Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 25. kapitola

15.01.2012 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 55× • zobrazeno 7887×

Edward:

Nechal som Bellu umyť sa, obliecť a šiel som do kuchyne, že jej niečo pripravím na raňajky. Nemusel som dlho čakať na spoločnosť. Keď som zavrel chladničku, stál z jednej strany Jasper a z druhej Emmett. Snažil som sa držať chladnú masku. Položil som mlieko na stôl a vybral múku a panvicu.

„Tak ako?“ opýtal sa Jazz a ja som zodvihol obočie.

„Tak to obaja vyklopte. Zasmejte sa na mne. Hoďte pár stupidných vtipov, nech to máme rýchlo za sebou,“ prskol som. Emm sa na mňa pohoršene pozrel.

„Nie. Nemienime vtipkovať. Prišli sme ti poblahoželať k poslednej méte. Som na teba hrdý, braček. Vieš, my sme si tak s Jasperom hovorili...“ Jasper horlivo prikyvoval. „Ty poznáš detaily z našich spálni, lebo nám lezieš do hláv, a tak sme si mysleli, či sa nepodelíš s nejakými detailmi aj ty. Sex s človekom je sila.“ Vyvalil som na tých dvoch oči. To predsa nemyslia vážne.

„Vypili ste pokazenú krv? Šibe vám?“ opýtal som sa nechápavo.

„Prečo? Zaujíma nás to. Všetci sme zvedaví. Aj Carlisle sa ťa na to bude určite vypytovať. A ak nám to nepovieš ty, opýtame sa Belly.“ Emm sa škeril ako blázon. Vedel som, že nedajú pokoj.

„Bolo to skvelé,“ šepol som trocha rozpačito. Ak by som sa mohol červenať, tak som ako paradajka.

„Skvelé? Chceme detaily,“ povedal Jasper nedočkavo a sadol si na kuchynskú linku.

„Ja vám tu predsa nebudem hovoriť, čo a ako sme robili. Máte rozum?“ Rýchlo som sa stíšil, lebo Bella už schádzala zo schodov. Pozdravila a nechápavo pozerala z jedného na druhého. Ja som bol vytočený a moji bratia sa prihlúplo usmievali.

„Je ti lepšie?“ opýtal sa Jazz mojej lásky.

„Iste, prečo by nemalo byť?“ Nechápavo sa na môjho brata zadívala.

„No, po tých tabletkách si dosť...“

„Dosť rýchlo zaspala,“ šepol som a štuchol som do svojho brata. V mysli sa dobre bavil. Emm a Jasper na seba mrkli.

„Poď s nami do obývačky. Ešte chvíľu potrvá, kým naša kuchárka urobí raňajky. Pokecáme,“ šepol Emm a ja som vystrelil k nim.

„Do kuchyne, baba nepodarená,“ zasipel na mňa Jasper a prstom ukázal smer, ktorým mám ísť.

„To zvládnem,“ šepla Bella, no ja som si nebol istý. Netušila, čo ju čaká. Rýchlo som začal robiť palacinky, aby som ju mohol čo najskôr zachrániť.

„Bella, ako bolo v hoteli?“ opýtal sa Emm.

„Tak to bolo fakt zlé. Príšerne to bolelo a stalo sa to tak rýchlo a nečakane,“ povedala Bella a ja som doslova stuhol. To predsa nemyslí vážne! Nastalo ticho. Povedal by som, že mysle mojich bratov boli v rozpakoch a ja tiež. Už som tam chcel ísť.

„To bol tak zlý?“ opýtal sa Emmett s náznakom ľútosti v hlase.

„Kto? Carlisle? Nie, on bol skvelý,“ šepla Bella a mne to došlo. Ona hovorí o ruke, no môjmu bratovi to jasne nedocvaklo.

„Bol tam aj Carlisle?“ opýtal sa zdesene.

„Iste. Edward by to predsa sám nezvládol.“ Belle to nedochádzalo. Priznám sa, že som sa začal smiať. V Jasperových myšlienkach som Bellu sledoval. Najprv to nechápala, no keď sa začal Emm vyškierať, doplo jej to. Odrazu bolo počuť, ako ľudské pästičky mlátia upíra.

„Ty prasa jedno! Ja ťa prerazím,“ skríkla Bella. Rýchlo som dobehol zachrániť Emmetta. Ten sa chúlil v kresle a nechal sa mlátiť mojou Bellou. Našťastie ho mlátila tou zdravou rukou a druhou do neho hádzala, čo mala po ruke. Jasper mal už v ruke fotoaparát. Schmatol som Bellu okolo pása a odtiahol ju. Ešte sa chvíľu zúrivo metala.

„Nakopem ho!“ vybafla. Otočil som ju k sebe a spacifikoval ju jediným objatím.

„Pokoj, miláčik.“ Hladil som ju po chrbte.

„Keby som bola upírom, tak mu zmaľujem fasádu,“ prskalo to rozhnevané mača.

„Tak ťa premeníme a potom si to rozdáme,“ povedal Emm pobavene a začal okolo poskakovať ako boxer.

„Dobrý nápad. Potom ťa schmatnem za krk a v zuboch ťa vynesiem z domu.“ Bella výhražne hrozila prstom. Celkom sa mi takáto páčila. Bola ako dračica.

„Aká je agresívna. Žeby ešte účinkovali tie lieky?“ opýtal sa Emmett. Bella sa prudko otočila.

„O akých liekoch to všetci rozprávate?“ vypenila.

„Bella, včera si bola trocha mimo. Tie lieky boli dosť silné, ale neboj sa, nič hrozné sa nestalo,“ šepol som zmierlivo.

„Prosím? Čo som robila?“ opýtala sa a celá stuhla.

„Nič zlé, Bella. Tvoj medvedík ťa uložil a potom si zaspala.“ Jasper sa v tom vyžíval. Bella sa prekvapene dívala na mojich bratov.

„Edward?“ Jej výraz bol najprv nečitateľný. Potom ma schmatla za tričko a ťahala za sebou do kuchyne. Sadla si k stolu a ja som pred ňu položil palacinky. Predsa len, možno bude pokojnejšia, keď sa naje.

„Po tých liekoch si bola trocha náruživá,“ povedal som zmierlivo.

„Ako náruživá?“

„No, trocha si sa po mne vešala a pokúšala si sa ma zneužiť. To sa mi ale veľmi páčilo. Chcel by som byť zneužitý.“ Párkrát som zodvihol obočie. Moji bratia sa už váľali po zemi. Myslím, že potrebujem viac súkromia. Napríklad dom na inom kontinente.

„Ak mi podobné veci nebudeš hovoriť dopredu, než sa na mne začnú baviť tvoji súrodenci, tak zabudni na všetko, čo sa týka užívania, zneužívania a všetkých synoným týchto slov.“ Bella sa tvárila vážne nahnevane. Podišiel som k nej a pri jej uchu trocha zakňučal. Zahnala sa po mne rukou, čo ma dosť prekvapilo.

„No tak, miláčik,“ šepol som jej do ucha a perami sa otrel o jej krk. Na pokožke jej nabehli zimomriavky a srdce podskočilo. Otočila sa a vtisla mi dlhý bozk plný jahodového džemu. Keď som sa trocha znechutene utieral, náramne sa smiala.

Musel som ju odviesť domov. Chceli sme to stihnúť skôr, než sa vráti Charlie. Posadil som Bellu do auta a vyštartoval. Pôsobila dosť zamyslene.

„Stalo sa niečo?“ opýtal som sa a ona sa na mňa trocha usmiala.

„Vieš, rozmýšľam.“

„To som si všimol,“ skonštatoval som.

„Nestarneš, nemeníš sa. Navždy budeš mať osemnásť,“ povedala trocha trpko.

„Sedemnásť,“ opravil som ju.

„Sedemnásť! Ty máš sedemnásť?“ vypískla zrazu a ja som pristavil na krajnici.

„Samozrejme,“ šepol som.

„Edward, za včerajšok ma môžu zavrieť!“ Z Belly to vyletelo na plné ústa a potom sa rozosmiala ako bláznivá. Priznám sa, že sa ma to dotklo. Pokrútil som hlavou a šliapol na plyn.

„Jasper a Emmett na teba majú veľmi zlý vplyv.“ Bella sa ešte dlho smiala.

„No, tak. Nehnevaj sa, medvedík,“ šepla, keď som zastavil na červenú a pobozkala ma na líce. „Vieš, že ťa milujem?“ opýtala sa a ja som prikývol. „Chcem byť s tebou navždy,“ dodala a ja som sa prekvapene pozrel do jej krásnych očí.

„Ako to myslíš? Chceš si ma vziať?“ opýtal som sa nechápavo.

„Svadba? Nemáš ani osemnásť. Myslela som skôr, že chcem byť ako ty.“ Vyzerala dosť isto.

„Bella, to predsa nejde.“ Zhlboka som sa nadýchol a chcel som jej to vysvetliť.

„Ide. Ja ťa milujem a viem, že sa to nezmení. Umrela by som pre teba.“ Pri tých slovách ma pichlo pri srdci.

„Bella, ja ťa milujem, ale vziať ti život, len preto...“

„Len preto, aby sme boli na veky spolu je dostatočný dôvod.“ Pôsobila nekompromisne. Vedel som, že si o tom budeme musieť pohovoriť, ale nie teraz. Zabočil som na cestu k ich domu.

„Bella, Charlie je už doma.“ Dosť ma to prekvapilo.

„To nie,“ zaplakala vedľa mňa a pritisla si ruky na tvár. Keď som zastavil auto, Charlie sa už vyrútil z dverí.

„Kde si bola, dočerta!“ zanadával Charlie a potom sa pozrel na mňa. Ten pohľad by mi za normálnych okolností určite nahnal hrôzu. To, čo sa odohrávalo v hlave Bellinho otca, bolo fascinujúce. Najhoršie bolo práve to, že to, čoho sa najviac obával, sme robili a teraz mu budeme obaja zaryto klamať, že nie.

„Ja som...“ Bella stratila reč, a tak som sa toho ujal ja.

„Bella spadla a zlomila si ruku. Zavolala mi. Odviezol som ju do nemocnice za otcom. Moja mama trvala na tom, aby som ju vzal k nám, keď ste v práci. Urobil som aj dobre, lebo po tých liekoch, čo jej dal môj otec by sama zostať nemohla a moja matka nechcela, aby som u vás zostával ja. Predsa by to bolo trocha nevhodné.“ Tváril som sa vážne, no Bella vyvalila oči a zabudla pri tom zavrieť tie svoje pekné ústočká. Rovnako sa na mňa díval aj Charlie.

„Bella, bolo to tak?“ opýtal sa jej Charlie. Bella sa na Charlieho nevinne pozrela a ukázala mu ruku.

„Som nešikovná až strach. Spala som u Edwardovej sestry - Alice,“ šepla a mňa to pekne pobavilo. Tak od dneška sa mi hovorí Alice. Charlie sa trocha upokojil. Ako policajt tej našej rozprávke neveril, ale ako otec sa to snažil prijať. Roztržito sa usmial na Bellu a ona vbehla do domu. Chcel som ísť za ňou, no Charlie dal ruku do dverí.

„Kam si chcel ísť?“ opýtala sa.

„Za Bellou?“ opýtal som sa tiež, lebo som si zrazu nebol istý.

„Nie, myslím, že si chcel ísť domov,“ prskol ten naoko milý človek.

„No, ja som chcel...“

„Viem presne, čo si chcel. Myslíš, že som idiot? Tiež som mal osemnásť. Daj si otočku. Bol si s ňou včera celý deň a celú noc. Nie som naivka. Môžeš jej večer zavolať,“ povedal rázne a buchol mi dverami pred nosom.

„Ty si ho vyhodil?“ ozval sa z domu Bellin jemný hlások.

„Nie. Potreboval niečo súrne vybaviť.“ Charlieho hlas bol značne sarkastický. Bella vybehla von. Už som bol na odchode, a tak som pribehol k nej. Hodila sa mi okolo krku a náruživo ma pobozkala. Objal som ju a jej bosé nohy som vyložil na svoje. Zasmiala sa.

„Milujem ťa,“ šepla. Sklonil som hlavu do jej vlasov.

„Zbožňujem ťa,“ zašepkal som.

„On to tak nemyslel.“ Kývla hlavou k domu. Zasmial som sa. Keby Bella vedela, čo si myslel. Ten chlap ma chcel dať kastrovať.

„Večer ti zavolám a potom prídem,“ povedal som jej tichučko do ucha. Spokojne sa usmiala a utekala do domu.

24. kapitola  -  26. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 25. kapitola: