanie môjho srdca o stenu hrudného koša. Hrot srdca udrel o kosť a nastalo ticho. Prekvapivé, ako som to vnímala. Celá bolesť sa sústredila do hrdla a pálilo to ako oheň. Aj tak to bolo ale o veľa lepšie, než predtým, keď mi horela každučká bunka.

Otvorila som oči a uprela pohľad pred seba. Razom som pochopila všetko, čo mi Edward hovoril. Vravel, aké je to iné a o koľko intenzívnejšie a aj naozaj bolo. Len jediná myšlienka na neho mnou otriasla ako zemetrasenie a moje srdce, aj keď už mŕtve, sa ozvalo v slastnom súžení. Chcela som ho mať hneď pri sebe a tak som sa prudko posadila a rozhliadla. Stál vedľa mňa, bez pohybu a dychu a ja som sa zhlboka nadýchla. To som najskôr nemala robiť, lebo sa moje zmysli úplne pobláznili a ja som mala v hlave prázdno a len a len jeho obraz. Nahrbila som sa a vyštartovala po ňom.

Dal si ruky pred seba, ale nepomohlo mu to, keď celou váhou dopadol na dlážku a ja na neho. Zavrčala som, aj keď som vlastne ani nechcela. Bolo to samovoľné, ako keď sa mi pľúca samé naplnili vzduchom a pritom dýchať nepotrebujem. Pritlačila som pery na jeho. Aj toto bolo razom úplne iné. Mala som ústa plné jeho chute a nos plný jeho vône. Ovládal všetky moje zmysli, ale len do chvíle, než sa ku mne dostalo jemné zaplakanie dieťaťa. Spozornela som.

„Bella, upokoj sa,“ šepol Edward a natiahol ruku k mojej tvári. Ako sa dá upokojiť, keď je všetko také úžasné. Prvý deň teda bolo a potom každým dňom úžasnejšie.

Bola som dokonalo šťastná. Mala som milujúceho manžela, dokonalého ochrancu a fantastického otca našej malej a to všetko v jednom. Bola som vďačná, že upíri život zostril moje reflexy a ja, Bella Cullenová, som už nebola chodiacou katastrofou. Prvýkrát som dokázala chodiť bez toho, aby som padala alebo niečo demolovala.

Naša dcérka síce bola polovičný upír, ale inak bola celá ja. Spadla odvšadiaľ a kde sa objavil nejaký prúser, tam nesmela chýbať. Čo dodať. Život je úžasný, keď za vami stojí váš tajomný ochranca a vy už viete, kto to je a máte ho len pre seba.

Čo nás ešte čaká a aká bude večnosť, to netuším. Na vízie do budúcna má tu patent Alice, ale ako sama hovorí, v našej budúcnosti vidí len to dobré.

Epilóg bol kratší a aj tak mi trvalo večnosť ho dopísať. Dúfam, že som ním nesklamala. Ďakujem za priazeň, ktorou ste zahŕňali mňa a aj túto poviedku. Tajomný ochranca bol od samého začiatku pohodová poviedka určená len na oddych. Ja som si pri nej oddýchla a verím, že aj vy. Ešte raz vďaka. Lolalita 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - Epilóg: