Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 17. kapitola

28.11.2011 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 49× • zobrazeno 7961×

Bella:

Edward vážne zvracal? Nevedela som, že to upíri môžu. Vlastne o upíroch neviem skoro nič, len to, čo mi povedal Jacob. Keď Edward vyšiel po druhýkrát z toalety, ponúkla som mu tabletku, ale rezolútne to odmietol. Keď sedel na pohovke ako zmoknuté kura, prišlo mi ho trocha ľúto, no na druhej strane mi to bolo poriadne smiešne.

Stačí povedať pravdu, chlapče, uškrnula som sa a sadla si k nemu. Chytila som ho za ruku.

„Je ti veľmi zle? Mne sa to zdalo celkom dobré. Asi nie si na také jedlo zvyknutý. Čo jedávate doma vy?“ opýtala som sa nevinne. Edward sa na mňa zvláštne pozrel. Zodvihol jedno obočie a vyzeral, že nad niečím premýšľa.

„Bežné veci,“ šepol. „Je mi vážne dosť zle. Pôjdem radšej domov,“ povedal dosť trpko.

„Edward, určite takto šoférovať nemôžeš. Buď ťa odveziem ja alebo tu môžeš zostať.“ Snažila som sa znieť zvodne. Pohladila som ho po ramene a pritisla sa mu k boku. Jemne som ho pobozkala na líce a potom som perami skĺzla na jeho krk.

Zaklonil hlavu na stranu, aby mi urobil miesto a ja som ho nežne pusinkovala. Potom som spravila niečo, čo nečakal. Dosť silno som ho uhryzla do krku. Jeho pokožka bola hrubá a tvrdá. Trocha ma to zaskočilo, no Edwarda dupľovane. Vyskočil na nohy a pozeral na mňa s otvorenými ústami. Ja som sa tvárila, že sa nič nestalo a nechápavo som sa usmiala.

„Uhryzla si ma,“ povedal šokovane. Laškovne som sa usmiala.

„Troška áno. Nepáči sa ti to?“ Postavila som sa a chytila ho za ruku. „Sadni si. Bude ti lepšie. Môžeme sa zahrať na pacienta a sestričku. Pekne si ťa uložím do postieľky, zmeriam ti pulz a tlak a potom sa o teba budem starať,“ šepla som. Edward sa na mňa uprene díval. Potom pustil moju ruku a ustúpil krok dozadu.

„Sam ti to povedal,“ povedal tvrdo. Ja som sa zatvárila nechápavo.

„Čo mi akože povedal?“ uškrnula som sa a sadla som si pohodlne na pohovku. Edward pokrútil hlavou a potom si siahol na nos a privrel oči.

„Bella, správaš sa divne. Môžeš mi, prosím, povedať, o čom ste sa bavili so Samom?“ Opatrne sa priblížil a kľakol si predo mňa.

„Edward, je moja vec, o čom sme sa bavili, ale dobrú pol hodinu som nadávala, že si ma tam bez vysvetlenia nechal.“ Natiahla som ruku k jeho tvári, no odtiahol sa.

„Bella, Sam ti musel niečo povedať na to, že som nesmel vstúpiť na ich pôdu,“ povedal rázne a trocha ma to prekvapilo. Bol zrazu hrozne tvrdý.

„Edward, prečo po mne kričíš. Začínam mať trocha...“ Nedopovedala som to, lebo Edward okamžite ustúpil.

„Prepáč mi to. Ja len... že ti musím niečo povedať,“ šepol o niečo pokojnejšie. Vedela som, čo mi chce povedať a nehodlala som mu to uľahčiť.

„Počúvam,“ šepla som a pritiahla som si nohy k hrudi. Edward si sadol oproti na pohovku.

„Bella, mám ťa veľmi rád. Zamiloval som sa do teba. Si to najúžasnejšie stvorenie pod slnkom. Si anjel a ja ti musím niečo dôležité povedať.“ Odmlčal sa a ja som sa široko usmiala.

„Viem, čo mi chceš povedať a bolo mi to jasné, hneď ako si prišiel.“ Edward vyvalil oči.

„Čiže ti to Sam povedal?“ opýtal sa zas.

„Čo s tým má Sam?“ Edward nechápavo zodvihol obočie. Mňa neskutočne bavilo takto ho trápiť. Bola to zábava, len dúfam, že sa potom nerozčúli. Upiri sú dosť ľahko rozladiteľný, ako hovoril Jacob, ale ja verím, že Edward nie.

„No, všetko s tým má, ak ti to povedal.“ Ten jeho výraz bol na nezapletenie.

„Čo má Sam s tým, že si sa so mnou dnes chcel milovať?“ opýtala som sa a Edward zalapal po dychu. Otvoril ústa a ja som sa milo usmiala.

„Máš vo vrecku saka prezervatívy alebo mi chceš zas tvrdiť, že sú Emmettove? Aj ja som to chcela, Edward. Priotrávila som ťa ale jedlom, tak to odložíme na lepšiu príležitosť,“ povedala som uvoľnene. Edward nebol očividne schopný sa ani nadýchnuť.

„To je pravda, ale ja som ti chcel povedať niečo dôležitejšie, čo možno zmení tvoj pohľad na mňa a na moju rodinu. Chcem, aby si mi sľúbila, že budeš pokojná a rozumná. Áno.“ Spustila som nohy zo sedačky a prikývla. Edward sa zhlboka nadýchol.

„Bella, som up...“

„Počkať,“ prerušila som ho a odbehla do kuchyne. Vrátila som sa späť so šálkou čaju. Bezradne sedel na pohovke a díval sa na mňa.

„Dobre, pokračuj. Si...“ Usrkla som si z čaju.

„Bella, som upír,“ šepol a ostražito ma sledoval. Srdce sa mi šialene rozbúšilo. Vedela som to, ale počuť to takto bola sila. Zachvela som sa, ale zostala pokojná. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý sa ani nepohol a ani nedýchal. Položila som hrnček na stôl.

„Mám len čaj a víno. Krv došla,“ šepla som. Edward sa postavil a vyzeral, že exploduje.

„Bella, ja nežartujem! Musel som ti to povedať a nie je to vtip,“ povedal rázne.

„Iste,“ pošepla som s úsmevom.

„Bella, ja ti to hovorím vážne a dokážem ti to, len sa ma nesmieš báť.“

„Aha. Ako mi to chceš dokázať? Uhryzneš ma do krku? Na to som tu odborník ja.“ Nakrčila som nos a laškovne vycerila zuby. Edward bezradne rozhodil rukami.

„Bella. Som vážne upír.“  Rozhodla som sa, že už ho nebudem trápiť.

„Ja viem.“ Zhlboka som sa nadýchla a šla k dverám. „Potrebujem sa obliecť na tú ukážku teplejšie alebo postačí táto bunda.“ Ukázala som na tenkú vetrovku. Edward vyzeral akoby mu niekto nafackoval.

„Vieš?“ vypískol. Musela som sa zasmiať, keď mu tak hlas podarene preskočil.

„Sam mi porozprával tie ich legendy o studených, ale viac svetla mi do toho vniesol Jacob Black. Bola sila, ako sa premenil. Po tom zážitku ma už neprekvapí, ani keby si vedel lietať. Ideme?“ opýtala som sa a nazula si topánky. Ja som už bola pred domom, no Edward nikde. Keď konečne vyšiel z dverí, stále krútil hlavou.

„Bella, ja som ti povedal, že som upír a ty si úplne v pohode?“

„Mala som už čas sa s tým zmieriť a verím ti, že mi neublížiš. Ja ti aj verím, že ma miluješ. Ty asi dosť veríš mne, keď si mi to povedal. Od teraz chcem ale o všetkom počuť len pravdu. Nesmieš mi už nikdy klamať. Je to jasné?“ Edward prikývol a pristúpil ku mne.

„To s tými cestovinami bolo kruté, keď si vedela, že nejem,“ šepol mi pri uchu a jeho hlas bol zrazu tak zamatový. Usmiala som sa a chcela niečo povedať, no nestihla som. „Spočítam ti to,“ šepol a v sekunde som bola na jeho chrbte a vysoko nad zemou v korune stromov.

Zajačala som a pevne sa ho chytila. Keď som si uvedomila, že sa mi nič nestane, tak sa môj hysterický krik zmenil na nadšený jasot. Neskutočne som si užívala tú rýchlosť. Edward sa pohyboval lesom ako šelma. Nestíhala som sledovať krajinu okolo a kde-tu som musela pritlačiť tvár k jeho krku, lebo som mala pocit, že prebehol cez nejaký potok. Zastavil až na lúke. Cez konáre presvitala tmavnúca obloha. Kolená sa mi triasli, keď som sa postavila na zem. Edward ma uprene sledoval a podopieral ma.

„Čo ešte dokážeš?“ opýtala som sa. On sa len usmial.

„Začni ty. Čo ti povedal Jacob?“

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 17. kapitola: