Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 16. kapitola

24.11.2011 (14:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 49× • zobrazeno 8057×

Edward:

Bella nechcela, aby som po ňu prišiel. Čakal som ju teda pred školou a bol som riadne nervózny. To so Samom určite len tak neprejde. Jednoducho som si bol istý, že musel niečo Belle povedať alebo naznačiť, no ona bola nečitateľná. Tak veľmi by som jej chcel vidieť do hlavy. Nemal som v ničom istotu a to niekoho ako ja, ktorý vie vlastne všetko, privádza do frustrujúceho zúfalstva. Nechcem o Bellu prísť. Ona je jednoducho úžasná a nemôžem si dovoliť urobiť akúkoľvek chybu.

Už sa malo začať vyučovanie, no moja láska nikde. Vybral som mobil a vo chvíli, keď som chcel vytočiť číslo, začul som tú rachotinu. Bella vystúpila z auta a teatrálne kopla do kolesa.

„Mňa z toho auta raz porazí.“ Postavil som sa za ňu a bavil sa na jej nežnom besnení. Keď som sa hlasnejšie zasmial, otočila sa a skrivila tvár.

„Bavíš sa?“ prskla. Hneď ma smiech prešiel.

„No, ja som po teba chcel prísť,“ povedal som zmierlivo. Pohladil som ju po chrbte a ona sa jemne usmiala. Spolu sme šli do školy.

Dnes som sa nemohol dočkať konca vyučovania. Bella ma pozvala na večeru a nezabudla zdôrazniť, že Charlie nebude doma až do rána. Sucho som prehltol. Musím priznať, že mám naozaj skvelú fantáziu. Keď som prišiel zo školy domov, rýchlo som sa osprchoval a prezliekol. Vletel som do izby Alice a vzal Jasperovi voňavku. Alice sa na mňa prekvapene pozrela.

„Idem k Belle. Pozvala ma na večeru.“ Usmial som sa a Alice sa zachichúňala.

„Si fešák. Tak môj braček nám dospeje,“ šepla s predstieraným dojatím a párkrát potiahla nosom. Vyvalil som oči.

„Videla si niečo? Budeme spolu, no...“ odmlčal som sa, lebo moja sestra jasne vedela o čom hovorím. Zodvihla obočie.

„Nie je na to priskoro? Teda pre teba je už pekne neskoro, ale pre Bellu. Na druhej strane, nebojíš sa, že jej môžeš...“

„Ublížiť?“ Dokončil som vetu za svoju sestru. Prikývla.

„Iste, že z toho mám strach, ale verím, že to zvládnem. Milujem ju a cítim, že by som jej už nedokázal ublížiť. Jej krv mi stále spieva, ale už ma netrýzni. Naopak.“ Usmial som sa. Alice ma podporne pobúchala po chrbte.

„Tak veľa šťastia, žrebec,“ šepla. Ako náhle sa v tomto dome spomenie čokoľvek, čo má len trocha sexuálny podtext, je Emmett v plnej zbroji. Behom sekundy sa dorútil do Alicinej izby. Nadradene sa na nás pozrel.

„Musím si s tebou vážne pohovoriť, Edward,“ predniesol dôležito. Skenoval som jeho myseľ, no zámerne si v hlave pohmkával hymnu. Vzdychol som si a šiel s ním do svojej izby. Len čo sme za sebou zavreli dvere, spustil.

„Základný rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom je v tom, že chlapci majú pipíky a dievčatá nie. Dievčatá majú jaskynku a dve peknučké...“ Nestihol svoj výklad z biológie dokončiť, lebo som po ňom okamžite skočil. Zo mňa si uťahovať nebude. Som dosť nervózny aj bez toho.

Ešte než som odišiel z domu, horlivo som uvažoval. Mal by som kúpiť kvety alebo niečo iné. Mal by som vôbec niečo doniesť? Prešiel som zamyslene okolo svojej matky a vôbec som si ju nevšimol.

„Edward?“ oslovila ma a ja som sa zarazil. Otočil som sa na Esme a previnilo sa usmial. Cítil som sa ako nachytaný na čerešniach. Nemal som dôvod byť v rozpakoch. Som už dosť starý na to, aby som mal sex a Esme vlastne nie je moja mama. Po tom, čo si niekedy musím odtrpieť s jej myšlienkami alebo s tými Carlislovými, by som už vážne nemal byť v rozpakoch, no bol som. Esme si to všimla a dobre ju to pobavilo.

„Nezabudni kúpiť prezervatívy. Aj keď ich vlastne nepotrebuješ, ale bude sa cítiť uvoľnenejšie.“ Usmiala sa a pokračovala v ceste do kuchyne. Tie nešťastné prezervatívy. Predpokladám, že Bella tie Emmettove ešte má, ale načo riskovať.

Po ceste k nej som sa zastavil v kvetinárstve. Kytica ruží ešte nikdy nič nepokazila. Potom som šiel vedľa do potravín a vzal škatuľku. To, čo sa odohrávalo v hlave predavačky, keď som platil, by som radšej nekomentoval a už si na to nechcem v živote spomenúť. Zvláštne je len to, že sa väčšina žien vo svojich predstavách vidí štíhlejšia a krajšia než vážne je.

Dorazil som k Belle. Chvíľu som sedel v aute a započúval sa do jej hlasu. Bola v kuchyni a spievala si. Bola to pesnička, značne upravená a slová si moja láska vymýšľala za pochodu. Bolo to vážne rozkošné. Vzal som kvety a prešiel k dverám. Jemne som zaklopal. Pribehla mi otvoriť v širšom tričku a priliehavých nohaviciach a krásne sa usmiala.

„Ahoj,“ šepla a potom jej padol zrak na kvety. Rozkošne podskočila a natiahla ruky ku kytici. Podal som jej ju a nahol sa k bozku. Jednou rukou si pritisla kvety k hrudi a druhou ma objala okolo krku a vášnivo ma pobozkala.

Nezmohol som sa na viac, než, že som ju objal a venoval sa jej perám. Čakal by som už, že bozk ukončí, no ona sa do neho ešte viac vžila. Musel som sa oprieť o stenu, aby som nestratil rovnováhu. Kytica kvetov skončila na podlahe, Bella chrbtom natisnutá na stene a ja na nej. Neskutočne ma rozvášnila. Nedokázal som sa od nej odtrhnúť. Omámene som si omotal jej stehná okolo pásu a ruky sa mi samé rozbehli pod jej tričko. Vtedy sa odtiahla.

„Edward, spomaľ,“ šepla a ja som takmer zaskučal. Okamžite som sa pokúšal získať kontrolu nad svojim telom a trvalo to hodnú chvíľu, než som znormalizoval svoj dych. Previnilo som položil Bellu na zem a ona sa zvodne usmiala.

„Celé poobedie varím, tak nechcem, aby to vychladlo,“ šepla. Zohla sa po ruže a otrčila na mňa svoj krásny zadoček. V tej chvíli som potreboval ľad.

Šiel som za Bellou ako nočný motýľ za svetlom. Prikázala mi sadnúť si v obývačke. Zhodil som sako a usadil sa. Behom chvíľky bola pri mne s obrovským tanierom niečoho. V ľudskom jedle sa veľmi nevyznám. Potom doniesla kolu, víno a ešte nejaký koláč. Keď som zbadal len jeden tanier, potešil som sa. Vážne som si pár sekúnd naivne myslel, že nebudem jesť, no Bella sa ku mne z boku pritlačila, jemne ma pobozkala a potom si na mňa obkročmo vysadla. Hrala jemná hudba a na stole horelo pár sviečok. Už som sa začal tešiť, že nadviažeme tam, kde sme prestali, no ona vzala zo stola tanier a v sekunde som mal v ústach vidličku.

„Aké to je?“ opýtala sa so širokým úsmevom. Mal som čo robiť, aby som udržal výraz. Poprevaľoval som v ústach tú vec a prehltol. Ani mi to nechcelo ísť dole krkom.

„Skvelé. Varíš úžasne,“ šepol som. Bella sa radostne usmiala a napichla na vidličku malý kúsok, myslím, že to boli torteliny. Vložila si ho do úst.

„Nie je to málo osolené?“ opýtala sa so zdvihnutým obočím.

„Nie. Je to skvelé. Si moja malá kuchárka,“ povedal som so širokým úsmevom, na čo sa mi v ústach zas zastavila vidlička. Priznám sa, že radšej by som jedol blato.

Bella ma náruživo kŕmila a keďže na mne sedela, nemohol som sa ani pohnúť. Pri posledných sústach som už nemal silu tváriť sa, že mi to chutí. Keď bol tanier prázdny, vydýchol som si, no Bella mi podala koláč a toto som už nevydržal.

„Nehnevaj sa, ale ja nie som na sladké,“ povedal som s úsmevom. Bella skrivila tvár. Zliezla zo mňa a potiahla nosom.

„Snažila som sa. Tebe nešli ani tie torteliny,“ povedala trocha zmučeným tónom. V tej sekunde som pochopil, že ma tá sladká vec neminie. Vzal som od Belly tanierik a už som sa rozhliadal po izbe, kam by to mohlo dočasne zmiznúť. Bella naliala do pohára trocha vína a podala mi pohár. Napil som sa. Toto bolo utrpenie a silu mi dodávalo to, že hádam za to budem sladko odmenený a tým sladko som nemyslel ten koláč, ale jeho rozkošnú stvoriteľku.

Nabral som si trocha šľahačky. Bella ma hypnotizovala pohľadom, a tak som to musel aspoň ochutnať. Teraz som to oľutoval. Mal som si radšej vypýtať druhú porciu tortelín, než toto. Bella zo mňa nespustila pohľad, kým som to nedojedol. Trávenie upíra nefunguje ako to ľudské. Cítil som sa, akoby som pojedol kamene. Žalúdok protestoval proti nevyhovujúcej strave. Namiesto romantiky a sexu som začal rozmýšľať nad tým, či môže byť upírovi zle a či môže zvracať. Odpoveď som sa dozvedel za pár sekúnd. Vyskočil som na nohy a takmer som zhodil aj Bellu, ktorá sa prekvapene postavila.

Prebehol som popri nej rovno na toaletu a pozdravil zas tie torteliny. Chutili rovnako zle, ak nie horšie, aj keď šli von. Bella podupkávala pred dverami toalety.

„Edward? Edward, si v poriadku?“ ozvalo sa spoza dverí. Vypláchol som si ústa a otvoril.

„Áno, už som,“ šepol som. Bella sa na mňa dívala a potom nahodila dosť trpiteľský výraz.

„To boli také hrozné? Ja som ťa otrávila,“ povedala tragicky a otočila sa mi chrbtom. Bezradne som ju chytil zozadu okolo pásu.

„Nie, boli výborné. Ja len... asi mi nesadli,“ povedal som prvé, čo mi napadlo. Prešli sme do obývačky. Cestoviny už boli síce von, no mňa bolelo celé telo. Nie je to pre mňa prirodzené a môj organizmus mi to dával bolestivo najavo. Bella na chvíľu odbehla a potom sa vrátila s pohárom čohosi, čo penilo.

„To je na trávenie. Je to malý zázrak. Vypi to a bude ti lepšie,“ povedala s úsmevom a natiahla ku mne ruku. Pohár som si vzal, no nebol som ochotný to piť. Z mojej sladkej Belly sa v sekunde stal dozorca, ktorý nado mnou stál, kým som to nevypil. Na toalete som si dal behom minúty ďalšie kolo. To mi už ale bolo príšerne zle. Vyšiel som z dverí a oprel sa o zárubňu.

„Dám ti nejakú tabletku,“ povedala zvláštnym tónom. Neviem, či to bol len môj pocit, ale zdalo sa mi, že ju to baví. Určite si to len namýšľam.

„Bella, prosím, už mi nič nedávaj. Tak zle mi nebolo asi...“ Zamyslel som sa. „Tak zle mi ešte nebolo,“ povedal som a šiel som si sadnúť. Ako upírovi mi zle nebýva, maximálne, keď mám už poriadny smäd, tak mi zviera útroby, ale toto bola sila.

Bella sa nado mňa postavila so zvláštnym výrazom. Mal som pocit, akoby to urobila schválne, ale to som si nepripúšťal. Prečo by to robila a čo by tým dosiahla?

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 16. kapitola: