Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 24. kapitola

08.01.2012 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 8503×

Edward:

Bella bola prítulná ako mačka. Nedočkavo ma hladila po chrbte a hrýzla do ucha. Pritláčala sa k môjmu telu a doslova mi omotala nohy okolo pása a rukou sa zavesila o môj krk. Náruživo ma bozkávala. Mal som čo robiť, aby som jej dostatočne ochraňoval ruku. Po tých liekoch ju nebolela a mal som pocit, akoby vlastne zabudla, že ju má zranenú. Prudko zo mňa stiahla košeľu a začala zápasiť so zapínaním riflí.

„Bella, pomalšie. Dávaj pozor na ruku,“ šepol som jej medzi naozaj horúcimi bozkami. Žiadne zábrany, žiadne zahanbenie a červenanie. Akoby to ani nebola ona.

„Na akú ruku,“ zašepkala. Zarazilo ma to. Odtiahol som sa a pozrel so zdvihnutým obočím do jej tváre. Chytil som ju za zápästie a zodvihol jej oviazanú ruku, aby sa na ňu pozrela. Bella sa zadívala na ortézu a neskutočne sa rozosmiala. Bol to zvláštny smiech. Pripadali mi naozaj trocha... Bože, som to ja ale idiot. Tie rozšírené zreničky najskôr nebudú výsledkom enormného vzrušenia. Odtiahol som sa a hľadel na smejúcu sa Bellu. Pozerala si stále na ortézu a dobre ju to bavilo.

„Kto mi to sem dal?“ Smiala sa tak až híkala. Rýchlo som ju navliekol do pripraveného trička.

„To nie je moje. Alebo je?“ Bella chytila lem trička a začala si ho prezerať, akoby to bolo niečo nesmierne zaujímavé.

V tej chvíli som ako na zavolanie začul Carlisleove auto.

„Alice...“ šepol som. V sekunde sa ozvalo jemné zaťukanie a moja sestra vkĺzla do izby. Najprv sa zarazene zastavila. Bol som bez košele a Bella sedela na posteli len v tričku. Nebolo treba Alice nič vysvetľovať, keď Bella zodvihla pohľad.

„Čo jej je?“ opýtala sa trocha prekvapene.

„Alice! Ja ťa mám tak rada,“ zatrilkovala Bella a vyskočila z postele. Vrhla sa Alice okolo krku a teatrálne ju pobozkala na líce. Vzal som do ruky lieky a pozrel si názov. Vyšiel som z izby a zbehol za Carlisleom. Bellu som nechal v dobrých rukách. Otec sa akurát zvítal s Esme.

„Carlisle, tie lieky sú trocha silné, však?“ opýtal som sa. On pokrčil nechápavo ramenami.

„Sú silné. Na bolesť sú však najlepšie. Treba dodržať dávkovanie,“ povedal nechápavo.

„Jednu som jej dal v ambulancii a druhú si vzala pred pár minútami,“ šepol som.

„Edward, jasne som ti povedal, že jej máš dať jednu každé štyri hodiny.“

„Áno, ale šla si ľahnúť a ja som nechcel, aby ju prebudila bolesť,“ povedal som trocha trpko.

„Nič by sa nemalo stať. Bude tuhšie spať,“ povedal akoby nič a otočil sa na Esme.

„Áno, ale Bella je z nich dosť mimo,“ povedal som polohlasom. Trocha som ju nadrogoval. Carlisle sa na mňa pozrel a potom vybehol pohľadom po schodisku.

„To vidím. Je dosť mimo.“ Môj otec vyvalil oči a ja som sa prudko otočil. Bella stála na schodoch a ja som začal ľutovať, že som to tričko vybral tak krátke. Siahalo jej ledva pod zadok a, samozrejme, nohavičky nemala. Široko sa usmievala. Oči jej behali po celej miestnosti.

„Ja bez teba nezaspím, medvedík,“ prehlásila na plné ústa. Emmett sa začal v izbe dusiť smiechom. Presne to to pako potrebovalo. Podobné oslovenie by mi nevadilo, ak by mi ho pošepla do ucha, ale takto.

„Vezmi ju do izby. Prídem sa na ňu pozrieť,“ povedal Carlisle a ja som sa rozbehol k mojej princeznej.

„Bella, poď do izby,“ šepol som jej do ucha. Ona sa otočila k odchodu, no zasekla sa.

„Poďme si dať zmrzlinu. Nie, poďme si dať koláč. Poďme späť do hotela.“ Zavesila sa mi okolo krku a jej tričko sa dosť vytiahlo. Rýchlo som ho začal sťahovať pod jej zadoček, aby moji rodičia nevideli z mojej priateľky až príliš veľa. Bol som vďačný Rose, že držala Emmetta pekne v izbe, lebo by sa tu dnes vraždilo. Schmatol som Bellu a vybehol s ňou do izby. Z prízemia som počul len Esmein nervózny hlas.

„Oni boli niekde v hoteli?“ pýtala sa Carlislea.

„On ti to potom všetko vysvetlí,“ povedal jej môj otec. Vzdychol som si. Ešte toto. Budem Esme vysvetľovať, že som si bol na hoteli užívať so svojou priateľkou.

Alice sa na mňa ospravedlňujúco usmiala, keď sa vrátila do izby.

„Šla som jej len po nohavice a nohavičky a ona mi zdúchla. To tie lieky?“ Len som prikývol.

„Chcel som ju ušetriť bolesti, a tak som ju zdrogoval. Som jednotka.“ Pokrútil som nad sebou hlavou. Carlisle prišiel do izby a s povzdychom pozrel na Bellu, ktorá bola práve nad mieru fascinovaná pramienkom svojich vlasov omotaných na zapínaní ortézy.

„Dobre, treba ju len uložiť do postele. Unaví sa. Nech vypije aspoň dva poháre vody, aby sa tie lieky čím skôr vyplavili z obehu.“ Vymotal Belle ruku z vlasov a ona sa na neho vďačne usmiala.

„Ďakujem, doktor. Už som si myslela, že vezmem nožnice a odstrihnem to,“ zašomrala. Carlisle pretočil oči a podišiel ku mne.

„Tak ti prajem príjemnú zábavu. Daj pozor, nech sa do niečoho nezamotá a hlavne jej nedávaj nožnice.“ Môj otec sa teraz náramne bavil. Lepši trest by mi sám nevymyslel. Alice sa na mňa súcitne pozrela.

„Pomôžem ti?“ opýtala sa ma.

„Nie, choď sa venovať Jasperovi. Nevie sa ťa dočkať. Ja si predsa s človekom poradím,“ povedal som s úsmevom. Alice vyšla z dverí a zaškerila si.

„Neotáčaj sa jej chrbtom.“ Vybuchla do smiechu a naznačila, aby som sa otočil. Prudko som sa obzrel. Bella už mala ortézu znova zamotanú vo vlasoch a pokúšala sa to nasilu utrhnúť. Priskočil som k nej a začal vymotávať jednotlivé pramienky. Belle sa to zdalo asi ako súčasť predohry, lebo mi už zasnene blúdila druhou rukou po pozadí.

„Bella, zlatko, prestaň s tým. Pôjdeš si pekne ľahnúť, áno?“ Tlačil som ju k posteli. Ona sa nehanebne uškŕňala a okamžite si začala sťahovať tričko.

„Bože, ty ma chceš zabiť,“ povzdychol som si. Samozrejme, môj brat Emmett nás so záujmom počúval. Nemohol to komentovať nahlas, lebo na neho dozerala Rose, ale v myšlienkach mi dával zabrať rovnako ako Bella.

„Bella, prosím,“ šepol som a kľakol si k jej nohám.

„Čo si prosíš,“ šepla laškovne a natisla sa mi k perám. Jazykom mi znova preskúmavala celé ústa. Toto bolo týranie. Kašlem na to. Schmatol som ju a doslova som si ju k sebe majetnícky pritiahol a vychutnával si jej sladké pery. Bez zábran mi v ústach šermovala svojim jazykom a ja som omámene držal, ako malý školák. Ja sám som bol v rozpakoch. Milovali sme sa, ale taká náruživá nebola. Keď som si predstavil, ako by to vyzeralo, keby sme sa spolu milovali úplne bez zábran, bez ostychu, zachvel som sa. Ja som sa dokonalo ovládal pri každom pohybe a bolo to nevyhnutné. Ak by som niečo urobil neuvážene, mohol by som ju zabiť. Bolo by to však neskutočné, môcť si ju vychutnať bez toho, aby som sa obával, že ju rozdrvím. Vychutnal by som si jej živočíšnosť a ja by som jej mohol dať okúsiť tú moju. Rýchlo som sa od Belly odtrhol a zatriasol hlavou. Tie myšlienky ma samého prekvapili. Na čo to myslím? Bella sa zrazu prehla dozadu a spadla do postele. Oči sa jej pretočili stĺpikom a doslova okamžite začala pravidelne oddychovať. Kľačal som na zemi s otvorenými ústami a vyvalenými očami. Jednoducho odkvecla. Vysunul som ju na posteli vyššie a ďakoval Bohu, že zaspala. Určite by som neodolal a Emmett, ale aj ostatní členovia rodiny by určite neodolali nepočúvať.

Bella mi tvrdo spala na hrudi a ja som si so záujmom pohrával s jej vlasmi. Namotával som si jeden pramienok na ukazovák a medzi prstami ho jemne stláčal a žasol nad tou dokonalou štruktúrou. Bella je nádherná. Spala už takmer päť hodín. V našom dome to pekne žilo, ale brali ohľad na to, že tu spí človek a boli relatívne ticho. Nebrali však ohľad na mňa. Najprv poinformoval Carlisle moju matku o tom, že som bol s Bellou v hoteli a že sme spolu spali. Esme bola dosť prekvapená. Nečakala, že sa to stane tak skoro a ja vlastne tiež nie. Carlisle bol tiež dosť prekvapený. Hlavne si myslel, že to spolu najskôr preberieme. Potom som si vypočul rozhovor medzi mojimi bratmi. Dobre sa na mne bavili. Našťastie ich Alice dosť rázne napomenula. Dokonca aj Rose sa ma zastala. Aj tak to celé bolo trocha trápne. Ja som ich počúval roky a nejako som si zvykol a aj oni si zvykli, že počujeme všetko a ja obzvlášť aj všetky myšlienky, ktoré sa toho týkali. Teraz šlo ale o mňa a to bola malá rarita. Mal som svoju lásku, s ktorou som sa túžil milovať tak často, ako bude moja sladká Bella schopná. Po nejakom tom desaťročí si zvyknú aj členovia mojej rodiny, že aj z mojej spálne sa bude šíriť hluk.

Bella sa jemne pohla a potom jej srdce zrýchlilo a dych sa skrátil. Otvorila oči a zodvihla sa na mojej hrudi. Pozrela mi do tváre a blažene sa usmiala. Pobozkal som ju na čelo. Posadila sa a chytila lem svojho trička.

„Kedy si mi ho obliekol?“ opýtala sa nevinne.

„Obliekla si si ho sama, zlatko,“ šepol som a pobozkal ju. Nemienil som ju trápiť tým, že trocha vyvádzala. Zjavne si to veľmi nepamätala. Rozpačito sa usmiala. Zošmykla sa z postele a tričko sa jej pekne vyhrnulo. Mal som pekelne dobrý výhľad a ona si to, samozrejme, všimla. Celá očervenela a mne bolo jasné, že moja hanblivá Bella je späť.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 24. kapitola: