Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 11. kapitola

30.10.2011 (11:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 7342×

Bella:

„To je Edwardova bunda?“ opýtala som sa prekvapene.

„Iste, že je. Takú ohavnú bundu by si nikto iný nekúpil. Alice s ním odmietala aj hovoriť, keď ju mal na sebe,“ prskol Emmett a začal sa smiať. Ja som nevedela, či sa mi nesníva. Okrem toho, že sa mi poriadne točila hlava, som zostala dosť zaskočená. Všetko mi zrazu dávalo zmysel a začalo do seba zapadať ako dieliky puzzle. Otočila som sa na Edwarda. V tvári mal zvláštny výraz. Neviem ako to nazvať. Bola to panika.

„Ja som takú bundu mal,“ povedal, potom vzal lem bundy medzi prsty a skúmavo si ju prezrel. „Nie, moja bola iná. Vyhodil som ju ešte pred rokom, lebo sme ju na jednom stanovaní s Jasperom podpálili. Nepamätáš, Emmett?“ Pozrel na Emmetta a on začal zrazu prikyvovať.

„Jasné, zabudol som. Presne tak. Tá bunda zhorela,“ povedal Emm, ale neznelo to presvedčivo. Dojedla som raňajky, ale nemyslela som na nič iné, len na to, že bunda, čo mám na sebe, je Edwardova a on je mojim ochrancom. Bola som si istá. Jednoducho som to vedela.

Keď som sa vrátila do Edwardovej izby, bol mi v pätách. Vošiel hneď za mnou.

„Odveziem ťa domov, len čo donesie Alice lieky,“ povedal akoby nič. Zavrela som dvere a pozrela mu do tváre.

„Neopiješ ma rožkom. Ja viem, že si bol v tom lese ty,“ prskla som a doslova som ho nalepila na stenu. Hľadel na mňa, akoby mi šibalo.

„Bella, je mi ľúto, ale netuším, o čom hovoríš,“ zahapkal.

„Ty si ma nešiel v tom lese a bunda je dôkaz. V uličke si ma zbavil toho ožrana a tiež mám dôkaz. Tie prezervatívy a včera si ma vytiahol z jazera. Ako inak by si o tom vedel?“ Edward sa na mňa divne pozeral.

„Bella, najskôr máš ešte horúčku. Tá bunda je podobná, akú som mal, ale nie je moja. Netuším, o akej uličke hovoríš a o jazere viem od Mikea.“ Zrazu som sa cítila ako idiot. Dávalo to zmysel, ale na druhej strane, ja som jednoducho cítila, že to bol on. Rezignovane som sa posadila na posteľ. Edward na mňa hodil ublížený pohľad a tváril sa, akoby mi šibalo.

Alice doniesla lieky a Edward ma odviezol domov. Nedovolil mi ani vystúpiť. Vzal ma do náručia a vyniesol až k dverám. Charlie nás už čakal. Edward ho začal rýchlo informovať, čo sa akože stalo, ale ja som si bola istá, že som zamkla. Bolo otvorené jedine okno na schodoch a to je privysoko. Môj otec nechal Edwarda zaniesť ma až do izby. Šiel isto a ani sa nepýtal, ktorá izba je moja. Položil ma do postele a jemne ma pobozkal na pery. Otec stál za jeho chrbtom a pretočil oči. Edward mi ešte nakázal, aby som brala lieky a že večer zavolá a odišiel. Počula som jeho auto.

Po chvíli vyšiel hore môj otec. Postavil sa do dverí.

„To bolo akože čo?“ opýtal sa a pery zošpúlil do komického tvaru a vydával zvláštny zvuk, akože bozkávania. Zasmiala som sa.

„Hovorí sa tomu bozk,“ povedala som s červenajúcimi lícami, ale dosť arogantne.

„A prečo ťa ten chalan bozkáva?“ Otec na mňa hodil jeden z prísnejších pohľadov.

„Lebo spolu chodíme a mám ho vážne rada.“ Charlie sa otočil a kýval ledabolo hlavou.

„Donesiem ti čaj,“ povedal cez rameno a zmizol. Nedalo sa však nepočuť, že si niečo namosúrene šomral. Ja som mala čas rozmýšľať. Neexistuje, aby tu bolo toľko náhod. Musí to byť Edward, ale ako by to zvládol. Musel by byť superman, aby to zvládol.

Charlie mi doniesol čaj a ja som strávila deň v posteli s kamarátom internetom. Ten predsa vie všetko. Pri tisícej stránke som došla k záveru, že ak Edwarda neuhryzol rádioaktívny pavúk, tak možno priletel z inej planéty alebo je výsledkom nejakého experimentu s ľudskou DNA a ak ani jedno z toho, tak som sa zbláznila.

Necítila som sa ako cvok, čiže bolo jasné, že niekde bude pes zakopaný. Po ceste na toaletu som sa zastavila pri okne na schodisku. Bolo to privysoko aj pre horolezca, nieto pre obyčajného človeka, ale čo ak Edward naozaj nie je človek. Charlie vykukol zo svojej izby.

„Čo robíš pri tom okne?“ opýtal sa nechápavo. Otočila som sa a pozrela na otca.

„Vieš, tie veľké kovové police, aj my takú máme v garáži.“ Charlie len prikývol. „Ak by na mňa taká polica spadla, čo by sa mi stalo?“ Charlie vyvalil oči.

„Bella, tá polica by ťa zavalila a niečo by ti aj určite zlomila.“ Môj otec krútil hlavou a zavrel sa späť do izby. Zaliezla som do postele a vzala lieky. Netuším, čo to bolo, ale do pár minút som bola tuhá a tie sny vážne stáli za to. Všade bol Edward a jeho bunda. Z tvrdého spánku ma prebralo neodbytné rinčanie telefónu. Vzala som ho.

„Hmmm...“

„Ahoj, zobudil som ťa?“ ozval sa príjemný hlas a mne ten zvuk razom rozbúchal srdce.

„Snívalo sa mi o tebe,“ šepla som.

„Čo také?“ opýtal sa rozradostene.

„Nepoviem ti to, lebo mi stále klameš,“ povedala som dotknuto.

„Bella, neklamem. Neviem, čo si si to vzala do hlavy, ale ako by som niečo také dokázal. Zamysli sa nad tým. Zidealizovala si si ma. Ja nie som akčný hrdina a nenachádzame sa v žiadnom sci-fi filme. Neblázni. Zajtra sa u teba zastavím. Donesiem ti poznámky zo školy a ty sa neodváž vyliezť z postele. Ak chceš ísť na tú party k jazeru, aby si sa mohla znova okúpať, tak sa musíš uzdraviť.“ On si zo mňa strieľal a to ma ešte viac nahnevalo.

„Dobre, tak zajtra.“

„Ľúbim ťa,“ šepol Edward a mňa tým totálne dostal. Zrazu som sa nedokázala hnevať. Zmäkla som ako čokoláda v teple.

„Aj ja teba,“ pípla som.

Keď je niekto ako ja pripútaný na posteľ, má príšerne veľa času premýšľať a hlavne vymýšľať. Z ničoho nič som dostala geniálny nápad. Neviem síce, či mi s odstupom času bude pripadať geniálny, ale teraz sa mi to tak zdalo. Ja som presvedčená o svojej pravde a Edward mi pravdu nepovie, a tak mám jedinú možnosť. Nachytám ho na hruškách. Ak by som sa dostala do nebezpečnej situácie, musel by zasiahnuť a prezradí sa. Dozviem sa pravdu a nebude môcť zatĺkať. Už len zostáva vymyslieť, čo by som mala urobiť. Aká situácia by ho donútila prezradiť sa. Do jazera som už raz spadla, už som sa aj stratila. Možno by som mohla vypadnúť z okná, ale čo ak by to nestihol. Čo ak sa v ňom mýlim a zabijem sa? Nie, určite sa nemýlim. Možno tá párty bude dobrým miestom zamestnať môjho ochrancu.

Edward mi po škole doniesol úlohy. Najprv musel prejsť bezpečnostnou previerkou môjho otca. Myslím, že mu položil aspoň milión otázok v časovom intervale pätnásť minút a bola som vďačná, že mu pritom nesvieti do tváre lampou. Keď sa konečne prepracoval až ku mne do izby, vyzeral, že prešiel peklom.

„Tvoj otec ťa má vážne rád,“ skonštatoval Edward, keď vyberal knihy z plecniaka. Charlie prišiel do izby a otvoril dvere dokorán. Výhražne pozrel na Edwarda a on sa len rozpačito pousmial.

„Vieš, že je chorá. Nemal by si pri nej byť príliš blízko, aby si sa nenakazil,“ povedal môj otec a ja som vybuchla smiechom. Edward si ku mne sadol a začal mi ukazovať, čo sme prebrali. Knihy ma vôbec netrápili. Viac ma zamestnávala jeho ledabolo rozopnutá košeľa na hrudi. Keď si Edward uvedomil, že som sa na knihu ani nepozrela, zatvoril ju a nahol sa ku mne.

„Myslíš, že keď sa najprv povenujem chvíľu tebe a potom sa vrátime ku knihe, budeš schopná väčšieho sústredenia?“ Jeho slová ma donútili začervenať sa. Zahanbene som zodvihla pohľad, ale to už na nič nečakal a prisal sa na moje pery. S bozkávaním je to tak, že najprv vám stačí len ochutnať a potom sa nedokážete dojesť. Úplne som zabudla na otvorené dvere a na Charlieho, ktorý mohol kedykoľvek prísť skontrolovať, ako sa nám darí. Vžívala som sa do bozkov a keď mi Edward s istou dávkou neistoty a rozpakov zašiel rukou pod tričko a pohladil ma po nahom chrbte, zapriadla som ako mačka. Jeho dotyky a pery boli chladné. Nikdy som sa nad tým veľmi nezamýšľala. Myslela som, že je mu len chladno, ale jeho dotyk mi vyvolával chladne zimomriavky, aj keď bolo teplo. Ďalší dôkaz, že s týmto chalanom nie je niečo v poriadku. Tieto myšlienky som však rýchlo zahnala, keď sa jeho ruka ocitla zasa pod tričkom. Šalela som.

10. kapitola - 12. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 11. kapitola: