Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 28. kapitola

30.01.2012 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 71× • zobrazeno 8421×

Bella:

Hladila som Edwarda po nahej hrudi. Ležali sme na koberci v mojej izbe a mne to ani v najmenšom neprekážalo. Carlisle ma pripravoval na rôzne scenáre toho, ako to Edward príme. Dokonca mi sám navrhoval potrat. Keď som ale pozrela do tých zmätených upírich očí, uvedomila som si, že v tom nie som sama. Bol rovnako mimo ako ja, no povedal tie dve slová, ktoré ma presvedčili o tom, že je absolútne jedno, že je upír. Je jedno, že mám len osemnásť a čakám poloupírie bábätko. Je dôležité to, že nás, ako povedal, miluje. Oboch nás miluje.

Najprv som sa šialene hnevala. Cítila som sa podvedená a oklamaná. Vedela som, že s mojim telom niečo nie je v poriadku, ale nevedela som čo. Moje dni mi už meškali týždeň, čo som bola aj celkom rada, lebo sme si s Edwardom užívali. Pomaly mi to dochádzalo až vtedy, keď mi ráno bolo už tretí deň zle.

Keď som išla v piatok zo školy, kúpila som si test. Odvahu urobiť si ho som však nabrala až v sobotu ráno. Keď vyšiel pozitívny, urobila som si ešte jeden a potom ešte jeden. V škatuľke boli tri, ale aj tak som tomu nemohla uveriť. Bola som šialená zlosťou a strachom. Mala som chuť Edwarda zabiť. Mala som chuť mu vykrútiť krk a teraz ležím na jeho hrudi a tá zlosť niekam zmizla.

„Na čo myslíš?“ opýtal sa ma Edward.

„Nechci vedieť,“ šepla som záhadne. Edward sa nadvihol a pozrel mi do očí.

„Hneváš sa na mňa, že?“

„Mali sme si dávať pozor. Na prvé rande prídeš s ochranou, ale potom si ju už so sebou nevezmeš. Škoda, že ti znova nejaké Emmett nepodstrčil,“ povzdychla som si.

„Bella, vieš si predstaviť, akú by sme mali spotrebu?“ zasmial sa.

„Aha, čiže si chcel ušetriť? Dúfam, že nečakáš, že budem rodiť každý rok ako jabloň.“ Prišlo mi to smiešne. Edward sa ale zarazil.

„Bella, myslel som, že ti Carlisle povedal...“ Vyzeral zrazu tak ustarane.

„Myslíš, aké je to nebezpečné a tak? Ktoré tehotenstvo v dnešnej dobe nie je?“ Pohladila som ho po tvári. Edward sa pretočil nado mňa a trocha neisto mi pozrel do očí.

„Naozaj si si istá, že to chceš?“ Niekedy mám chuť toho upíra niečím ovaliť po hlave.

„Chcem!“ Dala som na to slovo poriadny dôraz, aby mu to raz a navždy došlo.

Ráno som sa zobudila sama. Podľa hluku z prízemia som poznala aj dôvod. Charlie bol doma a podľa toho zúrivého trieskania všetkým, čo mu prišlo pod ruku, mi bolo jasné, že pán domáci nemá dobrú náladu. Obliekla som sa a zbehla do kuchyne. Môj otec sedel za stolom. Pred sebou mal plechovku piva, čo bolo dosť zvláštne, keď vezmem do úvahy, že je ráno.

„Ahoj, Charlie,“ šepla som a postavila sa ku chladničke. Urobím raňajky, naje sa a bude po nervozite. Neodpovedal mi a tak som sa otočila. Sedel ako prikovaný a uprene na mňa hľadel. Vyzeral dosť neprítomne. Muselo sa v práci stať niečo naozaj zlé.

„Ako bolo v práci?“ pípla som a rýchlo som natrela poriadny balvan chleba syrovou nátierkou. Položila som chlieb pred svojho otca, no on sa ani nehol a ani neodpovedal.

„Nebolo najlepšie, ako vidím. Ja sa idem obliecť a idem do školy,“ šepla som, no zas to zostalo bez akejkoľvek reakcie. Vyšla som teda po schodoch a obliekla sa. Zaliezla som do kúpeľne a keď som vyšla, ľaknutím som nadskočila. Môj otec stál pred dverami s tým neprítomným výrazom.

„Zľakla som sa,“ šepla som. „Deje sa niečo?“ Charlie sa hlboko nadýchol a pritlačil sa rukami za chrbtom k stene.

„Choď do izby,“ precedil cez zomknutú čeľusť. Spustila som ramená a šla. Začínala som mať strach z toho, čo mi chce povedať. Dúfam, že nie je chorý, alebo sa niečo stalo Renée? Začala som sa chvieť. Sadla som si na posteľ a zrazu sa mi do očí začali tisnúť slzy.

„Isabella, keď mi tvoja matka zavolala, že prídeš bývať ku mne, bol som z toho dosť nervózny. Musím sa priznať, že som sa toho trocha bál, ale potom mi napadlo... Nechcem urážať tvoju matku, ale obaja vieme, že je trocha poplašená. Vedel som, že si iná, a tak som bol rád, že si ťa tu postrážim. Kto ale mohol čakať, že sa tu na teba všetci tí fagani zletia ako supy.“ Priznám sa, že som teraz absolútne ničomu nerozumela. Vyvalila som oči na svojho otca.

„Nechápem,“ šepla som. Charlie nabral odtieň ružovej a ten prešiel do bordovej. Spoza chrbta vytiahol mne známu vec a hodil ju ku mne na posteľ. Krvi by sa vo mne nedorezal. Pozrela som na tehotenský test vedľa na posteli. Rozklepala som sa.

„Viem, čo znamenajú dva prúžky. Keď som to videl naposledy, narodila si sa ty.“ Jeho hlas sa zachvel. „Bože, Bella, povedz, že to nie je tvoje. Povedz, že je to tej Alice alebo tej, čo sa vždy tak blbo usmieva...“

„Jessica?“ opýtala som sa.

„Je Jessicin? Bože, to mi odľahlo. Ja som vedel, že ty by si...“

„Nie!“ skočila som mu do reči, aby nedošlo k omylu. Charlie zmeravel. Musím s pravdou von. Nádych, výdych.

„Je môj. Ten test je môj a ja som... Som tehotná.“ Bolo mi na odpadnutie. Točila sa mi hlava. Charlie sa na mňa díval a mal pootvorené ústa. Vtedy, samozrejme, ako na potvoru na príjazdovej ceste zahučalo Volvo. Sucho som prehltla. Charlie zazrel cez okno a ozelenel. Bez slova sa rozbehol k dverám a dole schodmi. Vrazil v tej šialenej rýchlosti do zábradlia.

„Edward, utekaj,“ šepla som sama pre seba ale zároveň aj pre môjho upíra, ktorého môj otec chce prizabiť. Trvalo to sekundu a rozbehla som sa za mojím otcom, ktorý rozrazil dvere. Ako som bežala cez chodbu, schmatla som otcove puzdro so zbraňou a hodila ho do skrine na topánky, len pre istotu, a utekala za otcom. Môj Edward stál pred svojim autom, akoby netušil, čo sa stalo. Úplne uvoľnene a nevzrušene čakal, kým k nemu môj hnevom šialený otec nepriskočil.

„Ty fagan jeden nepodarený. Ty máš tú odvahu sem ešte doliezť?“ Schmatol Edwarda pod krk a udrel ním o kapotu auta. Chudák autíčko. Teda, chudák Edward. Vôbec sa nebránil. Schytal ranu do brucha a hneď ďalšiu do čeľuste. Charlie odstúpil a on sa zošmykol z auta tvárou k zemi. Fakt, úžasný herecký výkon. Chvíľku som mu aj uverila.

Začal sa zdvíhať zo zeme a môj otec si mlel v ruke narazené hánky druhej ruky. Udrieť si do Edwarda muselo byť dosť bolestivé. Veľakrát som neodhadla vzdialenosť a udrela som si hlavu o jeho tvrdú hruď.

„Pán Swan, ja viem, že...“

„Drž ústa, ty fagan, lebo ti ich budú musieť zoskrutkovať. Že máte peniaze a že máš otca lekára ti nedáva právo skaziť moje dievčatko. Vieš koľko má rokov?“ Začala som sa modliť, aby Edward na túto otázku neodpovedal, lebo si bude chcieť Charlie ešte udrieť a o to viac ho bude bolieť tá ruka.

„Osemnásť?“ šepol Edward, keď sa dvíhal na nohy. On nemôže držať ústa. Skočila som pred Charlieho.

„Ocko, prosím. Upokoj sa. Milujem ho a to dieťatko obaja chceme,“ šepla som.

„Spadla si na hlavu? Si ešte dieťa, Bella. Ešte pred štyrmi rokmi si sa hrala s hračkami. To skočíš od plastových bábik k tým živím? Budeš meniť plienky?“ Otec soptil.

„Pán Swan, ja viem, že...“

„Sklapni!“ povedali sme s Charliem synchrónne Edwardovi, ktorý si na tvár pritláčal ruku. Neskutočne dojímavé divadlo. Otočila som sa k nemu.

„Choď do školy alebo domov. Ja sa s otcom pozhováram. Dobre?“ Pozrela som mu do očí. Edward si konečne zložil ruku z tváre. Samozrejme mu nič nebolo.

„Bella, netušíš, čo sa mu deje v hlave. Je bez seba a bude veľmi dlho vyvádzať. Samú ťa tu nenechám,“ povedal náhlivo. Obzrela som sa. Otec za nami už nestál. Bol v dome a šacoval svoju uniformu.

„Do čerta! Edward, choď už!“ zaprosila som naliehavo.

„Kde je pištoľ, Bella!“ zreval na mňa Charlie.

„Choď, než ju nájde, lebo postreleného asi nezahráš,“ šepla som.

„Radšej idem. Už ju našiel. Zvládneš to?“ šepol mi Edward.

„Je to môj otec. Ja som v bezpečí.“ Usmiala som sa, aj keď mi do smiechu nebolo. Edward skočil do auta a uháňal preč. Akurát včas, lebo Charlie práve nabíjal. Priskočil ku mne.

„Zdúchol. Zbabelec,“ prskol a hrdelne sa zasmial.

„Mal by ísť rovno na políciu a zavolať aj záchranku, lebo si sa zbláznil. To chceš po ňom strieľať? Pokiaľ viem, tak Renée nemala viac, keď otehotnela. Tiež sa ťa dedo pokúšal zastreliť?“ opýtala som sa vytočene.

„Dedo?“ Charlie z ničoho-nič zbledol. Kolená sa mu podlomili a ja som ho rýchlo podoprela.

„Charlie, ocko, si v poriadku?“ zaplakala som vystrašene. Rýchlo som s ním išla k domu. Pištoľ pustil na zem v obývačke a ja som ho uložila do mäkkej pohovky. Môj otec si schoval tvár do dlaní a vydával zvláštne zvuky. Schmatla som telefón zo stola a rozmýšľala, či volať sanitku, Edwarda alebo koho vlastne.

„Charlie, čo je ti? Si v poriadku?“ Už som panicky kričala. Charlie si zložil ruky z tváre a ja som na neho prekvapene pozerala. Oči mal červené a pery sa mu krivili do zvláštneho úškľabku.

„Ja budem dedko?“ opýtal sa nechápavo. Kľakla som si na kolená a pohladila ho po tvári. A vraj Renée je poplašená.

„Charlie Swan, budeš dedkom,“ šepla som. Môj otec obrátil o stoosemdesiat stupňov. Pohladil ma po vlasoch.

„Choď mi po pivo a ľad na ruku,“ povedal trocha v šoku a trocha už celkom v pohode. Rýchlo som utekala do kuchyne. Doniesla som otcovi pivo a na hánky pravej ruky som mu priložila mrazený hrášok.

„Ale som mu dal. Dúfam, že som mu niečo zlomil. Mám stále paru. Ten fagan ešte schytá. Len nech dolezie a on dolezie. Vyzerá na to. Ak ale nedolezie...“ Môj otec zodvihol varovne prst a zahrozil. „Ak nepríde, tak až potom si ho nájdem a stiahnem ho z tej jeho bledej kože. Taký ako on môže byť šťastím bez seba, že si o neho zakopla. Ešte si veľmi rozmyslím, či mu ťa dám...“ Charlie si šomral popod nos.

Dobrú hodinu ešte chrlil vyhrážky, čo Edwardovi spraví, ak sa ukáže a čo mu spraví, ak sa neukáže. Ja som sedela oproti a horlivo prikyvovala. Po dosť dlhej chvíli sa na mňa otec pozrel.

„Máš ho rada?“ Prikývla som.

27. kapitola - 29. kapitola

Viem, že nie ste všetky spokojné s tým, že je v tejto poviedke Bella tehotná. Bolo mi jasné od samého začiatku, že sa to nebude všetkým páčiť. Poniektoré ste mi to aj napísali. V mojich poviedkach je Bella často tehotná. Napísala som aj poviedky, v ktorých nebola, ale na to sa, samozrejme, rýchlo zabudne a potom to skĺzne do frázy, že píšem stále o tom istom a nič nové neviem vymyslieť. Nebudem tu zbytočne tvoriť nejakú zápletku typu podvádzania, žiarlenia, prípadne sem ťahať Volterru. To jednoducho pre túto poviedku nechcem. Píšem ju tak, aby nebola akčná, aby v nej neboli stresy a zvraty. Chcela som, aby ste sa na tejto poviedke zabavili a aj ja som sa na nej chcela baviť. O nič viac mi nešlo. Som vďačná za každučký komentár a naozaj mi robí radosť, ak mi napíšete, že vás poviedka potešila. Ak vás sklamala, tak je mi to ľúto. Určite na tejto úžasnej stránke nájdete množstvo originálnych a skvelých autoriek, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť a ktoré majú lepšiu fantáziu. Každopádne ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 28. kapitola: