Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 14. kapitola

15.11.2011 (20:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 7097×

Bella:

Sam ma vliekol preč a ja som nechápala, prečo tam Edward len tak stojí a dovolí mu to. Najradšej by som sa skryla pri svojom ochrancovi, ale Sam má sily ako vôl. Vtiahol ma medzi stromy.

„Dočerta, Sam. Čo to vyvádzaš! Prišla som s Edwardom a s ním chcem ísť domov,“ vyštekla som hystericky.

„S tým netvorom ťa nikam nepustím,“ povedal Sam chrapľavo a ja som zalapala po dychu.

„S akým netvorom? Edward je ten najúžasnejší človek akého poznám,“ šepla som a fňukla.

„Že vraj človek.“ Sam sa trpko zasmial. Zakrútil hlavou. „Nechcel som ti to hovoriť, ale on a jeho rodina má od ľudí ďaleko. Bella, on je pre teba nebezpečný,“ povedal a vážne sa mi zadíval do očí. Zalapala som po dychu a hľadela na neho ako na blázna.

„Nerozumiem. O čom to hovoríš?“ Môj hlas sa zlomil. Samú ma to prekvapilo.

„Ten tvoj priateľ je to najhoršie, čo po tejto zemi chodí. On je príšera.“ Znel zlovestne. Zachvela som sa.

„Sam, ak niečo vieš, tak mi to povedz.“ Sam sa zamyslel a potom skrivil tvár. Pôsobil dosť znechutene.

„Správne by som ti to nemal povedať, ale asi budem musieť. Poznáš naše legendy. Chodila si s otcom k ohňu v rezervácii. Pamätáš si legendu o studených?“ Ja som len jemne prikývla. Poznám legendy. Brala som to ako mierne strašidelné rozprávky.

„On je studený, Bella. Je to nepriateľ nášho kmeňa a celá jeho rodina je rovnaká. Chápeš?“ Chytil ma za ruku a pritiahol bližšie k sebe. Nemohla som tomu uveriť. Studení v ich povestiach boli monštrá.

„Edward nie je studený,“ šepla som. Krútila som hlavou, ale niektoré veci mi začínali dávať zmysel. Bolo to šialené. Šla som vedľa Sama až k domom.

„Sam, to predsa nie je možné. Vážim si vašu kultúru, ale toto je somarina,“ šepla som. Sam sa ku mne prudko otočil a schmatol ma za obe ruky.

„Zabíjajú ľudí!“ prskol.

„Chceš povedať, že Edward a jeho rodina zabíjajú ľudí? Počúvaš sa, Sam?“ Pripadalo mi to smiešne.

„Nesmú, inak by sme si to s nimi vybavili. Sme ich jediní nepriatelia. Dodržiavajú naše pravidlá a my ich zato necháme na pokoji. Ten upír však pravidlá porušuje, keď je tak blízko pri tebe.“ Samov hlas znel znechutene a podráždene.

„Takže upír? Myslíš ten, čo sa bojí slnka, krížov a svätenej vody?“ zachichúňala som sa, čím som Sama vytočila.

„Takýmito blbosťami sa im neubrániš. Máš z toho zábavu. Over si to. Nebije mu srdce, neje, nekrváca, je silný a rýchly, nepotrebuje spať a mnoho ďalšieho.“ Uprene mi hľadel do očí a ja som sucho prehltla. Zostala som stáť pred prvým domčekom a čakala, kým príde Sam autom po mňa. Premýšľala som.

So Samom som sa ešte dlho rozprávala. Priviezol ma domov a ja som ako prvú vec vzala do ruky mobil. Chcela som volať Edwardovi, no nakoniec som urobila niečo iné. Sadla som počítaču a surfovala na internete. Bola som až prekvapená, koľko som toho našla a ako dokonalo to sedelo. Stále som však nedokázala uveriť tomu, žeby mohol byť Edward nemŕtvy. To predsa nie je možné. Hľadela som na monitor, keď mi zazvonil mobil.

„Bella, si v poriadku?“ opýtal sa Edward bez pozdravu.

„Iste.“ Hlas sa mi rozochvel, a tak som sa na chvíľu odmlčala, aby som to predýchala. „Prečo si ma tam nechal?“ vyprskla som trocha nahnevane, ale aspoň sa mi hlas nelámal.

„Hrozne ma to mrzí. Nemohol som ísť na ich...“ Odmlčal sa.

„Kde si, Edward?“ opýtala som sa pokojnejšie.

„Pred domom,“ šepol a ja som rýchlo prebehla k obloku. Stál pred domom a hľadel do môjho okna.

„Hneď som dole,“ šepla som a zložila. Rozmýšľala som, čo mu mám povedať. Zbehla som dole a otvorila. Nervózne stál pred dverami.

„Poď,“ povedala som chvejúcim hlasom a on vošiel. Vyzeral dosť nesvoj. Prešli sme do kuchyne. Postavila som sa k linke a premerala si ho. Snažila som sa vyzerať pokojne.

„Bella, mrzí ma to. Nemal som ťa tam brať. Moja rodina a indiáni sa nemusíme. Staré nezhody.“ Zatváril sa kyslo. Chápavo som prikývla. Nevedela som, čo sa mám opýtať. Vybafnúť na neho: Hej, Edward, nie si náhodou studený z indiánskych legiend, sa mi zdalo dosť hlúpe.

„Nie si hladný?“ opýtala som sa rýchlo, aby si nevšimol moje zamyslenie.

„Nie,“ šepol a trocha sa uvoľnil. Potom ku mne pristúpil a ja som sa zachvela. Hneď spustil ruky a urobil krok dozadu.

„Prepáč. Som dosť otrasená,“ šepla som a a oprela sa mu čelom o hruď. Edward ma razom silno objal a zaboril mi tvár do vlasov. Nenápadne som si podvedome začala preverovať Samove tvrdenia. Tá jeho reakcia ma trocha prekvapila. Bolo to naliehavé objatie. Keď som k nemu zodvihla pohľad, na nič nečakal a vtisol mi bozk. Bola som si razom istá, že by mi neublížil. Bol jemný a nežný.

„Ešte raz ma necháš nejakému indiánovi, tak sa ti už nevrátim,“ šepla som. Edward sa zachvel.

„Nikdy. Už nikdy,“ šepol.

Posadil sa za stôl a ja som vytiahla panvicu. Nebola som ani veľmi hladná, ale rozhodla som sa donútiť ho jesť. Edward ma sledoval. Zapla som plameň a rozbila do panvice pár vajec. Edwardovi zazvonil mobil. Vzal ho a ospravedlňujúco sa usmial.

Prešiel do obývačky. Utrela som si ruky do utierky a položila ju ku sporáku. Cez okienko na dverách som na neho zazerala. Špehovala som ho a snažila sa na ňom nájsť niečo zvláštne. Náruživo s niekým debatoval a potom sa na mňa zamyslene pozrel. Zahanbene som sklopila oči.

Zrazu Edward stuhol. V očiach mal zvláštny výraz a hneď na to vbehol ohromnou rýchlosťou do kuchyne. Dverami ma doslova odstrčil a prebehol mi poza chrbát. Prekvapene som sa otočila. Utierka bola v plameňoch. Edward schmatol z pod dresu hasiaci prístroj a odtrhol poistku. Kuchyňu razom zahalil biely prášok. Rozkašľala som sa. Edward na mňa pozrel a spustil ruky s hasiacim prístrojom pozdĺž tela.

„Bella, chceš to tu podpáliť?“ povedal dosť nahnevane.

Ja som šokovane stála a už som aj poťahovala nosom. Položil hasiaci prístroj na stôl, vyhrnul si rukávy na košeli a začal rýchlo upratovať. Nedávalo mi zmysel, ako to mohol vedieť, keď ja som ešte nič necítila a ako vedel, kde máme hasiaci prístroj, keď som ja sama nevedela, že tam je.

„Som nemožná,“ zaplakala som. Edward sa otočil a usmial.

„Si len dosť roztržitá.“ Natiahla som ruku a Edward ma hneď jemne chytil za končeky prstov.

„Poď, ty moje nešťastie,“ povedal pobavene a stiahol ma do náručia. Pohladil ma po vlasoch.

„Odkiaľ si vedel, kde máme hasiaci?“ opýtala som sa fňukajúc.

„Intuícia.“ Otočil sa a behom pár minút zostal prášok už len na dlážke.

Edward:

Carlisle ma už netrpezlivo čakal. Bol nervózny. Len čo som vošiel do dverí, nevydržal si držať svoju masku a vyskočil na nohy.

„Ako?“ opýtal sa a ja som jasne vedel, čo chce vedieť.

„Neplánoval som ísť tak blízko rezervácie. Zrazu sme boli na hranici a Bella si nedá povedať. Sam ju odviezol domov a zostal ju strážiť v lese. Bol tam, pokiaľ som neodišiel.“ Zhlboka som sa nadýchol.

„Ale povedal jej niečo?“ Carlisle bol celý nedočkavý.

„Zdá sa, že nie. Správala sa normálne. Objala ma a pobozkala a nevyzerala, žeby sa ma bála. Dokonca sa ani veľmi nevypytovala.“ Zamyslel som sa. Alice sa na mňa namosúrene pozrela.

„Prečo si mi potom zložil?“ opýtala sa nahnevane.

„Bella podpálila kuchyňu. Musel som hasiť,“ povedal som akoby nič. Pri mojej malej hnedovlasej kalamity Jane som si už zvykal. Emmett vybuchol.

„A to schválne? Možno jej o nás Sam povedal a chcela ťa upáliť, braček.“ Emm sa zarehotal. Jasper sa tiež zachichúňal. Ignoroval som ich.

„Nechápem, ako sa mohla dožiť takmer osemnástich. Tá vždy niečo vyvedie,“ povedal Jasper akoby sám pre seba.

„S vlkmi budú ešte problémy,“ šepol som.

„Prečo by mali byť? Dohoda je jasná. Nesmieme uhryznúť človeka, ale o iných veciach, ktoré s ňou môžeš robiť, sa tam nehovorí. Môžeš úplne všetko, len nesieš hrýzť,“ povedal Emm a laškovne zodvihol obočie. Jasper vybuchol do hurónskeho smiechu. Tí dvaja by sa nemali nachádzať spolu v jednej miestnosti.

„Emmett, nebuď impertinentný,“ napomenula ho Esme.

„Imper... čo?" vyvalil na ňu Emm svoje veľké oči. Esme ho letmo buchla po hlave.

„Mal by si jej povedať pravdu skôr, než jej to povie niektorý z meničov. Oni jej narozprávajú hlúposti a ty jej to môžeš povedať šetrne,“ povedala moja matka. Rose som si doteraz ani nevšimol.

„Alebo nech jej dá konečne pokoj. Ohrozuje nás to,“ povedala moja sestra a založila si ruky na hrudi.

„Rose, nemienim sa jej vzdať. Bella je úžasná a ja ju milujem."

„Tak ju priveď sem, premeň a zmizneme odtiaľto aj s ňou,“ povedal Emmett akoby nič.

„Si somár, Emmett,“ povedala Rose nahnevane.

„Prečo? Bolo by to vyriešené. Zistila by, aké je skvelé byť upírom a Edward by už nebol storočný panic.“

Pozrel som na svojho brata a na ruke som začal odpočítavať sekundy. Vedel, čo to znamená. Vyrazil ako namydlený blesk z dverí a ja som sa rozbehol za ním. Dohnal som ho v garáži a pokúsil sa z neho vymlátiť dušu.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 14. kapitola: