Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 29. kapitola

04.02.2012 (09:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 7437×

Edward:

Dostať na frak od človeka, to tu ešte nebolo. Vedel som ale, že inak by sa Charlie neupokojil. Nie je sa čomu diviť. Sprznil som mu dcéru. Strašné slovo, ale vystihuje situáciu. Zbabelo som ušiel od domu Swanových. Vďaka Belle som sa cítil tak živý, tak ľudský. Miloval som človeka, splodil dieťa, utekal pred bitkou od jej otca. Pochopil som, že Bella dnes do školy nepôjde, a tak som sa rozhodol, že sa tiež nebudem obťažovať. Moji súrodenci už drali školské lavice a ja som prišiel domov. Esme sedela v kuchyni s Carlisleom. Prišiel som k nim a kývol na svojho otca. Esme okamžite pochopila, že sa niečo deje.

„Čo to bolo?“ Zodvihla obočie. Zahral som sa na neviniatko a moja mama na detektíva.

„Nie si v škole. Máš roztrhnutú košeľu, z čoho vyplýva, že si sa pobil. Tvoji bratia sú v škole, čiže si sa pobil s niekým iným. Myslím, že si sa...“

„S Charliem. Teda, on si udrel a ja som držal,“ povedal som nevzrušene. Esme vyvalila oči.

„Čo sa stalo? Čo si vyviedol?“ Jej hlas znel priam žalostne. Pozrel som na Carlislea a on povzbudivo prikývol. Tiež ho zaujímalo, čo sa udialo.

„Charlie našiel Bellin test v koši.“ Táto veta by znela celkom normálne. Môjmu otcovi to došlo, no Esme sa nechápavo posadila a oprela o operadlo stoličky.

„Schytala zlú známku?“ opýtala sa natvrdlo. Sucho som prehltol a sadol som si oproti matke. Podvedome som si sadol tak, aby som mal dobrý výbeh, ak bude treba utekať ešte aj tu. Kto vie, ako zareaguje moja mama.

„Bella žiadnu známku neschytala. Ten test bol trocha menej náročný, než napríklad test z matematiky.“ Po tejto vete dostal Carlisle záchvat smiechu. Esme sa na nás nechápavo dívala.

„Som rada, že sa bavíte, chlapci,“ šepla dosť namrzene. Carlisle ju chytil za ruku.

„Zlatko, deti nám dospievajú. Mysleli sme, že upíri deti mať nemôžu, ale Edward túto teóriu vyvrátil. Isabella je tehotná.“ Bol som Carlisleovi celkom vďačný, že to vzal za mňa, lebo tá veta sa mi stále vyslovovala dosť ťažko. Esme sa len nechápavo pozrela najprv na Carlislea a potom na mňa.

„Bella je tehotná?“ opýtala sa dosť neveriacky a ja som prikývol. „S tebou?“ pokračovala v otázkach. Znova som kývol. „Vie to už Charlie?“ Zas som len kývol. „A čo na to Bella?“ Tá posledná otázka trápila aj Carlislea.

„Bella dieťa chce,“ šepol som. Esme pozrela na môjho otca a potom na mňa.

„A ty?“ Nervózne čakala, čo poviem a v duchu sa modlila, aby som sa vyjadril správne.

„Chcem to, čo chce Bella,“ šepol som. Teraz som si pripadal ako upír pod papučou, ale ak tá papuča patrí mojej Belle, som šťastný. Vždy budem chcieť to čo ona. Čo urobí šťastnou ju, urobí aj mňa.

„Vieš, aké riziká z toho vyplývajú?“ Môj otec stojí vždy pevne nohami na zemi. Poklopkal po stole a významne pozrel na Esme a potom na mňa.

„Viem a aj ona to vie.“ Esme stále sedela a dívala sa striedavo na mňa a na otca. Horúčkovito premýšľala. Bola zmätená a chvíľu jej trvalo, než tie informácie absorbovala.

„Požiadal si ju o ruku?“ vypadlo z nej.

„Nie,“ šepol som.

„Čo si tam, dočerta, celú noc robil,“ prskla a vyskočila na nohy. „Musíme ju požiadať o ruku. Sme rodičia. Je to naša povinnosť a naplánujeme svadbu. Nič veľké. Je v druhom stave. Idem volať do školy. Potrebujem Alice a Rose. Je toho veľa. Sama to nezvládnem. To bude niečo. To bude skvelé. Mala by som ťa preraziť, ale...“ Schmatla mobil a volala do školy, aby sa moji súrodenci vrátili domov. Prekvapene sme sa na ňu s Carlisleom díval. Esme bola úchvatná, keď niečo pevne chytila do rúk. Bola vo svojom živle. Organizovala niečo veľké.

Behom pol hodiny bola doma Alice a Rose. Obe patrične vystrašené, keďže im Esme nepovedala, čo sa deje. Alicine vízie zlyhali na celej čiare. Za nimi sa prirútili aj moji bratia.

„Rodinná porada,“ zahlásila moja mama. Ja som sa už psychicky pripravoval na hlúpe reči a pripomienky. Zišli sme sa v obývačke. Alice sa uprene snažila vyvolať si víziu, no nemala šancu. Upírie dieťa je niečo nové a tak to vidieť nemôže.

„Naša rodina sa rozrastie,“ začala Esme zvoľna a ja som sa pousmial.

„Edward požiadal Bellu o ruku?“ vypískla moja malá sestra.

„Nie,“ šepol som. Alice si sadla späť na pohovku a rozmýšľala ďalej.

„Ako sa potom rozrastie?“ zašomrala.

„Rozrastie sa o dvoch členov.“ Esme s mojimi súrodencami hrala zvláštnu hru. Mala povedať, Edward zbúchol Bellu a bude Bella a mrňavý poloupírček. Všetci horlivo premýšľali. Emmett ako vždy nemyslel.

„Čo sa deje? Edík nám niečo vyviedol? Dúfam, že nikoho nezjedol,“ povedal ten hlupák.

„Teba zožeriem,“ zasyčal som.

„Aký je nevrlý. Niečo na tom bude.“ Začal sa smiať. „Tvárite sa tak tragicky. Hádam si ju nenabúchal?“ Emm sa začal rehotať a ja, moja matka a otec sme si ako na povel povzdychli. Alice sa neprítomne pozrela pred seba.

„Preto ju nevidím,“ šepla.

„Počkať. Ja som len žartoval. Bol to vtip.“ Emm vyskočil na nohy a díval sa mi uprene do očí.

„Bella so mnou čaká dieťa. Necháme si ho.“ Rose bola doteraz ticho, no zrazu sa prudko postavila.

„Ako si jej to mohol urobiť?“ zrevala na mňa.

„Zlatko, to nie je zložité. Robil to, čo robíme my...“ Emm to nestihol dopovedať, lebo ho Rose z celej sily udrela po chrbte. Zaskučal a stiahol sa ako nakopnutý pes.

„Na tie tvoje sprostosti nie je nikto zvedavý. Ohrozil rodinu a hlavne Bellu.“ Podišla ku mne. „Bella je krehký človek. Už to bola chyba, že si s ňou vôbec niečo mal. Ako budeš žiť s tým, že si ju zabil?“ Uprene sa mi zadívala do očí a na mňa trpko doľahol význam jej slov. Rose odokryla svoje vnútro. Myslel som, že Bellu nemusí, no ona jej závidela a na druhej strane jej priala lepší život, než mala ona sama. Bella v jej očiach bola tým, čím chcela vždy byť. Chcela byť obyčajným človekom, ktorý ani netuší o existencii upírov. Chcela starnúť, rodiť deti a starať sa o svojho muža, keď sa vráti po dvanásťhodinovej drine z práce domov. Už to, že som Belle narušil jej obyčajný život brala ako niečo veľmi zlé a nenapraviteľné.

„To by som nezvládol, ak by sa jej niečo stalo. Ona v to verí. Verí, že to zvládne. Ak jej všetci pomôžeme, tak hádam...“ Sklopil som pohľad. Rose sa zlosťou chvela. Bola to vyhrotená situácia a ako na potvoru sa ozval rachotivý zvuk na odbočke k nášmu domu. Všetci sme sa pozreli tým smerom a behom nekonečne dlhej minúty sa zjavilo červené, roztrasené auto. Bella z neho vyskočila ako laň a rozbehla sa k dverám. Než som sa stihol spamätať, Rose jej otvorila. Bella sa jej vrhla okolo krku.

„Presne teba potrebujem,“ povedala moja láska a nádherne sa usmiala. Rose vyvalila oči a ja tiež. Bella nám zamávala. Potom sa zarazila.

„Mali by ste byť v škole, nie?“ Prebehla po tvárach členov mojej rodiny, ktorí na ňu civeli ako na zázrak. Obaja moji bratia jej s pootvorenými ústami čumeli na brucho. „Ou. Už to viete,“ šepla trocha rozpačito.

„Zlatko, Edward nám to povedal. To je zázrak,“ šepla Esme a pobozkala Bellu, ktorá sa krásne usmiala. Pridala sa aj Alice a Jasper. Oni dvaja to vzali veľmi vyrovnane a pokojne. Emm mal plnú hlavu vtipov, no - poučený ranou od Rose, mlčal.

„Som rada, že ste to vzali lepšie, ako Charlie. Môj otec si totiž uvedomil, že bude dedkom a trocha vyvádza.“ Bella na mňa mrkla. Prešiel som k nej a jemne ju pobozkal do vlasov. Chcel som ju pobozkať aj na pery, no vyviedla ma z miery myseľ môjho otca.

„Bože môj. Potrebujem si sadnúť.“ Hlas mu trocha podskočil. Všetci sme sa na neho prekvapene pozreli. „Aj ja budem dedkom. To mi nejako nedošlo. Budeme starými rodičmi,“ šepol s pohľadom upreným na Esme. Moja matka sa len roztomilo usmiala a chytila Carlislea za ruku.

„A my dve budeme tety.“ Alice hodila miliónový úsmev. Rose sa tiež zvláštne pousmiala. Bella ju vzala za ruku.

„Smiem si ťa na chvíľu požičať?“ opýtala sa a už ťahala Rose von z dverí. Nepáčilo sa mi to, ale Bella zodvihla ruku, aby som zostal. Netušil som, čo vymyslela, ale keď sa o hodinu vrátili, smiali sa obe ako najlepšie kamarátky a Rose bola blahom bez seba. Bellu mi elegantne strčila priamo do izby a odišla. Moja láska si ma začala so záujmom prezerať.

„Charlie si myslel, že ti aspoň niečo zlomil. Bude sklamaný.“ Bella bola na zjedenie.

„Neboj sa. Ja zahrám bolesti,“ šepol som a pobozkal ju. „To ťa k nám pustil len tak?“ opýtal som sa.

„Pustil ma za Rose,“ šepla záhadne a pritisla sa mi k perám.

„Rose? Čo s tým má ona?“ Nešlo mi to do hlavy. Bella sa mi natisla na kolená a nežne ma pobozkala.

„Charlie považuje Rose za zodpovednú. Predsa má len zodpovednejšie vystupovanie než Alice.“ Bella sa natočila k dverám. „Alice, nič osobné. Ja ťa zbožňujem,“ povedala a zas sa otočila ku mne.

„Aj ja teba,“ zakričala Alice na celý dom a Bella sa rozchichúňala.

„Povedala som Charliemu, že mi Rose so všetkým pomôže.“ Naklonila hlavu na bok.

„S čím ti akože pomôže?“ Naklonil som hlavu na bok ako ona a zodvihol obočie.

„Si nezodpovedný fagan, ktorý sa určite nezvládne postarať o mňa a dieťa. Spoliehaš sa na rodičov a to sa Charliemu nepáči. Rose je zodpovedná a so všetkým, čo sa týka tehotenstva a dieťatka, mi pomôže.“ Bella sa zasmiala.

„Som fagan? To sa ma dotklo.“

28. kapitola - 30. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 29. kapitola: